Bedlington teriér a jeho využitie v poľovníckej praxi
Ing. Matej HRAŠKO
Dovoľte mi na úvod uviesť niekoľko všeobecne známych informácií z histórie tohto fascinujúceho, zvláštneho a nie veľmi obvyklého plemena. Pôvod i počiatočná história bedlington teriéra je spojená s hraničnou oblasťou Northumberlandu medzi Anglickom a Škótskom, menovite s okolím mestečka Bedlington v regióne Rothbury. Na počiatku bolo plemeno tiež známe aj ako Rothburský teriér.
Najpravdepodobnejšie bolo vyšľachtené krížením miestnych plemien teriérov s chrtovitými psami. Niektorí vravia, že s vipetmi, iní s greyhoundami alebo dokonca s luchermi (kríženci chrtov s inými psami, väčšinou loveckými). Prvé zmienky o psovi podobnom dnešnému bedlingtonovi pochádzajú z 15. storočia. Toto plemeno bolo vyšľachtené za účelom dosiahnutia psa s výnimočnými vlastnosťami brlohára, s akcentom na obrovskú húževnatosť, srdnatosť a skoro nevyčerpateľnú výdrž. Navyše bedlington plnil aj úlohy strážcu, duriča a sliediča. Avšak je mylné si myslieť, že bedlington bol pes určený na poľovačku na zajace a králiky, ktorých bol schopný dobehnúť. K tomuto laickému ohodnoteniu inklinujú mnohí, keďže bedlington má postavu chrta a je schopný extrémne rýchleho behu blížiaceho sa hranici 50km/h (osobné merania u trénovaného psa štandardnej výšky a hmotnosti). Ale ani to nestačí na beh - trielenie dospelého zajaca poľného. Bedlington tej doby bol pes s kohútikovou výškou asi 39 cm, teda pes v priemere nižší o 2 až 4 cm, a teda logicky aj pomalší ako dnešný bedlington.
Vtedajší chov bol prísne selektívny a ako u ostatných plemien psov, prežili a do chovu sa pripustili len tí najlepší, naviac sa často pristupovalo aj k prikríženiu iných plemien psov. Ohľad sa bral len na telesný rámec a pracovnú schopnosť. K vytvoreniu klubu (1875) a zjednoteniu štandardu došlo až koncom 19. storočia a prvý raz bolo plemeno bedlington teriér osobitne vystavované v roku 1877.
Bedlington teriér je v súčasnosti vysoký približne 41 cm s hmotnosťou do 10 kg, je pevný, šľachovitý a dobre osvalený pes, pre ktorého je typický kaprí chrbát. Telo by mal mať pokryté hustou a pevnou cupovitou srsťou. Na lov je vyzbrojený silnými čeľusťami s veľkými zubami, a k telu relatívne dlhými nohami sčasti vsúvateľnými pazúrmi, ktoré pri behu slúžia ako tretry. Bedlington teriér svojim vzhľadom pripomína ovečku, avšak temperamentom je to teriér s mimoriadne silným poľovným pudom.
Jeho využitie z pohľadu poľovnej upotrebiteľnosti je skutočne univerzálne. Je to výborný brlohár, ktorý sa vyznačuje neústupčivosťou, vytrvalosťou, tvrdosťou a hlasitosťou. Jeho výhodou je pružný chrbát, ktorý mu umožňuje bez problémov prispôsobovať sa točeniu v brlohu. Plochý a pružný hrudník mu dovoľuje prenasledovať korisť aj do tých najužších chodieb a hospodárne využívať vzduch v brlohu. Hustá, cupovitá srsť mu poskytuje dobru tepelnú izoláciu, ako aj ochranu pred odermi. Navyše bedlington je aj vynikajúci durič a podľa mojich skúseností ho možno považovať spomedzi teriérov za duriča špecialistu. Pri lovení diviačej zveri vyniká výbornou orientáciou, s obrovským rádiusom (podobne ako kopov), hlasitosťou tak v kontakte, ako i na teplej stope rovnako i pri strelenom kuse. Jeho hlavnou výhodou je však prakticky nevyčerpateľná energia, a to aj v horských terénoch, rýchlosť, ostrosť (niekedy až prílišnú, s ktorou ide do kontaktu, ale výcvikom sa to dá usmerniť) a neuveriteľná pohyblivosť. Pre jeho telesnú i pohybovú ľahkosť a nezmerateľnú mentálnu i fyzickú vytrvalosť je sledovanie tohto "genetického lovca" pri durení a dohľadávaní vo vysokom snehu zážitok ako z dokonalej symfónie. Je to plemeno už aj svojim sfarbením a hlavne v modrej variete, predurčené na bielu poľovačku v horskom zasneženom teréne. Naopak v lete v husto porastenom lesnom prostredí sa pohybuje - vznáša sa prakticky nehlučne a nepozorovane, za čo sa v minulosti stal snom pytliakov. Ďalšou jeho neoceniteľnou prednosťou je jeho pokojná, niekedy až flegmatická povaha. Do momentu započatia lovu, je nekonfliktný. Väčšinou nereaguje ani na výzvy ostatných psov, to však neplatí v prípade, že je napadnutý alebo sa ho iný pes snaží odohnať od streleného kusu, v tom momente sa mení na nebezpečného bojovníka brániaceho si svoju korisť. Poľovné uplatnenie tohto zaujímavého teriéra sa však týmto zďaleka nekončí.
Výborne sa hodí na dohľadávanie raticovej i drobnej zveri, na sliedenie, na postriežku, kde sa predovšetkým uplatní jeho pokoj pred zverou. Pre bedlingtonov je charakteristická trpezlivosť. Dokážu striehnuť na jednom mieste bez pohnutia aj niekoľko hodín. Bedlingtoni milujú vodu a sú výbornými aportérmi vodného vtáctva. Ich výcvik je podstatne jednoduchší ako u iných plemien teriérov, rýchlejšie dozrievajú. Už sedem mesačný psík ak sa mu majiteľ adekvátne venuje, dokáže odviesť vynikajúcu prácu pri durení, ako aj na stope. S brlohárením v prírode je to individuálne, tu však platí to isté ako u školeného vína, čím starší tým lepší. Samozrejme psík by mal mať za sebou nejaký ten tréning.
Jednou z množstva predností tohto výnimočného plemena je aj schopnosť rýchlej regenerácie síl. Pre mestského poľovníka je dôležitá aj tá skutočnosť, že nepĺzne. Samozrejmá je však pravidelná starostlivosť o srsť. Psíka je potrebné aspoň raz za rok ostrihať a tí, čo plánujú výstavnú kariéru musia rátať s tým, že tá starostlivosť je zložitejšia a je najlepšie ju zveriť do rúk odborníka. V byte sa chová ako pravá ovečka, je pokojný, neštekavý a milý k ľuďom.
Záverom však treba povedať, že podobne ako u iných plemien je potreba si dôkladne vybrať chovateľa a ešte lepšie sa oboznámiť s rodičmi a ak je to možné aj s prarodičmi. Pravdaže nemožno automaticky očakávať, že z každej stanice vyjdú dobrí poľovní psi, s kvalitným exteriérom. Keďže sa venujem sledovaniu a v posledných šiesti rokoch aj chovu tohto plemena, rád poskytnem akúkoľvek pomoc pri zodpovedaní otázok týkajúcich sa týchto "vlkov v koži baránka".
Osobne som presvedčený, že toto výnimočné poľovné plemeno si v budúcnosti získa mnohých priaznivcov v radoch poľovníkov. Lovu a kynológii zdar!