Časopis Myslivost

Prosinec / 2009

Výživa a veterinárna problematika chovu jeleňovitých

Ing. Jozef Herz, PH.D.
Výživa a veterinárna problematika chovu jeleňovitých
V areály Centra výskumu živočíšnej výroby – ústavu výživy v Nitre – Lužiankach sa dňa 12. novembra 2009 konala medzinárodná konferencia na uvedenú tému. Jej hlavným realizátorom bol Ing. Matúš Rajský zo Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Wien -Brno - Nitra.. Konferencie sa zúčastnilo vyše sto účastníkov.
 
Úvodný referát autorov J. Ciberej, T. Lebocký, K. Oberhauserová, na tému Súčasná situácia v chove jelenej zveri a možnosti jej zlepšenia prostredníctvom výživy predniesol prof. Juraj Ciberej. Jelenia zver na Slovensku v poslednom desaťročí bola z voľne žijúcej zveri najviac decimovaná najmä pri transformácii poľovných revírov a taktiež útlmom poľnohospodárskej výroby. Nielenže klesal odstrel jedincov ale dochádzalo i k zhoršovaniu vekovej a sexuálnej štruktúry. Výrazne sa to odzrkadlilo na trofejovej kvalite, keď sa v roku 2000 ulovil iba 1 jeleň s bodovou hodnotou na zlatú medailu. Od roku 2000 stavy a aj produkcia medailových jeleňov pomaly narastá.
Podľa autorov by na Slovensku bol optimálny únosný JKS 47 500 jedincov, pričom ročný úlovok by sa pohyboval okolo 15 000 jedincov. Hlavnou zásadou však je že trofejová zver sa musí dožiť vekovej kulminácie.
Na zlepšenie úživnosti doporučujú pravidelné ošetrovanie trvalých trávnych porastov a to bránením, hnojením a kosbou, zakladanie ohryzových plôch z vhodnou drevinovou skladbou a príprava krmív na zimné prikrmovanie v agrotechnických termínoch.
 
Hoci referát hosťa J. Fletchera z Veľkej Británie Ochorenia a manažment jeleňovitých na farmách vo Veľkej Británii, sa bezprostredne nedotýkala voľne žijúcej jelenej zveri, ale farmových chovov bol v mnohom zaujímavý. V priebehu rokov 1970 – 1980 na dvoch farmách v odlišných geografických regiónoch Škótska prebiehal experimentálny chov jelenej zveri. Výsledky ukázaly, že jeleň lesný môže byť s úspechom chovaný na farmách, kde nahradí nerentabilný chov oviec, nakoľko cena jelenieho mäsa vďaka dopytu z Nemecka bola oveľa vyššia. Taktiež sa zistilo, že chov jeleňov je oveľa výhodnejší ako chov danielej zveri. V súčasnosti je vo Veľkej Británii asi 200 jeleních fariem.
Farmy sú ohradené špeciálnym elastickým oceľovým pletivom. Plocha jednotlivých oddelení farmy sa pohybuje od 0,5 -5,0 ha, medzi ktorými sú koridory, ktoré umožňujú zhromaždiť zver z výbehov do odchytových zariadení. Na farmový chov sa využíva trávnatá plocha, ktorá sa udržiava vo výške 10 cm. Dreviny nie sú potrebné, stačí prístrešok. Potrebná je voda, nielen na pitie, ale aj na kaluženie. Jelene a jelenice ako aj mladé jedince od 12 – 24 mesiacov sú chované oddelene. Jeleňom sa v dostatočnom predstihu pred rujou po dozretí a vytlčení zrezáva parožie. Jelienčatá sa odstavujú od matiek v čase ruje a ustajňujú sa v maštaliach, kde sa im podáva kvalitné seno a jadro. Asi 50 % jelenej zveri sa preváža v živom stave na bitúnky určené pre tento účel. Zvyšok strieľajú guľovou zbraňou na farme a odvážajú na bitúnky, kde musia byť do dvoch hodín vyvrhnuté. V ďalšej časti sa autor venoval ochoreniam jelenej zveri, ktoré sa vyskytujú na farmách
 
Zdravotná problematika jeleňovitých v Českej republike bol názov ďalšej prednášky MVDr. P. Forejtka. Poukázal na skutočnosť, že početné stavy a následný odlov danielej zveri, jeleňa sika a srnčej zveri dosiahol v roku 2008 hodnôt, ktoré doposiaľ štatistika odlovu v Českej republike nezaznamenala. U jelenej zveri sa blíži odlov k rekordnému údaju z roku 1989. Tlak na lov jeleňov úplne ignoruje základné princípy biológie a chovu jelenej zveri. Loví sa ten najväčší jeleň, ktorý sa v revíri objaví. V dôsledku absencie dospelých jeleňov sa dostávajú do ruje 3 ročné jelene. Úplne iná situácia je v zvernicových chovoch, kde sa dodržuje veková a pohlavná skladba populácií.
V ďalšej časti svojho referátu sa zaoberal chorobami jelenej zveri. Z ekologického hľadiska nedoporučuje plošné a pravidelné odčervovanie raticovej zveri, ktoré nahradzuje zle vykonávaný výradový odstrel, ktorý pomáha prežiť zdravotne slabším jedincom. Plošným odčervovaním nedošlo k eliminácii žiadnej parazitárnej chorobe, ale zvýšilo sa prežívanie slabších jedincov mladej zveri, čo má za následok zvyšovanie stavov, ale znižovanie kvality zveri Okrem toho predkladanie medikovaného jadrového krmiva vo februári spôsobuje v dôsledku porúch acidobazickej rovnováhy , kedy zažívací trakt nie je pre strávenie tohto typu potravy prispôsobený , úhyny veľkého množstva zveri.
 
Aktuálne problémy zdravia jeleňovitých na Slovensku so zameraním na fibromatózu (fibropapilomatózu) u srnčej zveri. Tento referát osmi autorov predniesol D. Rajský. K najmenej preskúmaným chorobám raticovej zveri patria nádory. Medzi prvými zdokumentovanými prípadmi v našich podmienkach bol nález nádorov u srnca z okresu Senica v roku 1998. Odvtedy sa v niektorých revíroch na juhozápadnom Slovensku stala fibromatóza vážnym chovateľským problémom. V lokálnych prípadoch postihuje od 5 – 10 % jedincov v populácii srnčej zveri. Za roky 1998 – 2009 vyhodnotili 364 prípadov a to u 278 srncov a 86 sŕn z okresov: Senica, Skalica, Malacky, Bratislava, Senec, Piešťany, Myjava, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Komárno, Nové Zámky, Levice, Pezinok a Rimavská Sobota. Miestom nádorov u srnčej zveri je hlava, krk, končatiny a podbrušie. Tým, že expanzia šírenia tohto nádorového ochorenia smeruje do najprodukčnejších oblastí s chovom srnčej zveri, je potrebné sa týmto ochorením ako zo strany veterinárov, tak i poľovníkov vážne zaoberať.
 
Referát autorov M. Rajský, M. Vodňanský a P. Garaj, Výživa - nutričné nároky jeleňovitých a postupy ich praktického zabezpečenia predniesol M. Rajský. S obsiahleho referátu vyplýva, že nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov vo forme veľkých množstiev jadrových krmív, ale aj cukrovej, kŕmnej repy , zemiakov a odpadov potravinárskeho priemyslu a zároveň nízky príjem vlákniny vznikajú acidózy tráviaceho traktu. Dochádza ku hnačkám, zníženému príjmu vody a potravy a pri ťažkej forme k úhynu jedinca. Taktiež nepredkladajme zveri nekvalitné krmivá, ktoré nie sú vhodné pre domáce zvieratá. Podceňujeme tým nebezpečenstvo, ktoré môže z toho vyplývať. V závislosti od počasia sa krmivo v revíri už po niekoľkých dňoch stáva pre zver nevhodným. Najmä pliesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri. Treba mať na zreteli, že plocha okolo neošetreného krmoviska v teplom počasí koncom zimy je významným rezervoárom parazitárnych infekcií.
J. H.
vychází v 7:50 a zapadá v 4:32 vychází v 2:21 a zapadá v 12:19 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...