Časopis Myslivost

Červenec / 2018

Muflonia zver

Myslivost 7/2018, str. 24  Prof. Ing. Juraj CIBEREJ, CSc.,
Na úvod niekoľko viet z histórie a introdukcie muflóna. V súčasnosti na základe archeologických nálezov a genetických analýz sa stále viac približujeme k presvedčeniu, že muflón je zdivenou formou domestikovanej ovce z Malej Ázie, ktorá sa na Korziku, Sardíniu a Cyprus dostala v stredoveku pri sťahovaní národov, resp. kmeňov. Dr. Tibor Thuróczy v knihe Naša zverina (1935) uvádza: „Za mufloniu zver môže ďakovať Slovensko i celá Európa grófovi K. Forgáchovi, majiteľovi gýmešského latifundia. Nepopieram, že na kontinente aj inde bol už udomácnený muflón. V cisárskej obore v Lainzi pri Viedni už pred niekoľkými desaťročiami osadili muflónov, ale vo voľnej prírode nenachádzal sa pred Gýmešom nikde.“
 
Keď sa Forgáchovcom zunoval lov jelenej a srnčej zveri, Karol III. Forgách začal v roku 1868 na majetku v Jelenci (Gýmeš) chovať čistokrvnú korzickú zver - muflóna lesného (Ovis musimon).
V tom čase ich introdukcia a teda chov vo voľnej prírode nebol známy, a práve Karol III. Forgách je jedným z prvých priekopníkov v tomto smere. Zvernice chápal iba ako prechodné zariadenie na aklimatizáciu zveri, ktorá až potom bola vypúšťaná do voľnej prírody.
Forgách sa v roku 1868 obrátil na ZOO vo Frankfurte a v Bruseli, kde získal 10 jedincov (jeden uhynul pri transporte). Aj napriek tomu, že sa literárne údaje rozchádzajú, 9 jedincov (7 oviec a 2 barany) vysadených v Jelenci, bola vlastne pôvodná zver zo Sardínie a Korziky a zoologické záhrady vo Frankfurte a Bruseli boli len prostredníkmi.
Zver umiestnil do svojej aklimatizačnej zvernice v Jelenci. V 240-hektárovej zvernici sa muflonej zveri dobre darilo. Onedlho, keď zver prestala byť odkázaná na zvýšenú starostlivosť, vypustili ju do 720-hektárovej zvernice pod hradom. Išlo o vhodný biotop so zmiešanými lesmi, lúkami a skalnými útvarmi.
Zver dobre znášala i zimné obdobie, nezaznamenali žiadny úhyn. V roku 1880 ich počet dosiahol vyše 100 jedincov. Za niekoľko rokov ich bolo toľko, že gróf Forgách sa rozhodol zrušiť oplotenie a vypustiť svoje čriedy do voľnej prírody. Bolo to 10. mája 1883, keď sa okolo sto kusov muflonej zveri ocitlo vo voľnej prírode európskej pevniny.
Forgách bol predvídavý a pre prípad sa poistil, keď v tzv. muflonej záhrade s rozlohou 107 ha nechal 40 muflónic a 10 muflónov. Neskoršie posledných 50 jedincov vypustil do voľného lesného revíru, veľkého asi 1000 ha.
Po vypustení poslal Forgách majiteľom susedných revírov listy s takouto výzvou: „Keďže podľa môjho vedomia sa v Uhorsku okrem mňa chovom muflonej zveri nikto nezaoberá, na základe 15ročných skúseností môžem vyhlásiť, že táto zver veľmi dobre znáša i extrémne teplotné zmeny, bez toho, žeby to malo negatívne výsledky na jej vývoj. Po konštatovaní tejto skutočnosti nepochybujem, že jej rozmnoženie a rozšírenie bude úspešné, ak vážení susedia, majitelia lesných revírov zakážu na čas troch rokov odstrel tejto zveri vo svojich revíroch. Takto sa podarí vďaka Vašej účasti udomácniť nový druh poľovnej zveri, ktorá sa okrem Grécka a južnej časti Talianska v Európe nikde vo voľnej prírode nevyskytuje“.                
Postupné rozšírenie tohto druhu malo za následok, že ho v roku 1889 uhorský snem zaradil medzi poľovnú zver, kde Forgách sám navrhol dobu ochrany a lovu. Muflónmi z Tribeča zazverovali rôzne revíry. V roku 1890 revíry v Stupave, Malackách a Lozorne, kde sa na chove podieľali Károlyiovci a Pálffyovci. Z týchto revírov zazverili celé územie Malých Karpát.
Pavel Pálffy, veľkostatkár a tom čase člen Rady CIC v Paríži v spomínanej knihe Naša zverina uvádza: „Keď za mojich mladých rokov bola pustená do Malých Karpát zver muflonia (v roku 1890) a keď sme stretávali pri posliedkach sem tam sa potulujúce čriedy muflónov, podobných ovciam, vtedy som len s útrpným a ironickým úsmevom pozeral na túto zver. Ale dnes, po 30 rokoch, keď som už vyrástol na vyspelého lovca a zver muflonia prisvojila si vo voľnej prírode čarokrásnych Malých Karpát skutočné vlastnosti svojej rasy zmenil som veľmi svoj názor na túto zver.“ Ďalej Pavel Pálffy pokračuje: „Niet nič krajšieho, ako pohľad na kapitálneho muflóna-barana; niet krajšej trofeje a niet ťažšieho poľovania ako na muflónov, keď posliedka ...“
S ďalším chovom na Slovensku začal v Betliari gróf Gejza I. Andrássy (1856-1938). Že sa muflónom na Betliari darilo svedčí aj fakt, že v máji 1909 na poľovníckej výstave v Budapešti vyhral 1. miesto muflón (dĺžka tuľajky 81 cm a obvod 24 cm) ulovený grófom Andrássym.
Neskôr v Malých Karpatoch bolo ulovených niekoľko muflónov s dĺžkou rohou nad 90 cm. V roku 1927 Pavel Pálffy ulovil barana s dĺžkou tuľajok 92 cm, pritom niekoľko centimetrov bolo ulomených a dokonca v roku 1934 ulovil barana s obvodom 27 cm (v tom čase považovaný za svetový rekord).
Na územie Zemplínskej župy po prvý krát sa dostala muflonia zver do Károlyiovského zverníka Byšta a Vily v r. 1891 (24 jedincov dovezených pravdepodobne z Jelenca a Stupavy). Na konci 19. storočia mufloniu zver z Betliara Andrássyovci rozšírili aj do svojich revírov na Zemplíne.
 
Na rozdiel od Slovenska začiatky chovu muflonej zveri v Čechách sa najčastejšie datujú do 50. až 60. rokov 20. storočia. Je zaujímavé, že práve u muflónov z Čiech po prvý krát na medzinárodných, resp. svetových výstavách (Brno 1971, Budapešť 1971) boli namerané dĺžky rohov s priemerom nad 100 cm (z obory Zaječiny). V priebehu troch desaťročí sa v kvalite trofejí dostala muflonia zver z Čiech na prvé miesto vo svete.
V súčasnom období chov muflonej zveri na Slovensku úzko súvisí a prelína sa s chovom v Českej republike. Tak ako bez gyulajskej danielej zveri, ani bez českej muflonej zveri by sa kvalita spomínanej našej zveri nedostala na jedno z prvých miest vo svete.
Uvediem aspoň jeden príklad: prvú myšlienku spolupráce môžeme datovať do roku 1970, keď poľovník Ján Hudák z Popradu ulovil 8 ročného muflóna v revíri štátnych lesov Žamberk v obore Zaječiny o bodovej hodnote 236,15 bodov CIC. Na svetovej výstave v Budapešti bola posúdená ako druhá najsilnejšia trofej v Československu a vo svete.
Skupina poľovníckych nadšencov z PZ Dubina Poprad vybudovala aklimatizačnú zverničku (neskôr 22 hektárovú zvernicu Kvetnica) do ktorej dňa 15. 2. 1973 zo Zaječín doviezli 10 jedincov muflonej zveri (7 dospelých oviec a 3 dospelé barany).
V poľovníckej sezóne 1990/91 zo Zaječín a MS Orlické Podhúři doviezli niekoľko jedincov na osvieženie krvi. Obdobne v roku 1992 z MS Orlické Podhúři doviezli 8 jedincov, v roku 1999 štyroch jedincov a v roku 2003 päť jedincov z lesného závodu Židlochovice (obora Klentnice).
Aj napriek tomu, že klimatické podmienky v 22 hektárovom zvernici sú na hranici vhodnosti biotopu (našťastie Poprad je v tzv. dažďovom tieni), o kvalite tejto zveri českej proveniencie hovoria aj samotné výsledky.
V roku 2009 bol ulovený baran o hodnote 231,25 bodov CIC a v roku 2014 o hodnote 236,40 bodov CIC. Z tejto geneticky kvalitnej populácie sa muflonia zver dostala aj do ďalších chovov na Slovensku (Rozhanovce, Strážske, Levice).
 
Tento trend osvieženia krvi českou mufloňou zverou viac menej nepretržite pokračuje do súčasnosti (možno na škodu, že len jednosmerne z Čiech na Slovensko, opačne je to u jelenej a diviačej zveri). V ostatnom období sa špičková muflonia zver z MS Machov dostala do zvernicového chovu PR Svätý Ladislav v Novej Bodve (okr. Košice-okolie). Za pomerne krátke obdobie existencie tohto zvernicového chovu bol v roku 2013 ulovený muflón o hodnote 236,20 bodov CIC a v roku 2014 o hodnote 230,70 bodov CIC. Tieto výborné výsledky sa dosiahli aj vďaka tomu, že v chove, hlavne zvernicovom sa uplatňujú vzájomné odborné poznatky a skúsenosti, napr. selekcia „v ruke“ pri odchyte, podávanie antiparazitík injekčne, úprava paznechtov a pod.
Tu je potrebné spomenúť prof. Josefa Hromasa a Ivana Višňáka, MVDr. Pavla Forejtka a ďalších, ktorí majú nemalú zásluhu na tom, že vďaka vzájomnej spolupráci českých a slovenských poľovníkov dnes v Česku a na Slovensku žije trofejovo najsilnejšia muflonia zver na svete.
 
Súčasnosť a poznatky a skúsenosti z chovu muflonej zveri.
 
V súčasnosti je muflón rozšírený minimálne na 20% územia Slovenska (pritom v roku 1964 len na 3,5 %). Muflonia zver je v mnohých lokalitách niekoľkonásobne premnožená a pôsobí značné škody na lesnom poraste a prízemnej vegetácii. Ak nenájde dostatok a vhodné zloženie potravy, ohrýza koreňové nábehy lesných drevín, prípadne kmene.
V mnohých oblastiach došlo k výraznej redukcii alebo dokonca likvidácii muflónov. Najlepšie to dokumentujú výsledky lovu: v roku 1884 sa na Slovensku ulovilo – 14, v roku 1950 – 30 a v roku 2015 – 5524 kusov muflonej zveri.
Čo je zaujímavé, popri kvantite narástla aj kvalita, a to v rokoch 1980 až 1984 sa ulovilo 27 zlatých, ale v rokoch 2010 až 2014 už 368 zlatých mufloních trofejí.
Tu je však potrebné zdôrazniť, že prevažná časť zlatých trofejí bola získaná zo zverníc. Obdobne je to aj z pohľadu významných trofejí (nad 230 bodov CIC), 2 trofeje boli získané z voľných chovov (slovenský národný rekord – 236,35 bodov CIC) a až 21 trofejí zo zverníc (najsilnejšia - 254,80 bodov CIC). Aj tak je len otázkou času, keď mufloniu zver budeme z dôvodu neúnosných škôd na lesných porastoch a kultúrach v niektorých oblastiach chovať len za oplotením.
V medzidruhovom správaní sa muflón veľmi dobre znáša s jeleňou a danieľou zverou a neznáša prítomnosť (hlavne na krmoviskách) srnčej zveri. Muflonia zver má veľmi dobre vyvinutý sluch, čuch a vynikajúco vyvinutý zrak (čo poukazuje na to, že pôvodne sa vyskytovala v otvorenej stepi a nad hornou hranicou lesa) a dokáže zaznamenať človeka na vzdialenosť viac ako jeden kilometer.
 
 Určovanie veku na chovateľských prehliadkach
 
O veku muflóna najviac prezradia tuľajky ale predovšetkým vývin chrupu. Určiť vek uloveného mladého muflóna iba na základe trofeje predloženej na chovateľskú prehliadku je veľmi ťažké, zvlášť, keď je zo zvernice, kde sa barany lovia celoročne.
V prvom roku života rastú muflónčatám tuľajky prakticky nepretržite. Najväčšie prírastky rohoviny sú v mesiacoch jún a júl, 3 až 4 centimetre mesačne, najmenšie v novembri až januári, približne 7 centimetrov. K úplnému zastaveniu rastu tuľajok prakticky nedochádza, a preto prvé ročné vruby sú plytké a pomerne ťažko identifikovateľné.
Muflónča narodené v marci vytvára takzvané ročné vruby na oboch tuľajkách vo veku 9 mesiacov, teda v decembri.
Na konci doby lovu, to je k 15. januáru nasledujúceho roka, majú muflónčatá v špičkových chovoch vo veku približne 10 mesiacov tuľajky dlhé 28,1 ± 3,1 centimetra.
Za prvým ročným vrubom v mesiacoch január až marec vytvorí muflónča z dobrého chovu ešte v prvom roku života prírastok 7 až 8 centimetrov.
Muflónča z marcového vrhu v špičkových chovoch má vo veku 12 mesiacov tuľajky dlhé 36,1 ± 2,9 centimetra.
Muflónča zo septembrového vrhu v prvom kalendárnom roku života vytvorí tuľajku dlhú 6 až 8 centimetrov. Takéto muflónča je potrebné vo voľnom revíri, respektíve vo zvernicovom chove čo najskôr odloviť. Muflónča z jesenného vrhu predchádzajúceho roka ulovené v auguste nasledujúceho roku (11mesačné) má na tuľajke jeden ťažko čitateľný vrub, spravidla v prvej tretine, ktorý sa mu vytvára vo veku 3 až 4 mesiace.
 
Dobre živené muflónča samičieho pohlavia z marcového vrhu sa koncom kalendárneho roka pári a ako ročná muflónica kladie mláďa v máji alebo začiatkom júna. Muflónča samičieho pohlavia je vo veku 8,5 mesiacov pohlavne zrelé. Často v dobe lovu sú tieto muflónčatá posudzované ako telesne zaostalé, čo nie je pravda, sú len o tri mesiace mladšie a často bývajú aj veľmi nádejné, lebo ich prenatálny vývin v závere prebieha v období potravnej hojnosti.
Na konci kalendárneho roka, to je vo veku 9 mesiacov, má muflónča 24 zubov. Všetky rezáky, očniaky (v sánke) a predné stoličky (premoláre) mliečne, pričom tretia predná stolička v sánke je trojdielna (trvalá dvojdielna), prvá zadná stolička (molár – M1) je plne vyvinutá a trvalá.
Muflónča z jesenného vrhu má na konci kalendárneho roka, to je vo veku 3 až 4 mesiacov vyvinuté všetky mliečne rezáky, očniaky a predné stoličky, teda spolu 20 zubov.
Muflónča na konci doby lovu vo voľnom chove, to je k 15. januáru, má vo veku 10 mesiacov trvalé len prvé zadné stoličky (M1).
Muflónča na konci 12. mesiaca života ulovené vo zvernicovom chove má trvalé prvé zadné stoličky (M1), druhé zadné stoličky (M2) sú v štádiu vývinu a tesne vystupujú z čeľustí.
 
1ročný muflón (v druhom roku života)
 
Na začiatku doby lovu k 1. augustu dosahuje dĺžka tuľajok ročného muflóna, takzvaného „kosáka“, v špičkových chovoch 47 ± 2,1 cm, jeho skutočný vek je 16 – 17 mesiacov (podľa vývinu chrupu) a na každej tuľajke má jeden ročný vrub.
Na konci doby lovu, k 15. januáru nasledujúceho roku, dosahujú tuľajky ročného muflóna 59,5 ± 1,8 centimetra, skutočný vek je 21 – 22 mesiacov, a na každej tuľajke sú viditeľne dva vruby. Druhý sa nachádza na báze tuľajky. Na konci doby lovu k 15. januáru má ročný muflón z jesenného vrhu skutočný vek 16 mesiacov a na každej tuľajke dva ročné vruby.
Na konci 2. kalendárneho roka, vo veku 21 mesiacov, má 1ročný muflón 28 zubov. Prvé rezáky (I1) sú už trvalé, druhé trvalé rezáky (I2) sú vo vývine. Zuby i3 a c1 sú mliečne, predné stoličky p1 až p3 mliečne (v sánke je mliečna p3 trojdielna, trvalá P3 dvojdielna). Prvá a druhá zadná stolička (moláre M1, M2) sú plne vyvinuté.
Vo voľnom chove má 1ročný muflón na konci doby lovu, to je k 15. januáru vo veku 21 – 22 mesiacov trvalé len I1, M1, M2. Jednoročný muflón z jesenného vrhu má na konci doby lovu, k 15. januáru, 16 mesiacov, rezáky mliečne, tenké a výrazne opotrebované, predné stoličky p1,p2 a p3 mliečne, M1 trvalé a M2 v štádiu ukončenia vývinu. Vo zvernicovom chove má 1ročný muflón na konci 24. mesiaca života trvalé I1, I2, P1až P3 vo vývine – svetlé, M1 a M2.
 
2ročný muflón
 
Na začiatku doby lovu k 1. augustu v špičkových chovoch dosahuje dĺžka tuľajok dvojročného muflóna 71 ± 1,4 cm, jeho skutočný vek je 28 – 29 mesiacov, podľa vývinu chrupu, a na každej tuľajke má dva vruby.
Na konci doby lovu, k 15. januáru nasledujúceho roka, dosahujú tuľajky dvojročného muflóna 77,2 ± 1,3 centimetra, jeho skutočný vek je 33 – 34 mesiacov a na každej tuľajke má tri viditeľne vruby. Tretí sa nachádza na báze.
Na konci 3. kalendárneho roka, to je vo veku 33 mesiacov, má 2ročný muflón všetky rezáky trvalé (niekedy I3 na konci vývinu), očniaky mliečne, predné a zadné stoličky trvalé a plne vyvinuté, spolu teda 32 zubov. Vo voľnom chove má 2ročný muflón na konci doby lovu, k 15. januáru, vo veku 33 – 34 mesiacov trvalé rezáky a stoličky (v sánke mliečne očniaky). Vo zvernicovom chove má 2ročný muflón na konci 36. mesiaca trvalé rezáky a stoličky (v sánke mliečne očniaky).
 
3ročný muflón
 
Na začiatku doby lovu, k 1. augustu, dosahujú v špičkových chovoch tuľajky 3ročného muflóna 81 ± 1,4 cm. Jeho skutočný vek je 40 – 41 mesiacov. Na každej tuľajke sú tri vruby. Na konci doby lovu, k 15. januáru nasledujúceho roku, dosahujú tuľajky 3ročného muflóna 87,4 ± 1,2 centimetra, jeho skutočný vek je 45 až 46 mesiacov a na každej tuľajke sú viditeľne štyri vruby (štvrtý vrub je na báze tuľajky).
Na konci 4. kalendárneho roka života, to je vo veku 45 mesiacov, má 3ročný muflón trvalý chrup, spolu 32 zubov a výmena zubov je ukončená.
4ročný:
Na začiatku doby lovu, k 1. augustu, dosahuje dĺžka tuľajok 4ročného muflóna v špičkových chovoch 92,2 ± 0,8 centimetra, jeho skutočný vek je 53 mesiacov a na každej tuľajke má štyri vruby. Na konci doby lovu, k 15. januáru nasledujúceho roku, dosahujú tuľajky 4ročného muflóna 94,7 ± 1,2 cm, jeho skutočný vek je 57 až 58 mesiacov a na každej tuľajke je viditeľných päť vrubov (piaty na báze tuľajky).
Pri 5 až 7ročných muflónoch nastane od konca novembra do marca takzvaná rastová pauza, keď mesačne pribudne len 1 až 2 milimetre rohoviny. Dĺžka respektíve šírka týchto vrubov sa pohybuje od 0,4 do 0,8 centimetra.
Na rozdiel od muflónov v prvom, druhom a treťom roku života sú vruby vo vyššom veku muflónov výraznejšie, akoby širšie a koniec vrubu sa kryje spravidla s mesiacom narodenia.
Pokiaľ je vrub na samej báze tuľajky nezapočítame ho veku muflóna. S pribúdajúcim vekom sa dĺžka tuľajok zvyšuje len minimálne, keďže na špičkách dochádza s vekom k výraznejšiemu obrusovaniu a tým skracovaniu tuľajok.
 
Rast tuľajok
 
V priebehu niekoľkých rokov sme merali tuľajky muflónov známeho veku (podľa ušných značiek) z chovov Palárikovo, Židlochovice, Dubina Poprad (Zaječiny) a zo zverníc na východnom Slovensku.
 
Priemerné ročné (kalendárne) prírastky tuľajok v marci narodených muflónov:
1. kalendárny rok života (vek 9 mesiacov)     – 25,27 cm (27,22 %),
2. kalendárny rok života (vek 21 mesiacov)   – 28,85 cm (31,08 %),
3. kalendárny rok       – 17,62 cm (18,98 %),
4. kalendárny rok       – 9,48 cm (10,21 %),
5. kalendárny rok       – 6,45 cm ( 6,95 %),
6. kalendárny rok       – 5,16 cm ( 5,56 %).
Po dovŕšení 6. kalendárneho roka života (5ročný) bola priemerná dĺžka tuľajky 92,83 centimetra
 
Priemerné ročné prírastky tuľajok v marci narodených muflónov:
1. rok života (12 mesiacov)                                         – 31,91 cm (34,27 %),
2. rok života (24 mesiacov)         – 24,90 cm (26,74 %),
3. rok                                       – 16,05 cm (17,24 %),
4. rok                       – 8,92 cm ( 9,58 %),
5. rok                       – 6,27 cm ( 6,73 %),
6. rok                                       – 5,07 cm ( 5,44 %).
Po dovŕšení 6. roka bola priemerná dĺžka tuľajky 93,12 centimetra. Na základe meraní sme zistili, že najväčší prírastok tuľajky je za prvých 12 mesiacov života (34,27 %).
Vekom sa prírastky rohoviny znižujú. Počas roka boli najväčšie v mesiacoch jún a júl, teda v priebehu plného rozvoja vegetácie a najdlhších slnečných dní. Naopak, najnižšie prírastky rohoviny sme zistili počas najkratších slnečných dni v decembri.
Prvý ročný vrub (najbližší k hrotu tuľajky) sa vytvára na začiatku zimy vo veku 9 mesiacov. Druhý ročný vrub, ktorý často počítame ako „dva roky“, sa vytvára vo veku jedného roka a deviatich mesiacov (muflón je 1ročný).
 
Autori Mottl (1960), Hromas (1978) a Lochman (1979) uvádzajú prírastky tuľajok na základe ročných vrubov meraných dospelým muflónom. Zhodujú sa, že najväčšie priemerné ročné prírastky tuľajok sú v druhom roku. Merania však boli vykonávané na základe ročných vrubov, čo nezodpovedá skutočnému veku, ale kalendárnemu roku života. Prvý meraný rok je len za obdobie 9 mesiacov života muflóna.
K tomu treba zohľadniť obrus tuľajok, podľa Hromasa pri lovných muflónoch 2,8 až 5,6 centimetra. Potom je jasné, že prírastok za druhý kalendárny rok života je pri muflónovi najväčší. Keď sa v našich pozorovaniach vyhodnocovali prírasty tuľajky podľa kalendárnych rokov života, tak najväčšie prírastky boli práve v druhom kalendárnom roku života muflóna, až 31,08 %.
 

Hlavné zásady a kritéria pri selektívno-regulačnom odstrele (posudzovanie chovnej hodnoty)

 
Pri selektívnom love muflónov I. vekovej triedy (1 a 2ročných) vo voľných revíroch je potrebné uprednostňovať lov nie podľa dĺžky a hrúbky tuľajok (to len ťažko vieme posúdiť), ale predovšetkým lovíme vrástavé, resp. príliš roztvorené, s úzkym vinutím a telesne zaostávajúce muflóny.
Vo zverniciach je najvhodnejšie vykonávať selekciu v ruke, t.j. na základe merania dĺžky a hrúbky tuľajok u odchytených muflónoch. Pri tomto spôsobe je vhodné zároveň injekčne podať antiparazitikum napr. IVOMEC SUPER inj. ad us. vet. (1,5 ml baran, 1 ml ovca) a upraviť paznechty.
Je veľmi nesprávne, ak v jarných alebo letných mesiacoch je vo zvernici ulovený trofejovo kvalitný, lovný muflón. Ten z poľovnícko-etického hľadiska by sa mali loviť v zimnej srsti.

 

Za hlavné kritéria pri selektívnom odstrele v posudzovaní kvality populácie je treba považovať:

u muflónčat

a) zdravotný stav (choroba, postrieľanie, poranenie)

b) telesnú vyspelosť a hmotnosť tela (neskoro narodené)

c) dĺžku rožkov (pri odchyte aj hrúbku)
u muflónov
a) zdravotný stav
b) dĺžku a hrúbku rohov
c) uhol medzi rohami a vinutie (príliš úzke, príliš široké)
u muflónic
a) zdravotný stav a vek (prestarlé)
b) dobu ruje resp. kladenia mláďat
c) kvalitu potomstva
 
Na rozdiel od ostatnej raticovej zveri pri muflonej zveri máme dostatok času na odstrel na chov nesúcich jedincov. Vo zverniciach to môžeme u samčej zveri vykonávať celoročne a vo voľnosti je dostatok času do začiatku ruje.
V prvej etape vyradíme všetky telesne podpriemerné jedince, výhodou je, že muflonia zver žije prevažne v čriedach, kde ľahko môžeme zver porovnať.
U baranov dbáme hlavne na tvar rohov, aby sa do ruje nedostali nežiadúce jedince.
V druhej etape, spravidla po ruji je potrebné sa sústrediť na selektívny odstrel muflónčat, hlavne neskoro narodených. Po ruji v decembri pri muflónčatách samčieho pohlavia vieme už dobre posúdiť dĺžku rohov (u dobre založených cca 28 až 30 cm).
U muflónov I. vekovej triedy už môžeme veľmi dobre posúdiť jedince s príliš úzkou rozlohou, a preto ich vyradíme skôr, ako by sa mali v nasledujúcom roku dostať do ruje (1ročný muflón je pohlavne zrelý).
U muflónov II. vekovej triedy vo veku 4 rokov sa dá dobre posúdiť vinutie a takisto zbiehavosť špičiek rohov. Najsilnejšie jedince III. vekovej triedy by sa mali loviť až na konci ruje.
 
Prof. Ing. Juraj CIBEREJ, CSc.,
predseda ÚHK Slovenskej poľovníckej komory
 
vychází v 7:50 a zapadá v 16:31 vychází v 13:49 a zapadá v 4:47 Nákupní košík 0
Zpracování dat...