Časopis Myslivost

Červenec / 2018

Úlohy a ciele v poľovníctve na Slovensku sú jasné

Myslivost 7/2018, str. 42  Anton Blatný
Vláda Slovenskej republiky dňa 29.11.2017 schválila Koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike - národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri. Zo schváleného materiálu vyberáme:
 
Úlohou koncepcie je formulovať základné strategické zámery a ciele rezortu pôdohospodárstva v oblasti poľovníctva v časovom horizonte rokov 2017-2030, ako aj prostriedky na ich dosiahnutie.
Účelom koncepcie je stanoviť ciele tak, aby vo verejnom záujme bolo zabezpečené trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri a aby sa poľovníctvo zároveň rozvíjalo ako prirodzená súčasť života na vidieku.
Cieľom je udržanie populácií všetkých druhov zveri v priaznivom stave, ochrana biotopov, ochrana zdravia občanov (zabránenie šírenia zoonóz, eliminácia dopravných kolízií so zverou) a ochrana majetku (eliminácia škôd spôsobených zverou). V tomto zmysle je poľovníctvo veľmi dôležitým prostriedkom dopomáhajúcim k ochrane a zveľaďovaniu životného prostredia. Moderné poľovníctvo je činnosť vykonávaná vo verejnom záujme.
 
Zámerom koncepcie je:
Upriamiť pozornosť na nevyhnutnosť aktivít zameraných na zachovanie malej zveri. Zdôrazniť úlohu poľovníctva vo vzťahu k potrebe zabezpečiť ochranu života a zdravia obyvateľstva v súvislosti s potenciálnou možnosťou šírenia chorôb, dokonca zoonóz prenosných na človeka, zvýšenou pravdepodobnosťou  kolízií dopravných prostriedkov so zverou.
Nutná je väčšia spolupráca s poľnohospodárskymi subjektmi. Cieľom je pochopenie, že poľovníci sú v našej spoločnosti jedinou skupinou, ktorá dokáže a môže riešiť stav, keď početnosť raticovej zveri dosahuje historické maximá a maximá dosahujú aj škody, ktoré táto zver spôsobuje.
 
Na koordinácii činnosti SPK ako národnej profesijnej samosprávy komorového typu s členskou základňou  62 020 držiteľov poľovných lístkov (k 31.12.2016) sa podieľajú volené riadiace, dozorné a disciplinárne kolektívne orgány (volebné obdobie je 5-ročné), odborné komisie a kluby.
V praxi SPK celú agendu zabezpečuje prostredníctvom asi 70  profesionálnych zamestnancov na  60 regionálnych pracoviskách (kancelárie OPK), v ústrednej kancelárii SPK je zamestnaných 10  zamestnancov a najmä prostredníctvom viac ako 1500 neplatených funkcionárov, volených členov orgánov a komisií.
Medzi najvýznamnejšie aktivity SPK patrí organizácia chovateľských prehliadok trofejí ulovenej poľovnej zveri (každý rok v 59 regiónoch Slovenska), na ktorých posudzujú obvodné hodnotiteľské komisie pod dohľadom príslušných okresných úradov hodnotenie kvality chovu, plnenia plánov a správnosti lovu.
 
Je treba vypracovať alternatívny návrh úpravy vnútorných predpisov s cieľom vytvoriť podporný mechanizmus na podporu revitalizácie stavov malej zveri v oblastiach s chovom malej zveri. Nakoľko často dochádza k zamieňaniu si postavenia a úloh SPK a Slovenského poľovníckeho zväzu, resp. ich problematickému rozlišovaniu, čo vyvoláva dojem duálneho systému riadenia poľovníckej samosprávy, je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré povedú k odstráneniu tohto stavu.           
 
V rámci poľovných oblastí bolo vytvorených 53 poradných zborov a 187 chovateľských rád. Ich úlohou je koordinovať a zjednocovať poľovnícke hospodárenie v poľovných oblastiach a chovateľských celkoch. Sú poradnými orgánmi orgánov štátnej správy poľovníctva. Skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je činnosť poradných zborov a chovateľských rád len formálna a nevedie k očakávanému zlepšeniu poľovníckeho plánovania a obhospodarovania zveri.
 
Je potrebné právne vymedziť postavenie poradných zborov a chovateľských rád tak, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť záverov prijatých v rámci ich rokovaní.
Umožniť orgánom štátnej správy vydať na základe záverov chovateľských rád  poradných zborov záväzné opatrenia užívateľom poľovných revírov.
 
Začiatkom deväťdesiatych rokov predstavovala výmera poľovnej plochy na Slovensku 4 422 674 ha a bola rozdelená na 1310 poľovných revírov, priemerná výmera revíru predstavovala 3300 ha.
Od roku 1992  došlo pri prakticky nezmenenej výmere poľovnej plochy k významným zmenám, najmä vo výmere a počte poľovných revírov. V roku 1998 bolo na Slovensku 1747 poľovných revírov (nárast o 437 poľovných revírov). Priemerná výmera poľovného revíru predstavovala 2543 ha (zníženie o 757 ha).
V súčasnosti výmera poľovných pozemkov na Slovensku tvorí spolu 4 427 344 ha. Z toho tvorí poľnohospodárska pôda 2 335 180 ha, lesné pozemky 1 973 516 ha, vodná plocha 53 121 ha, iné pozemky 65 527 ha. V rámci Slovenska je uznaných 1877 poľovných revírov, priemerná výmera poľovného revíru je 2358,73 ha. Medzi výmerami jednotlivých poľovných revírov sú veľké rozdiely, pohybujú sa v rozpätí od 504 ha do 42 164 ha.
Znižovanie výmery poľovných revírov a umožnenie vzniku poľovných revírov s menšími výmerami malo negatívny vplyv na poľovnícke plánovanie a na samotnú realizáciu poľovníckych plánov.
Ďalej nevhodným určením hraníc poľovných revírov bol zapríčinený stav, keď chov a lov zveri je plánovaný v jednom poľovnom revíri, avšak v čase lovu sa v ňom zver nevyskytuje a je z rôznych dôvodov koncentrovaná v susednom poľovnom revíri, kde spôsobuje škody, avšak jej chov a lov sa tu neplánuje.
K ďalšiemu znižovaniu výmer poľovných revírov dochádza v dôsledku zväčšovania výmery nepoľovných plôch, či už ako následok realizovanej výstavby (rozširovanie zastavaného územia obcí, priemyselné parky, líniové stavby a pod.), alebo z dôvodu prehlásenia poľovných pozemkov za nepoľovné plochy.
Zákon o poľovníctve umožnil vyhlásiť poľovný pozemok za nepoľovnú plochu len na základe žiadosti vlastníka pozemku, bez uvedenia dôvodov. Dôsledkom bolo, že niektoré lesné a poľnohospodárske pozemky boli vyhlásené za nepoľovné plochy, hoci majú všetky atribúty poľovných pozemkov, zver sa na nich zdržuje, nachádza si tu úkryt a potravné zdroje a spôsobuje škody. Aj toto má negatívny vplyv na dosiahnutie potrebného zníženia stavov raticovej zveri a zníženia škôd, ktoré táto zver spôsobuje.
Ďalej najmä vplyvom výstavby líniových stavieb nastala situácia, keď poľovné pozemky v rámci poľovného revíru stratili súvislosť a revír bol rozdelený na viacero samostatných, navzájom neprepojených častí. Takéto poľovné revíry prestali zodpovedať podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia.
 
Najmä vplyvom výstavby líniových stavieb nastala situácia, keď poľovné pozemky v rámci poľovného revíru stratili súvislosť a revír bol rozdelený na viacero samostatných, navzájom neprepojených častí. Takéto poľovné revíry prestali zodpovedať podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia.
Za týmto účelom je vhodné vykonať celoštátny audit súčasných hraníc poľovných revírov. Je potrebné právne záväzne upraviť postup, ako sa vysporiadať s existenciou poľovných revírov, ktoré svojou súčasnou výmerou už nespĺňajú podmienky platné v čase ich uznania. Je potrebné právne umožniť zmenu hranice poľovného revíru z dôvodu straty súvislosti poľovných pozemkov.
Vplyv veľkosti výmery poľovného revíru na poľovnícke hospodárenie by malo eliminovať veľkoplošné poľovnícke hospodárenie. Je potrebná jeho dôsledná realizácia.
Je nevyhnutné riadne zadefinovať nepoľovné plochy, nakoľko súčasná definícia je nejednoznačná a umožňuje rôzny výklad a následnú aplikáciu, pokiaľ ide o záhrady, ovocinárske a lesné škôlky, vinice a sady vo vzťahu k ich ohradeniu. Nakoľko v neoplotených záhradách, sadoch, škôlkach a viniciach sa zver vyskytuje, nachádza tu zdroj potravy a často aj potrebný úkryt, pričom tu spôsobuje značné škody, je potrebné takéto pozemky považovať za poľovné, aby bolo možné ich poľovnícky obhospodarovať.
Je potrebné túto možnosť zo zákona vypustiť a zabezpečiť, aby všetky pozemky, ktoré majú charakter poľovných pozemkov (najmä lesné pozemky a poľnohospodárske pozemky) boli riadne poľovnícky obhospodarované. Nepoľovné plochy vyhlasovať len z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti občanov alebo ochrany štátu.
 
V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 45 samostatných zverníc na ploche 25 950 ha a 60 uznaných zverníc na ploche 4086 ha. Na generačné účely je zriadených 17 uznaných zverníc, na aklimatizáciu zveri pred jej vypustením do revírov 5 zverníc, na prezimovanie zveri 2 zvernice, a 17 zverníc na výcvik a skúšky poľovne upotrebiteľných psov.
V poslednom období sa zvyšuje počet zverníc vo vlastníctve fyzických  a neštátnych právnických osôb. Najpočetnejšie zastúpenie vo zverniciach má muflonia a danielia zver.
 
Žiaduce je zvýšiť minimálnu výmeru samostatných zverníc na 100 ha a zvážiť prísnejšiu reguláciu počtov a druhovej skladby zveri chovanej v samostatných zverniciach.
 
Výmera bažantníc  dosahovala v roku 2015 20 392 ha, čo je 0,46 % poľovnej plochy Slovenska. Z toho na samostatné bažantnice pripadalo 14 936 ha, pričom ich priemerná výmera je 1067 ha a eviduje sa 14 samostatných bažantníc. Uznaných bažantníc bolo 34 a ich výmera je 5456 ha, priemerná výmera 160 ha. Celkové NKS bažantej zveri vo všetkých bažantniciach na Slovensku spolu sú 7216 jedincov. Počet bažantníc v porovnaní s rokom 2000 výrazne stúpol z 20 na 48.
 
Najdôležitejšie je zabezpečiť včasnú aklimatizáciu bažantov na prírodné podmienky, aby zazverovanie bažantníc bolo čo najúspešnejšie.
Je potrebné zmeniť kritériá, na základe ktorých je možné bažantnice zriadiť, tak aby boli vytvorené podmienky celoročného prežívania bažantov.
 
Vplyvom spoločenských zmien bolo rozhodovanie o užívaní poľovného revíru delegované na vlastníkov poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír a výška náhrady za užívanie poľovného revíru, pôvodne stanovovaná na základe sadzobníka, ktorý tvoril prílohu k zákonu o poľovníctve,je v súčasnosti určovaná dohodou, na základe trhových princípov.
 
Osobitným spôsobom zákon upravuje užívanie poľovného revíru, v ktorom štát vlastní viac ako dve tretiny poľovných pozemkov. V takomto prípade správca, ak postupuje užívanie poľovného revíru inej osobe, užívateľa poľovného revíru vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Hlavným a jediným kritériom z dôvodu zabezpečenia transparentného výberu budúceho užívateľa poľovného revíru je najvyššia ponúkaná cena.
Niektorí záujemcovia majú snahu získavať do užívania viac revírov v rôznych regiónoch Slovenska, neakceptujú žiadne práva a právom chránené záujmy minoritných vlastníkov pozemkov – poľovníkov. Prioritou subjektu, ktorý ponúkol neadekvátne vysokú náhradu za užívanie poľovného revíru, spravidla nie je zabezpečenie riadneho poľovníckeho hospodárenia. Z dôvodu výšky dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru je častokrát vyradených veľa dlhodobých užívateľov, ktorí desaťročia obhospodarovali revír hlavne na základe úprimného vzťahu
 
Je nevyhnutné ponechať rozhodovanie o užívaní poľovného revíru vlastníkom poľovných pozemkov, ktoré tvoria poľovný revír.
Vhodným nástrojom zladenia oboch prístupov, v záujme dôsledného plnenia schválených plánov poľovníckeho hospodárenia zo strany užívateľa poľovného revíru, sa javí stanovenie minimálnych požiadaviek na personálnu disponibilitu vo forme odporúčanej výmery poľovného revíru na jedného držiteľa poľovného lístka, resp. jedného člena užívateľa poľovného revíru. Takto by solventní záujemcovia boli motivovaní pribrať medzi seba ďalších, často miestnych poľovníkov, čím by poľovníctvo naďalej ostávalo súčasťou prirodzeného života vidieckych obyvateľov. Zároveň by sa odstránila hrozba neplnenia plánovaného lovu neustále sa zvyšujúcej populácie raticovej zveri, vyplývajúca z malého počtu osôb podieľajúcich sa na výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri, ich nízkej časovej a fyzickej disponibility.
Vhodným opatrením sa javí zavedenie prednostného práva nájmu poľovného revíru formou opčného práva pre doterajšieho užívateľa za podmienky, že nebol sankcionovaný za neplnenie povinností užívateľa poľovného revíru. Je to mimoriadne dôležité z hľadiska stabilizácie poľovníckeho manažmentu a dlhodobejšieho cieľavedomého poľovníckeho hospodárenia a investovania do zveľadenia poľovných revírov.
Zjednotiť dĺžku doby prenájmu poľovného revíru, bez ohľadu na poľovnú oblasť, na 15 rokov; túto by bolo možné vo vyhlásených génových základniach, pri dodržaní stanovených kritérií predĺžiť.
 
K nárastu JKS raticovej zveri dochádza najmä v dôsledku neplnenia plánu ich lovu. Napríklad plán lovu jelenej zveri v rokoch 2000 a 2005 sa splnil len na 90 %, v roku 2010 na 93 % a v roku 2015 na 96 %. K narastaniu JKS prispieva aj neplnenie plánu lovu samíc a mláďat. Pri znižovaní JKS má byť snahou plniť plán lovu samíc, ktoré sú nositeľkami prírastku. V tomto smere chýba kontrola plnenia lovu tejto časti populácie, ktorá by sa mala realizovať napríklad predkladaním spodných čeľustí z ulovených samíc a mláďat.
Negatívnym dôsledkom vysokých stavov zveri je jej nežiaduce rozširovanie mimo svojho prirodzeného prostredia, do intravilánov miest a obcí, kde nachádza nové neprirodzené zdroje potravy (kontajnerové stojiská, záhradky) a kde môže dochádzať ku škodám a dokonca aj k nebezpečným situáciám.
 
Nevyhnutnou podmienkou je zodpovedné vypracovanie a dôsledné plnenie schválených plánov poľovníckeho hospodárenia. Nevyhnutné je zintenzívniť kontrolnú činnosť okresných úradov v tejto oblasti a v prípade neodôvodneného neplnenia plánov prikročiť k uloženiu sankcií. Na kontrolu plnenia plánov chovu a lovu raticovej zveri je potrebné právnym predpisom umožniť orgánom štátnej správy nariadiť užívateľom poľovných revírov povinnosť predkladania znakov z ulovenej netrofejovej zveri.
Jednou z objektívnych príčin neplnenia plánov je znemožnenie lovu zveri v dôsledku nevhodného užívania poľnohospodárskych pozemkov (parcely príliš veľkých výmer, voľba vysokých plodín na parcelách susediacich s lesom, oplocovanie parciel na veľkých výmerách a pod.). Je nevyhnutné zabezpečiť, aby poľnohospodári správnou voľbou plodín, vhodným priestorovým členením parciel s využitím rozdeľovacích pásov, oplocovaním parciel po dohode s užívateľom poľovného revíru a pod. vytvorili podmienky na to, aby užívatelia poľovných revírov reálne mohli zver loviť.
Administratívne zjednodušiť lov raticovej zveri v poľovných revíroch, v ktorých nie je chov a lov daného druhu raticovej zveri plánovaný. Zjednodušiť a presnejšie upraviť mimoriadne povoľovanie lovu.
Schválený plán chovu a lovu netrofejovej raticovej zveri považovať za minimálny a umožniť jeho prekročenie max. o 20 % na princípe rozhodovacej právomoci a zodpovednosti poľovníckeho hospodára. Pri trofejovej zveri celkovú schválenú výšku lovu dodržať.
Zvážiť povolenie lovu diviačej zveri v noci za pomoci zodpovedajúcej techniky a za dodržania podmienok bezpečnosti takéhoto lovu.
 
Početnosť malej zveri v druhej polovici minulého storočia značne poklesla. Najskôr poklesla početnosť jarabice, po nej zajaca a nakoniec aj bažanta, ktorého početnosť sa zvýšila iba vypúšťaním z voliérového chovu. K najväčšiemu poklesu došlo v roku 2015. V porovnaní s rokom 2000 to bolo pri malej zveri takto: bažant -7 %, zajac -17 %, jarabica -79 %. Znižovali sa aj NKS, u bažanta sa znížili o 25 % a u zajaca o 26 %.
Hlavnou príčinou poklesu malej zveri bola intenzifikácia rastlinnej výroby, znížená diverzifikácia plodín a fragmentácia krajinnej štruktúry.
V súvislosti so znížením intenzity rastlinnej výroby v dôsledku ekonomickej recesie sa očakávalo, že sa zvýši biodiverzita agrárnej krajiny, a tým i početnosť malej zveri. Pri zajačej zveri a jarabiciach toto zlepšenie zatiaľ nenastalo. Naďalej sa pestujú monokultúry poľnohospodárskych plodín na veľkých výmerách, bez bežných prvkov ekologického rázu krajiny ako sú úhory, vetrolamy, remízy a doplnenie pestrosti pestovaných plodín (hrach, trávy, ďateliny a iné).
 
Podmienkou zvýšenia početnosti malej zveri je realizácia ekologických opatrení, najmä v poľnohospodárstve, a to najmä prostredníctvom správnej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, či už v EÚ alebo jej implementáciou na Slovensku, a to prostredníctvom  zlepšenia greeningu, tzv. ozelenenia priamych platieb (kapitola 2.8.) a funkčne navrhnutými a lepšie implementovanými a finančne podporenými agro-environmentálnymi schémami.
Ďalší nevyhnutný nástroj na zlepšenie stavu  malej zveri je diverzifikácia osevných postupov a plošný zákaz pestovania GMO plodín. Od roku 2009 v EÚ platí pravidlo, že každý štát môže zakázať pestovanie GMO na svojom území bez toho, aby  to akokoľvek zdôvodňoval - jediné čo musí urobiť, je nahlásiť to v EK. V uvedenej veci je teda potrebné prijať opatrenia na vládnej úrovni (MŽP SR, MPRV SR).
 
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP SR“) v roku 2016 schválilo program starostlivosti o vlka a  v roku 2017 programy starostlivosti o medveďa a rysa. V nich sú formulované základné zásady ich ochrany, manažmentu a monitoringu. Podľa programov starostlivosti žije na Slovensku 300 až 600 vlkov (expertný odhad), 300 až 400 rysov a 1023 až 1489 medveďov (analýzy DNA zo vzoriek trusu).
Údaje o početnosti veľkých šeliem, pochádzajúce zo zisťovania stavov zveri realizovaného užívateľmi poľovných revírov, sa od uvedených údajov značne líšia (medveď 2000 ks, vlk 2200 ks a rys 1700ks). Medveďa a rysa možno loviť len na základe rozhodnutia MŽP SR. Vlk sa loví na základe ročnej kvóty, určenej MPRV SR.
 
Nevyhnutným predpokladom správneho manažmentu veľkých šeliem je získanie relevantných údajov o ich početnosti a o areáli ich výskytu.  Nepostačuje, aby zisťovaným údajom bola len početnosť, potrebné je zisťovať aj pohlavnú a vekovú štruktúru, údaje o veľkosti prírastku, o potravných nárokoch.
Na základe zistených relevantných dát v prípade nutnosti zvážiť a iniciovať kroky vo vzťahu k slovenskej, ale aj európskej legislatíve, vedúce k tomu, aby veľkosť populácií veľkých šeliem na Slovensku bola udržiavaná v priaznivom a zároveň trvalo udržateľnom stave. Hľadať možnosti efektívneho manažmentu veľkých šeliem v poľovných revíroch zaradených do génových základní.
Je potrebné zamedziť dodatočnému prísunu potravy atraktívnej pre medveďa do poľovných revírov, okrem prikrmovania zveri v čase núdze a vnadenia diviačej zveri podľa pravidiel stanovených v zákone o poľovníctve. Akýkoľvek iný prísun potravy do poľovných revírov musí byť zakázaný, kontrolovaný a v prípade porušenia zákazu sankcionovaný. Zver strhnutá veľkými šelmami sa nebude započítavať do plánu lovu.
 
V roku 2015 bol na Slovensku zaznamenaný nasledovný výskyt a lov inváznych druhov zveri: norok severoamerický 14/0, medvedík čistotný 82/6, nutria riečna 5160/1713, psík medvedíkový 1358/140 a ondatra pižmová 4239/7.
Z uvedených údajov jednoznačne vyplýva, že odstraňovaniu inváznych druhov zveri nie je venovaná zo strany užívateľov poľovných revírov napriek zákonnej povinnosti náležitá pozornosť.
V roku 2015 boli odhadované stavy ostatných druhov zveri nasledovné: kamzík vrchovský poddruh tatranský 1028 a poddruh alpský 176, mačka divá 3558, tetrov hlucháň 1097, tetrov hoľniak 735, jariabok lesný 2718, líška hrdzavá 33 177 a jazvec lesný 11 035 ks.
Drop fúzatý je ohrozený vyhynutím. Nízke stavy sú vykazované u tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. V Poloninách bol úspešne realizovaný projekt prinavrátenia zubra do voľnej prírody.
 
V prípade zveri, ktorá patrí medzi druhy európskeho významu - kamzík vrchovský tatranský, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, bobor vodný, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, je cieľom udržanie alebo obnovenie priaznivého stavu príslušného druhu.
Početnosť kamzíka (mimo poddruhu kamzík alpský) je primeraná, je potrebné ju udržať.
Početnosť šeliem, bobra vodného, krkavca čierneho, volavky popolavej a iných druhov je potrebné regulovať tak, aby sa zabezpečila rovnováha v ekosystémoch krajiny.
 
Koncepcia sa ďalej zaoberá ochranou genofondu, zachovaním životného prostredia, škodami spôsobené zverou a na zveri, poľovníckym plánovaním, poľovníckou kynológiou, strelectvom, sokoliarstvom a lukostreľbou, prácou z verejnosťou, ekonomikou poľovníctva a zužitkovaním diviny.
Anton BLATNÝ
vychází v 7:50 a zapadá v 16:31 vychází v 13:49 a zapadá v 4:47 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...