Časopis Myslivost

Únor / 2018

Nový kaliber od RWS 10,3x68 Mag. kompromisy nerobí...

Myslivost 2/2018, str. 56  Miroslav Bilský
Len nedávno uzrel opäť svetlo sveta staronový kaliber 10,3x68 Mag. od spoločnosti RWS, ktorá tento magnumový kaliber výstižne pomenovala novou dimenziou s prívlastkom SMART MAGNUM. V švajčiarskom kantóne Graubünden sa strela s priemerom 10,3 mm používala na lov všetkej, nie len vysokej zveri, viac ako stopäťdesiat rokov. Technickí inžinieri z RWS predĺžili dĺžku nábojnice na 68 mm, čím vytvorili vynikajúci kaliber, ktorý spĺňa všetky nároky moderných poľovníkov. Jedinečnosť tohto kalibra vyzdvihuje najmä veľmi komfortný spätný ráz, variabilný výber váhy striel a veľmi vysoký zastavovací účinok.
V súčasnosti sú pre tento kaliber k dispozícii tieto druhy striel: RWS 10,3x68 Mag. HIT 13,0g, RWS 10,3x68 Mag. Evolution Green 13,5g, RWS 10,3x68 Mag. SPEED TIP PRO 18,5g.
Vyskúšať si tento kaliber v praxi na poľovačke bolo preto ohromnou výzvou. Za miesto konania testu bol vybraný poľovný revír s veľmi hojným výskytom čiernej zveri v oblasti Virovitička Bilogora v Chorvátsku.
Náš prvý deň bol venovaný organizačným záležitostiam a preskúšaniu zbraní na miestnej strelnici. Môj obľúbený Blaser s priamoťažným záverom bol osadený naháňkovým puškohľadom Swarowski, ktorý vďaka zámernej osnove CDI zabezpečoval ideálny strelecký komfort. Strieľalo sa na 50 metrov a následne na 100 metrov. Po zopár výstreloch som sa s týmto kalibrom perfektne zžil a očakával nasledujúci deň, keď sme mali ešte za tmy vyraziť na miesto našej spoločnej poľovačky.
Organizácia naháňky bola na veľmi vysokej úrovni, na mieste nás už čakali domáci poľovní sprievodcovia, ktorí nás oboznámi s plánom lovu, bezpečnostnými pravidlami a každému účastníkovi dali podrobnú mapku s označením jednotlivých stanovíšť a smerom postupu honcov so psami. Následne si každý účastník vylosoval miesto svojho stanovišťa a pomaličky sme sa vybrali smerom do hory.
Cesta sa uberala hore rozmočeným kopcom pričom sme sa všetci riadne zahriali. Pohorie Virovitička Bilogora možno svojim prevýšením cca 500 metrov nad morom prirovnať k pohoriu Malých Karpát.
Zhruba po polhodine sme boli na mieste, začalo sa rozdeľovanie na jednotlivé stanovištia. Moje stanovište v prvom pohone bolo takmer na hrebeni kopca a po moje ľavej ruke ho uzatvárali traja poľovní kolegovia. Zložil som si veci, našiel najlepšiu streleckú pozíciu, aby som mal výborný rozhľad, a už mi nezostávalo nič iné, ako čakať, čo na mňa vybehne.
Po niekoľkých minútach absolútneho ticha sa začali ozývať prvé výstrely na doline, k nám na hrebeň doliehali ako salvy z dela, čo bolo neklamným znamením, že prehovorila 10,3ka. Postupne bolo počuť zreteľnejšie hlasy chlapov v pohone, o psoch ani nehovoriac.
Spozornel som a vzal pušku na ruku. Pes brechal len niekoľko metrov od húštiny pred nami, no nakoniec stíchol a vrátil sa k svojmu psovodovi, ktorý ho privolal. Oprel som sa o strom a troška si odpočinul.
Zrazu vyšla po mojej pravej ruke rana, a vzápätí druhá, sused strieľal na líšku, tá unikala smerom k môjmu stanovišťu. Zamieril som a pekne som ju ťahal v krúžku až sa dostala na voľne miesto, kde som ju presne mierenou ranou zložil.
Účinok strely HIT bol fatálny, strela s váhou 13 g a s úsťovou energiou 5324 joulov zasiahla líšku na cca 30 metrov a tá zostala v ohni. Toto bola jediná šanca, ktorú som v prvom pohone mal, no i tak som bol za líštičku nesmierne vďačný.
Druhý pohon sľuboval lepšie vyhliadky, opäť som stál na vyvýšenom mieste, no predo mnou sa otváral ohromný priestor, kde som mal skvelý výhľad a takmer neobmedzený rádius streľby. Necelých 40 metrov podo mnou bolo koryto starého potoka, kde mi domáci poľovný sprievodca, ktorý ma na miesto zavádzal, prízvukoval, potom pozor, pravdepodobne to zatočia a pôjdu kaňonom.
Po krátkej chvíli sa začal doslova harmatanec striel, to samo osebe naznačovalo, že je to výborné miesto. Výstrely sa ozývali po mojej pravej ruke, a tak sa týmto smerom upieral i môj zrak. Zrazu vidím ako si to z tej strany po hrebeni kopca valí obrovská bachyňa a za ňou asi pätnásť kusov lanštiakov.
Okamžite som sa strhol a založil pušku. Nakoniec som ich však nechal ísť, pretože si to namierili priamo po hrebeni a streľbu som nechcel riskovať. Tak či onak bol to krásny zážitok vidieť toľko kusov čiernej zveri.
Pušku som mal stále na ruke, zrak sa mi upieral smerom na kaňon, keď som zrazu začul brechot psa, ktorý sa čoraz rýchlejšie blížil. Pes nahnal priamo na mňa asi stokilogramové prasa.
Najprv po ňom dvakrát vypáli môj sused stojaci na ľavo, no bezúspešne. Prasiatko v tej chvíli troška zneistelo a zastalo stáť v kaňone, nebolo ho vidno. Vravím si, kde si? Až zrazu prudko vyrazilo do kopca, s puškou v ramene som okamžite vystrelil, po zásahu zostalo ležať a kvičať, nato som pohotovo prebil a druhou ranou ukončil jeho trápenie. Bol som nesmierne šťastný z môjho prvého úlovku diviačej zveri.
Nezaspal som však na vavrínoch a pohotovo som doplnil spotrebované strelivo. Neprešlo ani desať minút a naskytlo sa mi grandiózne divadlo, priamo na mňa si to šprintom valilo päť kusov kapitálnych diviakov, prvá bolo úctyhodná bachyňa. Čakal som až zídu nižšie a zalomia si to priamo cez kaňon, kde ich budem mať ako na dlani.
Presne tak sa aj stalo, vzdialenosť bola asi 25 metrov, počul som dupot ich ratíc a funenie, keď sa predierali úzkym priestorom ako parná lokomotíva tunelom. Vedúcu bachyňu som pustil a druhé prasiatko zostalo v zameriavači, vyšla rana mierená na chrbticu, prasa sebou iba trhlo, prešlo niekoľko metrov a zostalo nehybne ležať.
To už sa blížil koniec pohonu a o niekoľko minút boli u nás domáci, ktorým sme podávali informácie o smere našej streľby a o zasiahnutých kusoch.
Keď prišli k môjmu stanovišťu ukázal som kde presne ležia moje dva kusy. Pri menšom diviakovi som si bol istý, že je na sto percent zhasnutý, pretože tam ležal už takmer pol hodiny, no pri to väčšom takmer 130kilogramovom som sa rozhodol zisť strmý svah, ak by bolo treba prasa dostreliť.
A veru dobre som urobil! Menšieho diviaka už vyťahoval navíjač a my sme sa presúvali smerom k druhému prasiatku. To zrazu začalo na svojich predných nohách postupovať pred, pričom za sebou ťahalo zvyšok tela. Dlho som nepremýšľal a diviaka som pohotovo dostrelil.
Chorvátsky sprievodca s nožom v ruke iba ďakoval a s úsmevom prízvukoval, ešte že si šiel s nami, neviem ako by sme si s ním poradili.
Vyštveral som sa strmým svahom na cestu a mal som veru čo robiť, aby som dobehol celú skupinu, ktorá si už vychutnávala obed na lesnej čistinke.
Posledný pohon bol vykonaný veľmi energicky aj s veľmi rýchlym zavedením, pretože už nám postupne začala padať tma.
Môj strelecký post bol na úpätí lesíka cca 40 metrov od cesty akoby v akomsi lieviku, kde som bol obkolesený strmými svahmi z oboch strán. Žiaľ, tento krát mojím smerom nevyšlo nič, no i tak som bol plný neopakovateľných dojmov k predošlých pohonov.
Cestou na poľovnícku chatu a potom pri večeri sa ešte dlho a hojne diskutovalo o tom, čo kto prežil v prvý poľovný deň.
Ráno som vstal čerstvý ako rybička, po výdatných raňajkách sme sadli do auta a vybrali sa smerom k miestu našej ďalšej poľovačky na čiernu zver. Tento krát bol terén menej kopcovitý viac rovinatý s minimálnym prevýšením.
Rozhodol som sa, že vyskúšam najnovšiu strelu v kalibri 10,3x68 Mag. Speed Tip Professional. Oproti strele HIT má vyššiu váhu strely až 18,5g a úsťovú energiu až neuveriteľných 5920 joulov. Navyše enormný hĺbkový účinok a povestný knock-down efekt z nej robia vysoko účinnú strelu.
Prvé stanovište na mňa čakalo na lesnej cestičke, kde som mal v podstate možnosť strieľať iba na prieseku.
Ranné divadlo odštartovala jelenia zver, síce sa na jeleniu holú nepoľovalo, no pohľad na krásnu laň s jelienčaťom na necelých 10 metrov bol úchvatný. Keďže priesek bol jediným miestom, kde som mohol účinne vystreliť na zver, venoval som mu samozrejme najväčšiu pozornosť.
Stál som na okraji lesa a započúval sa do brechotu psov, ktorí boli ešte na začiatku pohonu možno dáke tri kilometre v doline. Zrazu, potichu ako myšky, vyrútili sa z lesa cez priesek prasiatka v čele s bachyňou, nemali asi ani dvadsať kíl, ešte nosili svoje povestné "pyžamká".
Pušku som mal v ramene, no v lese som videl iba tu a tam sa mihnúť siluetu s pásikmi, a tak som pušku pomaličky dal dolu.
Následná polhodina sa niesla v rytme výstrelov moji poľovných priateľov, ktorí stáli pozdĺž cesty na doline. Zrazu však opakovane vypálil sused po mojej ľavej ruke, to už som mal pušku na ramene aj ja. Sledujem pozorne okolie naľavo i napravo, a tu zrazu líška. Pozrela na jednu, na druhú stranu, už sa chcela dať do behu a vtedy ju zasiahla moja presne mierená strela. Samozrejme líška zostala v ohni, streľba bola na necelých 15 metrov.  
Bol som veľmi zvedavý, čo prinesie druhý pohon. Bol som na jeho úplnom začiatku, hneď na druhej pozícii. Honci postupovali z opačného konca, čiže zver sa tlačila smerom na nás. Prvotné minúty ticha pozvoľne tu a tam prerušovali výstrely na stanovišti, ale aj v pohone. Trpezlivo som čakal v nádeji, že ak sa hoci so psami priblížia k nám, príde aj moja chvíľa.
Keďže terén, ktorým postupovali bol mimoriadne náročný, rýchli postup nebol možný. Honci sa niekoľkokrát zastavili, aby skonsolidovali svoje rady.
Priamo predo mnou bola obrovská húština, ktorá sa tiahla po celej dĺžke lesa, to pre mňa znamenalo jediné, strieľať, keď diviak vybehne zo strany a čakať, až sa dostane na odkrytejšie miesto.
Náhle akoby som začul šuchot v kroví pred mnou. Pripravil som sa k streľbe, smerom k tomu miestu sa predieral aj pes. Začal štekať ostošesť a neprestával dorážať. Po pár sekundách prudko vyrazilo obrovské prasa s vysokým chrbtom čierne ako uhoľ. Valilo si to lesom po mojej pravej strane, bol tam menší priesek, už som ho ťahal v krúžku a čakal na vhodný okamžik. Vyšla rana, okamžite som prebil.
Keďže diviak bežal ďalej vo vzdialenosti asi 70 metrov vyšla druhá rana, ktorá ho skolila. Rozbehnutý urobil ešte niekoľko metrov a zostal ležať v lese. Poslušný psík následne prišiel pre nás a spoločne sme sa šli pozrieť na môj ďalší úlovok.
Prvá rana šla troška nižšie, nakoľko diviak si to zalomil prudko v cca 40stupňovom uhle. Druhá rana bol veľmi dobre umiestnená pod lopatku, a viac ako stopäťdesiatkilové prasa sa iba zvalilo na zem.
Keďže som skolil niekoľko kusov čiernej zveri, bolo čo porovnávať. Samozrejme v zreteľ treba brať tiež fakt, že je úplne niečo iné strieľať na čiernu zver ak je v pokoji na vnadisku, alebo na spoločnej poľovačke v naháňke. Streľba bolo mierená do oblasti vitálnych orgánov, a to prevažne na čiernu zver s hmotnosťou nad sto kilogramov.
Ďalšou dôležitou informáciu je fakt, že zver zostala takmer vždy ležať v ohni alebo len niekoľko málo metrov od nástrelu.
JUDr. Miroslav BILSKÝ, DiS.
vychází v 7:22 a zapadá v 18:09 vychází v 13:50 a zapadá v 22:26 Nákupní košík 0
 
Zpracování dat...