Časopis Myslivost

ROZLÚČKA S AFRICKÝM LETOM – WEATHERBY A LEUPOLD V PRAXI

Myslivost 8/2019, str. 48  Miroslav Bilský
Keď som po prvýkrát navštívil Juhoafrickú republiku, ešte som netušil, že mi táto nádherná krajina učaruje natoľko, že sa budem chcieť vrátiť zas a znova. Červené piesky Limpopo, nekonečný buš, silné a početné stavy zveri, spev najrôznejšieho vtáctva a zmes vôní ma neustále volali, aby som sa vrátil. Moja posledná návšteva bola na konci africkej zimy a tohtoročná zasa na konci afrického leta. Bola to úplne iná Afrika ako naposledy, zelená a svieža. Samozrejme pre nás poľovníkov je lepšie obdobie africkej zimy, to jest najmä mesiac august. Zver má vtedy menšie krytie a chodí k napájadlám. Leto je však výbornou možnosťou pre tých, ktorí radi chodia posliedkov, pretože zeleň im poskytuje dostatočné krytie.
Pred cestou som sa rozhodol, že si na túto poľovačku zo sebou zoberiem vlastnú loveckú zostavu. Ako som sa už zmienil v predošlom čísle tohto časopisu, do mojej zbierky pribudla nová puška od amerického výrobcu Weatherby.
Pušku som osadil veľmi šikovnou odnímateľnou montážou Leupold QR, a to najmä z toho dôvodu, aby som mohol puškohľad rýchlo a jednoducho odňať a prepravovať ho osobitne v príručnej batožine, čím som chcel predísť prípadnému poškodeniu. Keďže puškohľad Leupold VX-5HD 3-15x56 CDS-ZL2 je vybavený aj balistickou vežičkou, dôkladne som ho zabalil, aby som úplne minimalizoval prípadné otrasy.

Bilsky-s-Weatherby-a-Leupold.JPG

Čo sa týka parametrov výberu tohto typu puškohľadu, tých bolo niekoľko a museli v sebe snúbiť efektivitu a naplnenie požiadaviek lovu. V Afrike sa pre lov väčšinou používajú puškohľady bez variabilného priblíženia napríklad 7x40, alebo variabilný 3-9x40. Tento výber je samozrejme v najlepšom poriadku a reflektuje dlhoročnú osvedčenú prax.
Poľuje sa najmä počas dňa a majoritne posliedkou. Preto treba rýchlo zacieliť, okamžite ako dáme pušku do ramena. Tento parameter dokázal Leupold VX-5HD 3-15x56 CDS-ZL2 na piatom či siedmom stupni zväčšenia bezpečne naplniť.
Môj úspech počas lovu som opieral najmä o vysokú svetelnosť, zväčšenie a balistickú vežičku. Vysoká svetelnosť mi poslúžila najmä za šera, keď som v úkryte čakal na prasa bradavičnaté, pri mierení bol cenným pomocníkom červený bod, ktorým som mohol na prasa bezpečne zamieriť. Pre nás samozrejmosť, v Afrike skôr výnimka, ktorá však potvrdzuje pravidlo.
Nakoľko som túžil uloviť aj trpasličie antilopy ako Steenbok a Duiker, ktoré sú takmer o tretinu menšie ako náš srnec, Leupold so svojim až pätnásťnásobným zväčšením ma nenechal v štichu. Steenbok je aktívny najmä dopoludnia a vo vysokej tráve savany je veľmi ťažké ho spozorovať a následne uloviť. Streľba bola na vzdialenosť takmer sto metrov a vďaka najvyššiemu zväčšeniu som svojho zlatého Steenboka skolil ranou na komoru keď okamžite padol v ohni.
Pretože sme boli celý deň v buši, pušku som mal stále na ramene, Weatherby Vanguard Sporter, šla všade so mnou. Vďaka svojej ľahkosti iba 3,4 kg som ju takmer ani necítil. Ocenil som aj je rozmery, najmä keď bolo treba rýchlo vystúpiť z auta, naskočiť dnu alebo na korbu. Vtedy je každá sekunda drahá a s dlhou puškou by to mohol byť problém. Ideálne rozmery takmer 112 cm nás, ako sa ľudovo vraví, nezamotajú.
Druhou z dvojice trpasličích antilop bol Duiker, aktívny najmä podvečer. Bol som veľmi napätý a na tento lov som sa veľmi tešil. Krásneho samca sme našli, keď už takmer úplne padla tma. Vzdialenosť medzi nízkym porastom necelých tridsať metrov. Duiker padol okamžite v ohni zasiahnutý na komoru.
Veľkou výzvou bol lov Springboka, keďže ide o veľmi plachý druh antilopy, ktorá dokáže v stotine sekundy vyskočiť do výšky niekoľko metrov a rýchlo zmiznúť. Inštrukcie od profesionálneho lovca boli jednoznačné, streľba od stopäťdesiat metrov a viac. Na čriedu Springbokov sme narazili v rozľahlej savane, len tu a tam nízky strom či krík. Pomaličky sme sa približovali, puška stále na ruke, posledných pár metrov na ramene a plazením. Vzdialenosť cez dvestodvadsať metrov, pred nami už len rozľahlý priestor v jeho strede krásne Springboki.
Rozhodol som sa strieľať, pretože ďalším približovaním by sme zver mohli vyplašiť. Puškohľad Leupold som mal na najvyššom priblížení, korekcia balistickej vežičky 10 cm plus. Zaznel výstrel a Springbok vyskočil do neuveriteľnej výšky, niečo úžasné. Zásah priamo na komoru.
Povzbudený týmito úspechmi som pokračoval ďalej. V mojom hľadáčiku sa objavil Black wildebeest, silné a vitálne zviera. Počas presunu a neustáleho nastupovania a vystupovania sa samozrejme preverila aj kvalita pušky a puškohľadu. Aj napriek tomu, že som dával veľký pozor na svoju výstroj a výzbroj museli prejsť zaťažkávacou skúškou. Náročný terén a niekedy prudké manévrovanie terénneho auta otestovali ako Vanguard Sporter, tak i Leupold. Až na drobné škrabance na puške i na puškohľade sa však nič vážnejšieho nestalo. Zámerná osnova držala úplne skvele, vykonal som dvakrát preskúšanie zbrane, prvýkrát po príchode a následne po troch dňoch náročných presunov. Všetko však bolo v poriadku.
Hor sa teda na Black wildebeesta. Menšie stádo sme našli na miernych vyvýšeninách, vietor sme mali výborný, fúkal oproti nám. Opatrne sme sa priblížili na vzdialenosť zhruba stodvadsať metrov. Vyšla rana, ktorá zasiahla Black wildebeesta priamo na komoru. Dal sa do behu ale vedeli sme, že zásah bol fatálny.
Úžasný dojem na mňa urobil náš stopár Belive, pôvodom zo Zimbabwe, ktorý dokázal vyselektovať tú správnu stopu aj bez kvapky farby. Presne vedel, ktoré zviera z čriedy bolo zasiahnuté a podľa stôp ho sledoval.
Prvú farbu sme našli asi po dvesto metroch, Belive mi ju ukázal v piesku, už stihla stuhnúť pripomínala jadierko z červeného granátového jablka. S pribúdajúcimi metrami bolo farby viac, okamžite som nastavil puškohľad na trojku a odistil pušku.
Tam je, vraví Belive, Black wildebeest ležal vo vysokej tráve asi päťdesiat metrov pred nami. Ešte nebol zhasnutý, chvíľku sme čakali, poslal som stopára za mňa a s odistenou puškou som sa približoval. Keď som bol necelých pätnásť metrov od Black wildebeesta postavil sa čelom ku mne. Chrčal a šla mu z nozdier a úst farba, vzápätí sa pekne natočil a vtedy vyšla rana, ktorá ukončila jeho trápenie.
Black wildebeest bol určitou skúškou nervov, no najväčšou výzvou bola antilopa Kudu. Symbol Afriky, azda sen každého lovca. Chcel som naozaj kapitálneho Kudu a za takým treba ísť a nešetriť sily.
Najprv sme to skúšali pri napájadle, pretože už dlhšiu dobu nepršalo. Chodili však iba mladšie kusy a rôzny iné druhy antilop. Nevyšla ani taktika hľadania autom, ak sme aj zazreli väčší kus už z veľkej vzdialenosti sa dal okamžite na útek.
Hendrik, môj dobrý priateľ a profesionálny lovec mi vraví: No nič Miro, budeme to musieť urobiť po starom, ako kedysi. Peši. Inak ducha buša, ako tu Kudu nazývajú neulovíš.
Nasledujúceho dňa zavčasu sme sa vybrali na lov, prvá zahrievacia hodinka sa troška niesla v rytme nervozity. Následne som sa ale upokojil a s očakávaním som hľadel vždy smerom, kam Hendrik zodvihol pozorovací ďalekohľad. Počasie bolo dosť veterné a vietor sa neustále točil. Až okolo deviatej hodiny sa ustálil a vyšlo slnko, len tu a tam mrak.
S Hendrikom sme prišli až k menším skalnatým kopcom. A tu zrazu, v hustom buši len sa mihla silueta Kudu. Rýchlo sme sa presunuli v pred, boli sme pod kopcom. Nevidel nás, rýchlo až pod kopec, tam je priesek, bude celý odkrytý. Ohyb pod kopcom bol menší, čiže sme mali náskok a ešte trocha zadýchaný som už mal pušku na trojnožke.
Čakali sme, zrazu sa objavil kapitálny samec antilopy Kudu. Ukážkovo zastal pekne do kríža, puškohľad na deviatke, vzdialenosť asi stodvadsať metrov. Vyšla rana, zásah bol priamo na komoru. Kudu sa zatackal a s ťažkosťami naskakoval na skaly pred sebou. Podľa pohybov Hendrik vedel, že ten už ďaleko nezájde, a tak aj bolo neprešiel ani sto metrov.
Keď som prišiel k nemu bol som ohromený, aké nádherné a majestátne zviera Kudu je, vzdal som mu hold ako sa patrí. Na mieste kde zhasol sme urobili meranie a bolo to úctyhodných 54 palcov. Hendrik sa len usmial a gratuloval k ďalšej zlatej medaily.  
Bol som veľmi spokojný a teraz som mohol svoju pozornosť upriamiť na večerný lov. Hendrikovi sa veľmi páčil červený bod, ktorý Leupold má, a mne tiež, pretože som dokázal veľmi presne strieľať aj za šera. Práve vtedy bola najväčšia aktivity prasiat bradavičnatých, a tu jasne dominoval Leupold s priemerom 56 cm, pretože pridával tak potrebnú svetelnosť.
Prasa nám síce po výstrele odbehlo do veľmi hustého buša plného tŕnistých kríkov, no vďaka Belivovi sa ho podarilo dohľadať. Počas predierania som mal obavy o moje vybavenie, ale aj tieto prekážky sme prekonali bez ujmy. Konštrukcia puškohľadu je veľmi odolná a robustná a odolá aj prípadným nárazom či pádom.
Na záver mi nezostalo nič iné ako vyčistiť pušku a puškohľad, zo slovami chváli ich uložiť do prepravných kufrov a pripravovať sa na cestou domov. Opäť som mal za sebou jeden fantastický zážitok a bol som spokojný, že moja zostava čelila africkej výzve s absolútnym úspechom.    
JUDr. Miroslav BILSKÝ
 
ACTION HUNTING - poľovačky v Afrike
mobil: +421 948 049 200
e-mail: safari@actionhunting.eu
web: www.actionhunting.eu

Zpracování dat...