Časopis Myslivost

 
 
Etológia srnčej zveri v umelom chove je špecifická. Srnčatá odchované vlastnou matkou prejavujú v prítomnosti človeka väčšiu plachosť ako umelo odchované srnčatá, ktoré sú krotké a neplašia sa v prítomnosti chovateľa. Dať mláďa na „cumeľ“ predstavuje chovateľské opatrenie, ktoré vedie k vychovaniu krotkého zvieraťa.
Pre účely farmového chovu nie je vhodné odchovávať na cumli samce, lebo tie po dosiahnutí pohlavnej dospelosti prejavujú agresivitu aj k svojmu chovateľovi. Srnčia zver je teritoriálnejšia v porovnaní s jeleňom, danielom a muflónom, ktoré žijú v čriedach. Z uvedeného dôvodu nie je možné držať viacero dospelých srncov v jednom oddelení, kým pri ostatných druhoch to je možné. Pri srnách nie je teritorialita natoľko badateľná a je možné ich držať umiestnené v spoločných výbehoch v skupinách.
 
Pri umelom odchove srnčiat je potrebné zvoliť správny typ náhradného natívneho mlieka alebo mliečnej náhradky. Osvedčilo sa kozie, ovčie a podľa našich výsledkov aj kravské mlieko.
Dôležité je dodržiavať prísnu hygienu kŕmenia. V našom experimentálnom chove sme odoberali mledzivo (48 hodín po pôrode) a mlieko (14 - 21 dní po pôrode) srnám na analyzovanie obsahu živín. Mledzivo je produkované počas prvých troch dní po pôrode a dosahuje vyššiu výživnú hodnotu v porovnaní s neskôr produkovaným mliekom. Mledzivo obsahuje aj niektoré ďalšie dôležité látky potrebné pre správny vývoj a zdravie mláďaťa, preto je nevyhnutne potrebné ponechať prvé dva – tri dni mláďa pri srne, aby prijímalo tento druh potravy.
V prvých dňoch po narodení prechádzajú imunoglobulíny mledziva z tráviaceho traktu srnčaťa do jeho krvného obehu. Plnohodnotné mledzivo je oproti neskôr produkovanému mlieku významné aj zvýšeným obsahom vitamínov A, E, karoténu a riboflavínu (vitamínu B2) a tukov.
V mlieku sŕn je vyšší obsah bielkovín, tuku, ale aj sušiny, ako napr. v kravskom, ale aj kozom mlieku, pričom dokonca v prípade srnčieho mledziva odobratého 48 hodín po pôrode bola pri bielkovinách zaznamenaná hodnota 21,03 g/100g.
Zásadný rozdiel je v obsahu sušiny, pričom mlieko srny obsahuje približne 29 %. Mlieko jelenice obsahuje približne 22 %, ovčie mlieko 18 %, kozie a kravské mlieko približne iba 12 - 13 % sušiny.
Aj keď má kravské, ovčie a kozie mlieko nižší obsah živín v porovnaní s mliekom srny, zistili sme, že pri adlibitnom príjme natívneho mlieka niektorého zo spomenutých druhov hospodárskych zvierat dosahujú srnčatá prírastky porovnateľné s mláďatami odchovávanými srnami, a to vzhľadom na to, že takto prijme viac mlieka, ako keď cicia od srny, čím sa príjem jednotlivých živín blíži prirodzenému množstvu.
U niektorých mláďat, ktoré sme dochovávali, však adlibitný príjem zaťažoval tráviaci aparát a bolo potrebné liečiť hnačky. Tento problém sme vyriešili zavedením obmedzeného prvého ranného kŕmenia.
Pri prvom rannom kŕmení, keď sú srnčatá alebo jelenčatá po noci hladné a hrozí nežiaduce prežratie sa a zaťaženie organizmu – je potrebné podať iba obmedzené množstvo, čím sa zároveň rovnomernejšie prerozdelí príjem mlieka v priebehu dňa. I keď pri prvom rannom kŕmení mláďa pýta viac mlieka a javí sa ako hladné, je potrebné mu dať iba vymedzené množstvo. Po odstavení od matky je potrebné vyvinúť zvýšenú aktivitu chovateľa, aby sa srnča naučilo mlieko z fľašky prijímať. Čím je mláďa staršie, navyknutie na cumeľ je ťažšie. Na odstavenie mláďaťa odporúčame 3. deň po narodení.
 
Srnčatám je potrebné podávať v prvých dňoch mlieko 7 - 8krát denne, od 2. - 3. týždňa 5krát denne, v druhom mesiaci života 4krát denne.
V treťom mesiaci už mláďa pokrýva svoje výživové potreby do značnej miery príjmom pevnej potravy a mlieko postupne znížime na nulu.
Znižovaním dávky mlieka je možné docieliť zvýšený príjem pevnej potravy srnčaťom aj skôr. Ak plánujeme srnča aj v budúcnosti chovať v blízkosti ľudí, odporúčame podávať mlieko z fľašky srnčaťu 1 - 2krát denne až do konca štvrtého mesiaca života – docieli sa tým okrem iného aj upevnenie vzťahu medzi chovateľom a srnčaťom. Pri srnčej zveri je to obzvlášť dôležité, vzhľadom na jej povahové črty.
Ak je cieľom farmára odchovať krotké srny – odporúčame ich čo najdlhšie držať izolovane od ďalšej srnčej zveri - v individuálnych výbehoch. Do skupiny ich odporúčame začleniť až vo veku 8 - 9 mesiacov. Pri srnčatách sme zaznamenali prípady, že keď bolo príliš skoro takéto srnča pustené k ďalšej zveri, to znamená vo veku nižšom ako 6 mesiacov – stalo sa opäť plachým a voči chovateľovi nedôverčivým.
Taktiež odporúčame umelo odchovávané srnčatá držať samostatne, nie v skupinách.
V prvých dňoch odchovu je potrebné pri kŕmení masírovať mláďaťu podbrušie a okolie konečníka, tak ako to robí srna, keď mláďa čistí. Srnča má totiž problém sa samo vyprázdniť a takto ho k defekácii stimulujeme.
 
Denný príjem mlieka pri srnčati:
vek 1 týždeň 300 - 400 ml (živá hmotnosť 2000 g),
vek 2 týždne 600 – 800 ml (ž. hm. 3000 g),
vek 3 týždne 800 – 900 ml (ž. hm 4500 g),
vek 4 týždne (900 - 950 ml (ž. hm. 5800 g),
vek 5 týždňov 1000 - 1050 ml (ž. hm. 6700 g),
vek 6. - 7. – 8. týždňov 1100 ml (priemerná ž. hm. vo veku 8 týždňov 10500 g).
 
Srnča má tendenciu zvyšovať denný príjem mlieka. Tu sa neraz robia chyby a mláďatá trpia hnačkami. Neskúsený chovateľ má radosť zo žravosti mláďaťa a prekrmuje ho. Odporúčame však dávku stabilizovať na úrovni maximálne 1000 ml na deň a nezvyšovať ju úmerne s vekom a rastúcou žravosťou mláďaťa. Takýto príjem môže dosiahnuť srnča už vo veku 3 týždňov, alebo neskôr.
V tomto veku už srnča popri mlieku prijíma aj pevnú potravu, predžalúdky sa postupne vyvíjajú. Na začiatku predkladáme krmivá s vysokým obsahom dusíkatých látok (bielkovín) a energie a nižším obsahom hrubej vlákniny. Dobré výsledky sme dosiahli s lucernovým senom, z ktorého srnčatá konzumujú iba najmäkšie časti, prevažne iba lístky v kombinácii s kŕmnou zmesou (NL 18 %, hrubá vláknina 6 %, Ca 2 %, P 1 %) tvorenou zmesou obilnín, bielkovinových a minerálnych krmív. Srnčatá začínajú spásať aj dostupný mladý pasienok.
 
Vývoj telesnej hmotnosti srnčaťa môže byť odlišný v závislosti od: pôrodnej hmotnosti mláďaťa, zdravotného stavu – hygieny chovu a kŕmenia, použitej náhradnej výživy – obsahu živín v nápoji, celkového príjmu nápoja a samozrejme od genetického potenciálu, ktoré mláďa má.
Ešte dopĺňame, že podľa našich výsledkov získaných v kontrolovaných podmienkach Medzinárodného pracoviska výživy a ekológie zveri, je celková potreba vody (čiže získaná z krmív plus priamym pitím), pre srnu s dvoma srnčatami počas laktácie približne 2,8 litra, kým u gravidnej srny v zimnom období je to približne 1,25 litra denne.
 
Okrem natívneho mlieka (kravského, kozieho a ovčieho mlieka) je možné pri umelom odchove použiť aj mliečne náhradky určené pre jahňatá, kozľatá a teľatá. Vzhľadom na to, že výživná hodnota srnčieho mlieka je vysoká, volíme tie najkvalitnejšie mliečne nápoje, a to nielen podľa deklarovaného obsahu živín, ale aj podľa kvality použitých komponentov mliečnej náhradky.
Bežný mliečny nápoj v suchom stave obsahuje v 1 kg (údaje na príbalovom letáku) spravidla nasledovný obsah živín: dusíkaté látky 200 - 220 g, tuk 150 - 220 g, laktóza 380 g, vláknina 6 - 10 g, popol 70 g, vápnik 11 g, fosfor 7 g. Viacerí výrobcovia sušených mliečnych náhradiek deklarujú podobný obsah živín.
Podľa návodu na prípravu nápoja je potrebné zmiešať 100 až 130 gramov suchej náhradky s 1 litrom vody. Znamená to, že pri zmiešaní 115 g (priemer) náhradky s 1 litrom vody je v mliečnom nápoji podávanom mláďatám obsah živín v 100 g v porovnaní s natívnym kravským mliekom takmer iba polovičný! Čiže pri odporúčanom spôsobe prípravy mliečneho nápoja je takýto spôsob výživy slabší ako kravské mlieko.
Pri odchove srnčiat a jelenčiat preto odporúčame zvýšiť podiel náhradky približne o 50 % oproti návodu, a to na 180 g na 1 liter vody. Takýmto spôsobom sa obsah sušiny aj ostatných živín zvýši. Sušina dosahuje hodnotu 16,7 %. Pri zvyšovaní koncentrácie živín sa však môže stať problémom aj súčasné zvýšenie hodnoty obsahu laktózy, ktorá môže spôsobovať tráviace problémy.
 
Vyhodnotili sme vývoj hmotnosti 55 srnčiat, ktoré sa narodili v pomere pohlavia samce (29): samice (26) - 1,11 : 1,0. Priemerná pôrodná hmotnosť srnčiat bola 1698 g (1374 - 2200 g). Pri pôrode srnčiat, bola na rozdiel od sledovaní pri jelenčatách, hmotnosť srnčekov a srniek bez štatisticky preukazných rozdielov. Pri srnčekoch bola priemerná hmotnosť pri narodení 1697 g (1374 - 2173 g) a pri srnkách v priemere o zanedbateľné 2 g viac, a to 1699 g (1455 - 2200 g). Naopak pri mláďatách jelenej zveri sú rozdiely v hmotnostiach samíc a samcov evidentné hneď pri narodení.
Vyrovnaná hmotnosť srniek a srncov pri narodení sa však mení počas rastu a dospievania v prospech srncov. Prevažná väčšina narodených srnčiat pochádzala z dvojičiek. Sledované srny teda rodili najčastejšie po dve mláďatá, a to až v 82,1 % prípadoch pôrodov. Pri výrazne menšom počte pôrodov sme zaznamenali narodenie iba jedného srnčaťa (10,8 %) a troch srnčiat (7,1 %). Predpokladáme, že aj vo voľnej prírode sa rodia srnám prevažne dve mláďatá. Mortalita srnčiat je však väčšia ako jelenčiat a častokrát na začiatku doby lovu sprevádza v prírode srnu už iba jedno mláďa.
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri Odbore výživy,
NPPC-VÚŽV Nitra
Středoevropský institut ekologie zvěře,
Brno, Wien, Nitra