Časopis Myslivost

Za čo všetko sa musí poľovníctvo ospravedlňovať?

Myslivost 9/2020, str. 44  Matúš Rajský, Dušan Rajský, Miroslav Vodňanský
Poľovník, podobne ako lesník, poľnohospodár, ochranár a iní, patrí medzi manažérov krajiny. Svojou činnosťou ovplyvňuje ekosystém, a preto nesie aj zodpovednosť. Medzi nástroje poľovníckeho manažmentu patrí aj prikrmovanie, ktoré vo voľnej prírode je typické len pre niektoré európske krajiny, kým inde vo svete sa bežne nevykonáva.
Pri obhajobe poľovníckej činnosti a definovaní úloh a prínosov poľovníctva sa, často ako prvé, nie práve šťastne, uvádza, že poľovníci sa starajú o hladnú zver v zime. Keby sa skutočné stavy raticovej zveri blížili tzv. normovaným kmeňovým stavom, zver by dostatočne pokryla svoje výživové potreby zo zdrojov, ktoré jej poskytuje jej životné prostredie, pričom lesníci a ani poľnohospodári by túto konzumáciu pestovaných kultúr výraznejšie na škodách nepocítili.
Šírenie predstavy u laickej verejnosti, ako sa poľovník brodí vysokým snehom s otiepkou sena na chrbte, lebo chce chrániť zver, už nie je ako argument, použiteľné. Práve naopak, medializované prípady nesprávneho prikrmovania a vnadenia zveri škodia poľovníctvu.
Možnosť prikrmovať zver, ktorá je daná poľovníkom, treba chápať už nie ako milosrdenstvo poľovníkov voči zveri, ale ako ich povinnosť, ktorú musia v zmysle poľovníckej legislatívy vykonávať s náležitou odbornosťou.
Možnosť predkladať zveri doplnkové krmivá, čiže vnášať alternatívne zdroje potravy do prírody, predstavuje silný nástroj v rámci manažmentu zveri, a preto prikrmovanie nie je správne podceňovať. V súčasnosti je na Slovensku obmedzené predkladanie jadrových krmív mimo zverníc a fariem. Tým sa čiastočne znížila energetická hodnota kŕmnej dávky.
K dispozícii však zostávajú silážované krmivá, zelenina a ovocie, ktoré v mnohých prípadoch dosahujú vysokú energetickú hodnotu, ako napríklad v prípade kukuričnej siláže, cukrovej a kŕmnej repy, zemiakov, jabĺk.
Pri prikrmovaní jelenej a ďalšej prežúvavej zveri však prioritu predstavuje objemové krmivo, v prvom rade seno, prípadne zo siláží je to ešte trávna siláž. Seno a trávna siláž (nazývaná aj senáž) v prípade ich vyhovujúcej kvality, a tým aj chuťovej atraktivity, zabezpečujú základne výživové potreby jelenej a ďalšej prežúvavej zveri vo voľných poľovných revíroch, a tým aj ochranu lesa pred nadmerným ohryzom. Všetky ostatné krmivá predstavujú iba doplnky, ktoré ale nie sú nevyhnutne potrebné.
 
V závislosti od úrovne s akou sa pristupuje k výberu krmív, posudzovaniu ich hygienickej kvality a spôsobom ich praktickej aplikácie môže mať prikrmovanie zveri pozitívny, ale aj negatívny efekt. 
Pri vysokých stavoch raticovej zveri je tlak na prírodné zdroje potravy intenzívny a význam správne manažovaného prikrmovania sa stupňuje. Prikrmovaním zveri – vnášaním doplnkovej potravy do prírody, najmä v prípade neoplotených poľovných revírov, poľovníci ovplyvňujú:
- výživový stav (kondíciu),
- zdravotný stav,
- reprodukciu,
- telesné rozmery vrátane parohov a rohov,
- kvalitu zveriny (mäsa) z ulovenej zveri,
- migrácie a koncentrácie zveri,
- v dôsledku sústredenia zveri aj lov,
- konzumáciu lesných a poľných kultúr,
- vnášanie semien rôznych rastlín do revírov, vrátane nepôvodných alebo inváznych,
- správanie ďalších živočíchov, ktorých láka krmivo,
- správanie predátorov, ktorých lákajú živočíchy konzumujúce krmivo.
 
 
Problematiku starostlivosti o zver a o jej životné podmienky, vrátane prikrmovania, upravuje na Slovensku Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
Zákon okrem iného ukladá tiež povinnosť užívateľa poľovného revíru zabezpečiť ochranu zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu, chorobami zveri, ochrana biotopu zveri ..., ako aj povinnosť pre každého konať tak, aby nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia.
 
Zákon vymenúva ďalej povinnosti týkajúce sa prikrmovania:
· prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom aby sa neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia a nespôsobovalo zveri zdravotné problémy
· odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia,
· po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,
· ak zistí orgán štátnej správy, že zver trpí hladom, vyzve užívateľa poľovného revíru na vykonanie nápravy; ak tento v určenom termíne nápravu nevykoná, nariadi prikrmovanie zveri na jeho náklady rozhodnutím.
 
Cieľom správneho prikrmovania v čase núdze je pokryť čo možno do najväčšej miery výživové potreby zveri takými krmivami, ktoré zodpovedajú skutočným potrebám jednotlivých druhov zveri, a tým znížiť konzumáciu lesných drevín a poľných kultúr, čiže zmenšiť konflikt medzi záujmami človeka a voľne žijúcej zveri.
Z poznatkov získaných v praxi vyplynulo, že problémami, ktoré bránia zabezpečiť vyššie uvedený cieľ prikrmovania sú:
- nedostatok informácií z náuky o krmivách,
- nedostatok informácií o životných potrebách zveri,
- nedostatok informácií o rizikách vyplývajúcich z nesprávneho prikrmovania a z toho vyplývajúce podceňovanie významu výživy,
- nedostatok informácií o správnych technologických postupoch výroby krmív ako aj podceňovanie dodržiavania presných postupov výroby, čoho dôsledkom býva nedostatočná kvalita krmiva,
- vysoké stavy zveri,
- neraz nedostatočná spolupráca medzi poľnohospodárom, lesníkom a poľovníkom,
- vyrušovanie zveri v dôsledku rôznych ľudských aktivít, ako napríklad nelegálneho zberu zhodov parožia, tlaku turistov a iných športových činností, neoprávneného vstupu motorových vozidiel do revírov a v istých prípadoch aj vplyvov súvisiacich s poľovníckou činnosťou.
 
V tejto súvislosti je neodkladnou úlohou poľovníctva:
- efektívne regulovať raticovú zver a zosúladiť jej stavy s trofickým a topickým potenciálom jej životného prostredia, aby sa v čo najväčšej miere obmedzili konflikty vyplývajúce zo vzniku škôd a v neposlednom rade taktiež znížil prenos infekčných ochorení,
- starostlivosť o zver vykonávať na profesionálnej úrovni; prikrmovanie zveri nemôže byť pro forma opatrením, ale musí odrážať odbornosť poľovníckych manažérov a musí byť vykonávané takým spôsobom, aby šírilo pred verejnosťou dobré meno poľovníkov a výsledkov ich činnosti,
- vhodnou formou komunikovať s verejnosťou o negatívach vyplývajúcich z nekoordinovaných aktivít v prostredí zveri a vybudovať systém, v ktorom bude priestor aj pre zver a aj pre človeka.
 
Významnú zmenu do systému prikrmovania vniesol na Slovensku Národný kontrolný program pre africký mor ošípaných v diviačej populácii na Slovensku v roku 2018 (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, 2018), podľa ktorého medzi Opatrenia na zníženie denzity diviačej zveri a dosiahnutie normovaných kmeňových stavov, patrí celoročný zákaz prikrmovania raticovej zveri jadrovým krmivom okrem zveri chovanej vo zverniciach.
Toto umocňuje význam správneho výberu objemových krmív. Nepodceňujme kvalitu sena a trávnej siláže. Prikrmovanie prežúvavej raticovej zveri by malo predstavovať alternatívu k ohryzu lesných drevín, ktoré sú bohaté na bielkoviny, tuk a ďalšie živiny. Preto musia krmivá dosahovať minimálne kvalitu porovnateľnú s prirodzenou potravou. Okrem iného priniesol tento predpis aj možnosť lovu diviačej zveri pomocou umelého osvetlenia.
Je potrebné zdôrazniť, že i keď prikrmovanie zveri vo svoje základnej myšlienke je pozitívne a má prospievať zveri a zároveň jej prostrediu, sa v niektorých prípadoch v praxi zrejme nesprávne pochopilo a prerástlo do kŕmenia koncentrátmi, ktoré neprospieva ani zveri a ani jej prostrediu, a v konečnom dôsledku ani dobrému menu poľovníkov.
 
Netýka sa to iba štruktúry a množstiev predkladaných krmív, ale aj vzhľadu a funkčnosti kŕmnych a ďalších poľovníckych zariadení, ktoré by mali materiálovo aj farebne splývať s prírodným prostredím. Laická verejnosť navštevujúca prostredie poľovných revírov, hodnotí činnosť poľovníkov na základe toho čo vidí a fotograficky aj zaznamená. Obratom sa fotografie a videá objavujú v médiách. 
Nežiaducu pozornosť verejnosti pritiahli aj prípady vynášania odpadov z pečivární a ďalších odpadov pre zver. Medializované fotografie a negatívne naladené komentáre voči poľovníkom sa šírili internetom počas koronakrízy, keď verejnosť vo väčšej miere navštevovala odľahlé prírodné prostredie a tým aj prichádzala do kontaktu s vnadiskami.
 
V súčasnej dobe sa stretávame s tým, že najmladšej generácii v mestách nie je vždy celkom jasné, či „mäso alebo mlieko pochádza zo supermarketu alebo od kravy“, resp. pred smrťou zvieraťa, čiže pred realitou istá časť obyvateľstva „zatvára oči“.
Je potrebné prehlbovať vedomosti detí týkajúce sa základných zákonitostí a cieľov chovu zvierat. Vytrácanie sa mladých ľudí z vidieka, absencia mladých ľudí v prostredí tradičného chovu zvierat a poľovníctva spôsobuje okrem iného aj nadobúdanie negatívneho postoja u časti mestského obyvateľstva k spomínanej smrti zvieraťa, a to či už pri jatočnom využití hospodárskych zvierat alebo pri love poľovnej zveri. Toto sa vo svete nazýva aj ako „Bambi syndróm“, čiže „jelenčeka Bambiho predsa nemôžeme zjesť“ a podobne je to s králikom, jahniatkom apod. Vyzerá to tak, že nám „vypadla“ jedna generácia chovateľov, a preto je aj znížené akceptovanie poľovníctva u širokej verejnosti.
 
Taktiež je na zváženie verejné prezentovanie trofejí ulovenej zveri ako výsledok činnosti poľovníkov. Takto neoslovíme laickú verejnosť, skôr naopak. Vzťah k trofeji má jej lovec, prípadne iný poľovník, ale laická verejnosť, ktorá tomu nerozumie, neraz prihliada k trofeji ako k zabitému zvieraťu a vyvoláva to zbytočné negatívne emócie.
Nie je už možné sa spoliehať na to, že historicky vzbudzoval pán horár pred okolím rešpekt a úctu. V modernej dobe by mal poľovník sledovať vývoj spoločenských názorov a preukázať prínos svojej činnosti pre spoločnosť.
Sú to napríklad edukačná práca s mládežou, nevyhnutná regulácia stavov zveri v kultúrnej krajine, produkcia zdravej potraviny pre človeka – zveriny a vnášanie krajinotvorných prvkov do revírov agrárnej krajiny, keďže pre naše poľnohospodárstvo sú charakteristické veľké parcely monokultúr a malá zver „ťahá za kratší koniec“.
To že sa vytráca malá zver a na strane druhej expanduje raticová zver, niektorým nevadí, keďže v produkcii zveriny na hektár nahradil diviak zajaca, bažanta a jarabicu.
Sú tu však aj menej viditeľní zástupcovia fauny, ktorí sa vytratili v dôsledku zmenených životných podmienok spolu s malou zverou, a to napr. spevavé vtáctvo alebo hmyz. Aj tu je priestor pre poľovníkov podporiť svojou činnosťou verejný záujem.
V téme budeme pokračovať v ďalšom čísle časopisu Myslivost.
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,
doc. MVDr. Dušan RAJSKÝ, PhD.,
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Medzinárodné pracovisko výživy a ekológie zveri pri Odbore výživy,
NPPC-VÚŽV Nitra
LF TU vo Zvolene
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra

Zpracování dat...