Hmotnosť kolíše, stretávame sa s jedincami naozaj impozantných rozmerov, ale na druhej strane aj s menšími jedincami.
Témou celkovej alebo živej hmotnosti jednotlivých druhov raticovej zveri sme sa zaoberali už v minulosti, pričom sme výsledky pre potreby praxe aj publikovali. Je však zrejmé, že poľovníci a verejnosť vo všeobecnosti pravdepodobne nečítajú vždy odborné články pozorne a pri osvojovaní si poznatkov volia jednoduchšiu cestu, a to napr. informácie zachytené od suseda.
Pri zaznamenávaní živej hmotnosti sme sa stretli s najväčšími jeleňmi pred rujou s hmotnosťou 350 kg, pričom jeleň dosahuje túto hmotnosť práve na konci leta a počas ruje dokáže stratiť aj 70 až 90 kg. Naopak sú aj jelene s celkovou hmotnosťou 170 až 180 kg. Vždy je potrebné brať do úvahy aj konkrétne obdobie počas roka.
Taktiež sme sa stretli so srncom, ktorý mal takmer 40 kg, ale aj so živým srncom s hmotnosťou 18 kg.
Keďže poľovnícka prax spravidla nezisťuje hmotnosti zveri po ulovení, ale až po ošetrení zveriny, po jej vyvrhnutí, odstránení ratíc, hlavy, pozná iba takúto redukovanú hmotnosť. Túto, podotýkame, už výrazne zníženú hmotnosť následne používajú pri interpretáciách, resp. nesprávne pripočítavajú iba malé percento pri spätnom odhade pôvodnej celkovej hmotnosti. Najvypuklejšie chyby v odhade hmotností pri bežných druhoch raticovej zveri sú najmä pri našom hmotnostne najväčšom zástupcovi - jelenej zveri.
V podstate sa ani nie je čo čudovať, že poľovnícka prax nesprávne odhaduje hmotnosť živej zveri, keďže ani dostupné literárne zdroje neposkytujú relevantné informácie k tejto problematike. Význam disponovania reálnymi hodnotami týkajúcimi sa živej telesnej hmotnosti pritom spočíva nielen vo vedeckej hodnote takýchto údajov, ale aj vo vzťahu k manažmentu zveri a zveriny, a v praxi napríklad aj pri správnej kalkulácii liečiva pri antiparazitárnej liečbe raticovej zveri atď.
V literatúre sa téma hmotností živej zveri objavuje iba ojedinele alebo údaje nie sú dostatočne vysvetlené, to znamená, že často chýba informácia o tom, či sa jedná o hmotnosť živej alebo vyvrhnutej zveri. V mnohých prípadoch autori preberajú z literatúry údaje a tie potom používajú.
Z našich podmienok sa v ojedinelých publikáciách pojednáva o hmotnostnom rozdiele medzi živou a vyvrhnutou zverou, dokonca podľa niektorých zdrojov je možné pôvodnú živú telesnú hmotnosť jelenej zveri odhadnúť tak, že k vyvrhnutej hmotnosti je potrebné pripočítať 25 % a podľa ďalších autorov je to hodnota dokonca iba 20 %! To by znamenalo, že vyvrhnutý jeleň s hmotnosťou 100 kg mal v živej hmotnosti iba 120 až 125 kg? Je na škodu veci, ak autori, dokonca aj z akademickej pôdy, uvádzali do praxe takéto neoverené údaje.
Jednu z oblastí výskumu sme preto zamerali aj na upresnenie týchto nejasností, čiže sme cielene vyhodnocovali, aj prostredníctvom zapojenia študentov v rámci ich diplomových prác, telesné hmotnosti zveri tesne po ulovení (v celku) a tých istých jedincov aj po vyvrhnutí bez hlavy a ratíc.
Z týchto podkladov sme stanovili prepočítavacie koeficienty do vzorcov pre jednotlivé druhy zveri, pomocou ktorých je možné v praxi rýchlo odhadnúť pôvodnú hmotnosť živého jedinca na základe známych údajov zo zberne zveriny (hmotnosť vyvrhnutej zveri, bez hlavy a ratíc).
Pri jelenej zveri je možné vcelku presne na odhad živej hmotnosti použiť koeficient 0,63, to znamená, že po vyvrhnutí uloveného jeleňa sa jeho hmotnosť znižuje približne o 37 %.
Na základe doterajších meraní je možné konštatovať, že uvedený koeficient napr. pri dospelých jeleňoch (samcoch) kolíše minimálne, a to v prevažnej väčšine prípadov v rozpätí 5 %, čo je z hľadiska presnosti odhadu živej telesnej hmotnosti jedinca podľa nášho vzorca pre potreby praxe dostatočne presné.
Znamená to, výpočet vykonáme buď prostredníctvom vzorca delením:
vyvrhnutá hmotnosť / 0,63, alebo podľa druhého vzorca násobením:
vyvrhnutá hmotnosť x 1,59, čiže hmotnosť vyvrhnutého jeleňa je potrebné zvýšiť približne o 60 % aby sme dostali odhad pôvodnej živej hmotnosti tohto jedinca.
Príklad: Pri hmotnosti vyvrhnutého jeleňa v koži bez hlavy a ratíc napr. 150 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne:
150 kg / koeficient
0,63 =
238,1 kg
Pri srnčej zveri sme stanovili prepočítavací koeficient na úrovni 0,62, to znamená, že po vyvrhnutí uloveného srnca sa hmotnosť znižuje približne o 38 %, čo je hodnota veľmi podobná, takmer identická ako pri jelenej zveri.
Pri vyvrhovaní a odovzdávaní diviačej zveri sa ponecháva hlava, preto sme aj celkovú telesnú hmotnosť dávali do pomeru pri tomto druhu zveri k hmotnosti vyvrhnutého diviaka v koži bez ratíc, ale s hlavou.
Pri meraní hmotností diviačej zveri sme výsledky predbežne rozdelili do dvoch kategórií: 1. diviačia zver do veku 1 roka a 2. diviačia zver vo veku vyššom ako 1 rok.
Z výsledkov vyplynulo, že prepočítavacie koeficienty sa líšia v závislosti, či sa jedná o mláďatá, alebo o dospelú zver. Jednou z príčin je aj mohutnosť hlavy a krku dospelej zveri, ktorá zostáva s telom pri vyvrhovaní, čiže percentuálne vyjadrenie hmotnosti „na háku“ je tým pádom čiastočne ovplyvňované.
Pre zver do 1 roka sme stanovili prepočítavací koeficient na úrovni 0,73, to znamená, že po vyvrhnutí a ponechaní hlavy uloveného jedinca max. do veku 1 roka sa hmotnosť znižuje v priemere o 27 %. V prípade dospelých diviakov sme koeficient stanovili na úrovni 0,79, čiže hmotnosť po vyvrhnutí a ponechaní hlavy sa znižuje približne o 21 %.
Príklad 1: Pri hmotnosti vyvrhnutého diviačaťa do veku 1 roka v koži s hlavou a bez ratíc napr. 32 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne:
32 kg / koeficient
0,73 =
43,8 kg.
Príklad 2 : Pri hmotnosti vyvrhnutého diviaka vo veku vyššom ako 1 rok v koži s hlavou a bez ratíc napr. 80 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne:
80 kg / koeficient
0,79 =
101,3 kg.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.,
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
VÚŽV Nitra
Publikace byla podpořena Ministerstvem zemědělství ČR
Jelene v lete s telesnou hmotnosťou 300 a 190 kg