Časopis Myslivost

Očné zuby diviaka

Myslivost 2/2009, str. 28  Ing. Ján MERCEL
Počas viac ako 45-ročného výkonu práva poľovníctva, hlavne vo funkcii poľovného hospodára, získal som značný počet očných zubov (špiciakov) diviačej zveri samčieho aj samičieho pohlavia, ktoré využívam hlavne pri školení kandidátov o prvý poľovný lístok, ako aj pri iných praktických príležitostiach. Na základe súhlasu Ing. J. Kasinu chcel by som sa so získanými praktickými poznatkami podeliť s čitateľmi časopisu Myslivost, ktorý sa totiž stále viac teší zvýšenej obľube medzi slovenskými poľovníkmi.
Všetka naša dospelá raticová zver (okrem diviačej) sa vyznačuje tým, že po výmene mliečnych zubov za trvalé tieto ďalej do dĺžky (výšky), včítane očných zubov ( špiciakov), už nerastú. Pri diviačej zveri samčieho pohlavia existuje však jedna výnimka v tom smere, že špiciaky (kly) v hornej a dolnej čeľusti neustále dorastajú, zároveň sa však aj obrusujú.
Toto však celkom neplatí pri diviačej zveri samičieho pohlavia. U mladej diviačice-lanštiačky sú spočiatku spodné špiciaky (háky) podobné dolným klom lanštiaka s otvoreným koreňom. Až do tretieho roku sa koreň začína uzatvárať, t.j. otvor sa zužuje a u starej diviačice je veľkosť tohto otvoru ako špendlíková hlavička, tak ako je to vidieť na fotografii č. 1 s dolnými hákmi 11 - 13ročnej diviačice. Rast hákov sa v tomto veku už zastavil, takže háky tejto diviačice sa už len skracovali v dôsledku ich obrusovania. Ich celková dĺžka je 9,5 cm a na obrúsenej zadnej strane hákov vidieť úzke tmavé pásy druhotného dentínu, ktorého najväčšia šírka 16 mm je pred začiatkom obrúsenej plochy. Háky tejto diviačice sú na oboch koncoch dokonale zahrotené. Aby si čitateľ urobil predstavu o tejto starej diviačici, uvádzam na fotografii č. 2 jej dolnú čeľusť, na ktorej je vidieť obrovské až neskutočné obrúsenie plôch stoličiek.
Pri diviačej zveri samčieho pohlavia je rast špiciakov (klov) v mladom veku pomerne rýchly, ale postupne sa spomaľuje. Asi do 8. roku sa predlžuje, lebo ich rast prevláda nad obrusovaním. Potom sa dorastanie a obrusovanie vyrovná a tým ich dĺžka je stála. U prestarnutých diviakov dokonca obrusovanie môže byť rýchlejšie ako dorastanie.
Na prednej strane dolných klov je možné zreteľne rozoznať vrstvy prírastkov vo forme vrúbkov, tak ako je to vidieť na fotografii č. 3. Tieto prírastky pre názornosť je možné teoreticky prirovnať prírastkom rohov u muflona, lebo v oboch prípadoch prirastanie rohoviny a zuboviny sa deje na bázy rohu a kla.
Každý diviak má dva dolné kly a dva horné kly. Každý kel (špiciak) má svojho "protihráča" pri vzájomnom obrusovaní. Tento stav sa dosiahne vtedy, ak horný a dolný kel stoja proti sebe a je medzi nimi priamy kontakt potrebný pri obrusovaní. Toto miesto kontaktu sa nachádza u dolného kla na jeho zadnej strane a u horného kla na jeho prednej strane. Dosadanie týchto kontaktných plôch u mladých diviakov je presné na milimeter, tak ako je to vidieť u 4-ročného diviaka na fotografii č. 4. U starších diviakov je táto presnosť čiastočne voľnějšia, ale aj tak spojenie plôch je zrejmé, tak ako je to vidieť na fotografii č. 5 u diviaka vo veku 8 - 9 rokov.
Ak však, napr. dolnému klu, chýba "protihráč" - horný kel, potom dolný kel rastie nespútane do dĺžky. Takéto situácie môžu nastať pri ťažkom poranení (nalomení) spodnej čeľuste (sánky), kedy horné a dolné kly nestoja proti sebe a rastú každý iným smerom. Tu stačí len malá odchýlka a horný alebo dolný kel stráca svojho "protihráča" a tým nedochádza k tvorbe obrúsených plôch, ale nastáva nespútaný rast. Kontaktná plocha medzi dolným a horným klom je posunutá, ich dĺžka sa nedá regulovať obrusovaním, ale oba kly sa prípadne obrusujú na bočných plochách a ich dĺžky sú rozdielne.
Ďalšia situácia môže nastať napr. odlomením horného alebo dolného kla (čo sa stáva častejšie). V týchto prípadoch dochádza k zmene dĺžky a formovania klov. Po dlhšom čase môže odlomený kel dosiahnuť konečnú dĺžku akú mal pred ulomením. Ale v tomto prípade "protihráč" - náprotivný kel - už stratil protitlak zo strany odlomeného kla a tým aj možnosť obrusovania, preto sa môže po čase značne predĺžiť. Opätovný kontakt s "protihráčom" sa podstatne predĺži a vedie k deformácii.
Poznámka: Avšak u trvalých zubov (premolárov a molárov), ak by z rôznych príčin chýbal zub, napr. v dolnej čeľusti, potom "protihráč" tohto zuba v hornej čeľusti zostáva nezaťažený a predlžuje sa. Toto predlžovanie však neznamená zvyšovanie hmotnosti a dĺžky zuba. Toto predlžovanie zuba je spôsobené samotnou štruktúrou okolo koreňa zuba, ktorá sa uvoľnuje a tým sa zub dvíha zo svojho zubného lôžka (ďasna).
Vnútorný priestor kla je vyplnený od vrcholu až po koreň zubnou dreňou pozostávajúcou zo spleti nervov, tepien, žíl a spojovacím tkanivom. Pri obrusovaní kla ustupuje zubná dreň zo špice kla pred tvoriacim sa a usadzujúcim sa náhradným dentínom s pribúdajúcim vekom smerom do oblasti koreňa. Na fotografii č. 6 je vidieť usadený náhradný dentín dolného kla rozštiepnutého presne na dve rovnaké časti. Náhradný dentín siaha od špičky dolného kla až po obrúsenú zadnú stranu kla. To znamená, že nemôže nastať prípad obrúsenia skloviny a dentínu tak, že by sa otvoril vnútorný dreňový priestor kla. Ale vždy každý milimeter obrúsenia znamená usadenie ďalšieho milimetra náhradného dentínu v zubnej dutine.
Na fotografii č. 3 je zachytená obrúsená plocha horného kla 7 - 8ročného diviaka, na ktorej je vidieť slabú vrchnú sklovinu (horné kly obsahujú menej skloviny ako dolné), ďalej hrubšiu vrstvu dentínu a v strede hnedý náhradný dentín. Hnedá farba náhradného dentínu je spôsobená tým, že omnoho ľahšie prijíma farbivá na rozdiel od skloviny. Uprostred náhradného dentínu sa nachádza 1,5 mm hlboká ryha, ktorá však nepreniká až do zubnej drene. Vznik tejto ryhy je spôsobený tým, že náhradný dentín obsahuje väčšie množstvo organických látok, a preto sa viacej zmršťuje a pri vysychaní dochádza k značnému napätiu medzi sklovinou a náhradným dentínom a tým k tvorbe trhliny - ryhy.
U dolného kla z celkovej dĺžky vyčnieva z ďasna jedna tretina dĺžky, ktorá v dôsledku svojej exponovanej polohy je pri rozrývaní kamenitej pôdy alebo pri vyrývaní koreňov alebo pri vzájomných súbojoch značne ohrozená ulomením alebo iným poškodením. Na takéto poškodenia je tento kel náchylný preto, že obsahuje vysoký podiel skloviny a pri údere alebo tlaku sa môže časť zuba roztrieštiť, lebo sklovina je krehká a láme sa ako porcelán.
Na záver treba dodať, že orientačne môžeme povedať, že diviak má približne toľko rokov, koľko centimetrov meria priemerná dĺžka obrúsenej časti dolných klov. Šírka dolných klov je u starých diviakov po celej dĺžke rovnaká od miesta ukončenia obrúsenej plochy.

Zpracování dat...