Pri nedávnom listovaní v knihe Vojtecha Richtera Zlaté trofeje Slovenska, ktorá vyšla v roku 1996 som sa dočítal, že dosiahnuť normované kmeňové stavy 75 000 jedincov na Slovensku s predpokladaným odlovom 21 000 kusov sa už sotva podarí. Práve táto veta popredného slovenského odborníka ma natoľko zaujala, že som sa podujal k napísaniu tohto príspevku.
Stavy srnčej zveri, ako i jej produkcia na Slovensku značne kolísala. Pred druhou svetovou vojnou maximálnu produkciu srnčej zveri, a to 7021 kusov priemerne ročne sa dosiahla v rokoch 1933 – 1936. Tieto roky boli pre zver mimoriadne priaznivé. Farský (1935) uvádza, že na Slovensku sa v rokoch 1924 – 1929 priemerne ulovilo 4580 kusov srnčej zveri.
Najväčší pokles odstrelu bol koncom druhej svetovej vojny. Po jej ukončení ešte v lete 1945 Povereníctvo polnohospodárstva SNR vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska, ktorá bola v platnosti ešte dva roky. Najnižší odstrel bol zaznamenaný v roku 1949, kedy sa ulovilo iba 1083 kusov srnčej zveri. Od 1.1. 1948 vstúpil do platnosti Jednotný poľovnícky zákon č. 225/1947 platný pre celé Československo. Zákaz lovu srnčej zveri brokovou zbraňou a zmenené spôsoby poľovania na raticovú zver, prispeli k tomu, že stavy a taktiež produkcia začali pomaly vzrastať. V roku 1952 bol zaznamenaný odstrel už 5393 kusov.
Tuhá zima v r.1955/56 zapríčinila nové prenikavé zníženie stavov srnčej zveri. Následkom týchto veľkých zimných strát sa znížil odlov v roku 1956 na 2523 kusov. Podobné následky boli po aj po zime ešte v rokoch 1926/1927, kedy bol zaznamenaný úhyn až 5331 kusov. Aj zima v rokoch 1962/1963 silne narušila priaznivý vývoj stavov. V roku 1963 klesla produkcia na 3267 kusov. V roku 1966 vzrástla produkcia srnčej zveri na dvojnásobok produkcie z roku 1963, a to 6762 kusov. V roku 1971 sa ulovilo už viac ako 10 000 kusov. Do roku 1975 stúpala produkcia priemerne ročne o 2000 kusov. V nasledujúcom roku 1976 nastala určitá stagnácia, keď sa oproti predchádzajúcemu roku ulovilo viac iba o 89 kusov.
V roku 1973 bola vypracovaná Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku. Tá ukladala dosiahnuť na Slovensku kmeňový stav 75 000 jedincov srnčej zveri a priemernú ročnú produkciu 21 000 kusov. Tento zámer sa nedarilo naplniť. Naopak ako stavy tak aj produkcia zostali na rovnakej úrovni. Dokonca v rokoch 1978 - 1982 poklesli v priemere o viac ako 500 kusov a v rokoch 1983 -1987 o ďalších takmer 3000 kusov.
Cieľové stavy ako aj produkciu zobrali aj autori inovovanej koncepcie v roku 1993, kedy JKS boli napočítané v množstve 65 529 jedincov a odstrel bol 15 879 kusov. Práve Richterov poznatok stagnujúcich JKS, ktoré v roku 1996 poklesli na 64 548 jedincov ho iste viedli k uvedenému vyjadreniu.
Ako by príroda sama chcela mu dokázať, že sa mýli. Stavy tak aj produkcia od roku 1997 začali postupne narastať v priemere viac ako 3 000 jedincov ročne. V roku 2000 bola dosiahnutá hranica vytýčená koncepciou: JKS boli evidované v počte 75 068 jedincov srnčej zveri, avšak produkcia bola iba 17 081 kusov. Tá bola prekonaná až v roku 2007, keď sa ulovilo 22 155 kusov.
Hell P., Slamečka J.,Lehocký M. (1998) konštatovali, že úživnosť revírov pre srnčiu zver je hlboko podhodnotená. Vychádzali z to z toho, že je veľmi nízke zastúpenie I. akostnej triedy na celkovej výmere poľovnej plochy, bonitovanej pre túto zver, ale aj pomerne nízke normované kmeňové stavy zveri v jednotlivých akostných triedach, pričom tieto sú v niektorých prípadoch na 1 000 ha v horších akostných triedach vyššie ako v lepších, čo je nelogické. Aj napriek tomu, že v lesných revíroch žije aj iná prežúvavá zver, početnosť srnčej zveri by nemala byť nižšia ako 25 – 30 jedincov na 1 000 ha.
V roku 2009 boli JKS srnčej zveri až v počte 96 650 jedincov a odlov 26 293 kusov.Za posledných 10 rokov vzrástli stavy srnčej zveri na Slovensku o 28,7 % a oproti roku 1996 až o 49,0% . Zvýšenie početnosti a srnčej zveri, ale aj ostatných druhov raticovej zveri spôsobil celý rad priaznivých okolností. Napriek zmeneným spoločenským podmienkam, nezmenilo sa v poľnohospodárskej prvovýrobe veľkoplošné hospodárenie, čo spolu s množstvom dusíka, ktorý je prístupný rastlinám vo forme hnojív a taktiež je im vplyvom ľudských aktivít poskytovaný aj dostatok CO₂, čo umožňuje obohatenie potravinových zdrojov zveri. Taktiež na zvyšovanie stavov má značný vplyv aj lepšie poľovnícke obhospodarovanie.
Za roky 2000 – 2009 bol pomer lovu srncov k srnám a srnčatám v percentách 42,7:31,9:25,4 čo nezodpovedá optimu, ktoré bolo stanovené koncepciou v pomere 34:36:30. Vodňanský M., Forejtek P., Rajský M. (2010) uvádzajú že, ak sa neloví dostatočný počet sŕn a srnčiat s tým zámerom aby sa zvýšila početnosť lovu srncov je tento postup nesprávny. Porušuje sa tým pravidlo populačnej ekológie, nakoľko ako náhle sa populačná hustota určitého živočíšneho druhu blíži k hornej hranici kapacity životného prostredia, začne sa prejavovať narastajúca potravinová a priestorová konkurencia zo všetkými negatívnymi dopadmi. U srnčej zveri to konkrétne znamená nižšiu priemernú hmotnosť, slabšiu kondíciu a neuspokojivú trofejovú kvalitu a tiež vyšší úhyn.
Z týchto im tvrdením možno súhlasiť iba čiastočne. Kto vie stanoviť hornú hranicu kapacity životného prostredia? Pri súčasných stavoch srnčej zveri na Slovensku je populačná hustota iba 2,2 jedinca srnčej zveri na 1 km², čo sa zdá veľmi málo. V susednom Rakúsku bola populačná hustota srnčej zveri v roku 2005 až vyše 8 jedincov podobne v Nemecku a v Dánsku až 9 jedincov na 1 km².
Ako sa zdá Slovensko je ešte ďaleko od dosiahnutia hornej hranici kapacity životného prostredia pre srnčiu zver. Dokazujú to aj početné úlovky medailových trofejí srncov. Kým za roky 2000 – 2005 sa ulovilo celkove 948 medailových srnčích trofejí, z toho 143 zlatých. Za roky 2005 – 2009 to bolo 1 311 trofejí a až 232 zlatých. Niektorí autori prepočítavajú počet srncov potrebných na 1 zlatú trofej podľa predložených trofejí na poľovníckej výstave. Tento údaj je veľmi skresľujúci nakoľko napríklad za roky 1990 - 1994 sa ulovilo podľa štatistiky 118 srncov obodovaných na zlatú medailu. Na výstave Nitra 95 bolo vystavovaných iba 82 zlatých srnčích trofejí, čo je 69,5%. Ak berieme do úvahy tento údaj na 1 zlatého srnca pripadá uloviť až 392 srncov, avšak v skutočnosti je to 272 srncov. Za roky 2005- 2009 je to 206 srncov.
Som presvedčený, že po vyjdení nového zákona č. 274/2009 o poľovníctve, kde sa požaduje podľa § 18 veľkoplošné hospodárenie. Z uvedeného dôvodu sú poľovné revíry začlenené do poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch zriaďuje Krajský lesný úrad poradný zbor. Ten určuje kritériá chovateľského cieľa. Na jeho plnení sa podieľa aj chovateľská rada. Tú zriaďuje oblastný lesný úrad. V nej sú okrem iných účastníkov ako členovia aj všetci poľovnícky hospodári. Chovateľská rada realizuje chovateľský zámer poradného zboru v chovateľskej oblasti. Tam, kde predbehli zákon a už niekoľko rokov obhospodarujú zver veľkoplošne sa dostavujú prvé úspechy.