Po zmenách ktoré nastali po roku 1990 v našej spoločnosti, v poľovníctve sa začali uplatňovať až po roku 1993, kedy podľa Zákona č. 99/1993, ktorým sa menil a dopĺňal Zákon č. 23/1962 o poľovníctve sa opäť spojilo právo poľovníctva s vlastníctvom pôdy. Táto zmena priniesla aj transformáciu poľovných revírov, pričom zostala zachovaná minimálna výmera 2000 ha v revíroch v jeleních oblastiach a 1000 ha v oblastiach s chovom ostatnej zveri.
Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku vypracovaná v roku 1973 ukladala dosiahnuť kmeňový stav 75 000 jedincov a priemernú ročnú produkciu 21 000 kusov. Tento zámer sa nám nedarilo naplniť ani po 20 rokoch. V roku 1993 boli napočítané JKS v množstve 65 529 jedincov a odstrel bol 15 879 kusov. V tomto roku sa vypracovala na VVÚ vo Zvolene už tretia koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku do roku 2010. Aj v nej sa uvažovalo s tymi istými číslami ako v roku 1973. Zároveň sa požadovalo zvýšiť trofejovú kvalitu a chovné jedince nechať dožiť do veku trofejovej kulminácie. Vytýčená hranica JKS bola dosiahnutá až v roku 2000, kedy bol vykazovaný JKS 75 068 jedincov srnčej zveri. Lov v tom istom roku bol iba 17 081 kusov. Plánovaný počet úlovkov stanovený koncepciou sa naplnil až v roku 2007, kedy sa ulovilo 22 155 kusov. Najväčší odlov bol zaznamenaný v roku 2009 a to 26 239 kusov. Podľa poľovníckej štatistiky za rok 2010, ktorú vydáva NLC vo Zvolene bol JKS vykazovaný v počte 100 080 jedincov, pričom lov poklesol na 22 382 kusov. Vykazovaný úhyn v počte až 6 494 kusov predstavuje až 29 % z lovu. Takže celkový úbytok bol 28 876 kusov.
Napriek zvyšujúcim sa stavom a produkcii srnčej zveri až do roku 2000 klesala trofejová kvalita. Na výstave v Nitre v roku 2005 sme sa priblížili trofejovou kvalitou výsledkom z výstavy v roku 1990. Výsledky z bratislavskej výstavy ukazujú značné zlepšenie. Na tomto zlepšení sa podieľa veľa faktorov od úživnosti až po lepšie poľovnícke obhospodarovanie so srnčou zverou, ako je dodržiavanie vekovej a sexuálnej štruktúry lovu. Pri súčasných stavoch srnčej zveri na Slovensku je populačná hustota 2,2 jedinca srnčej zveri na 1 km². V susednom Rakúsku bola populačná hustota srnčej zveri v roku 2005 až vyše 8 jedincov. Na Slovensku ako sa zdá, sme ešte ďaleko od dosiahnutia hornej hranici kapacity životného prostredia.
Hell P., Slamečka J.,Lehocký M. (1998) konštatovali, že úživnosť revírov pre srnčiu zver je hlboko podhodnotená. Konštatujú to z toho, že je veľmi nízke zastúpenie I. akostnej triedy na celkovej výmere poľovnej plochy, bonitovanej pre túto zver, ale aj pomerne nízke normované kmeňové stavy zveri v jednotlivých akostných triedach, pričom tieto sú v niektorých prípadoch na 1 000 ha v horších akostných triedach vyššie ako v lepších, čo je nelogické. Aj napriek tomu, že v lesných revíroch žije aj iná prežúvavá zver , početnosť srnčej zveri by nemala byť nižšia ako 25 – 30 jedincov na 1 000 ha.
Jedným z hlavných kritérií pre dosiahnutie trofejovej kvality s vysokou bodovou hodnotou je vek srnca, kedy bol ulovený. Z uvedených čísiel vyplýva, že sa nedosahujú významné rozdiely, ktoré by ešte viac vylepšili kvalitu medailových trofejí. Ak však porovnávame priemerný vek a bodovú hodnotu 10 najlepších srncov z týchto výstav, vidíme, že ako bodová hodnota, tak aj vek nám stúpajú. Pritom priemerný vek ako aj bodovú hodnotu v roku 2011 ovplyvňujú dve trofeje 4ročných srncov:
rok 2000 - priemerný vek 5,1 rokov, priemerná bodová hodnota 10 najlepších srncov 159,79 b. CIC, rok 2005 - priemerný vek 6,1 rokov, priemerná bodová hodnota 10 najlepších srncov 164,44 b. CIC, rok 2011 - priemerný vek 6,2 rokov, priemerná bodová hodnota 10 najlepších srncov 172,93 b. CIC.
Medzi 27 srncami s bodovou hodnotou nad 150 b. CIC sú aj predčasne ulovené srnce, a to trojročný (151,30 b. CIC) a 3 štvorročné srnce ( 175,83; 164.38;153.75 b. CIC). Najviac predčasne ulovených 2 – 4 ročných medailových srncov bolo v trnavskom kraji 25,4 %, žilinskom 22,0 %, košickom 18,2 %, trenčianskom 15,7 %, prešovskom 14,7 %, bratislavskom 13,9 % nitrianskom 9,3 % a v banskobystrickom 8,5 %.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že ak chceme mať viac medailových trofejí ako aj s vyššou bodovou hodnotou, musíme srnce nechať dožiť do veku minimálne 5 rokov a maximálne 7 rokov. Po siedmom roku života nastáva rapídny pokles bodovej hodnoty. Podľa Zákona 274/2009 o poľovníctve hospodári so zverou veľkoplošne, nebolo možné vzhľadom na krátku dobu tohto trvania usporiadať trofeje podľa poľovných oblastí. Predložená tabuľka preto aspoň orientačne naznačuje kde sa loví najviac medailových srncov. Predovšetkým sú to južné okresy Slovenska.
Napriek dosiahnutým výsledkom v chove srnčej zveri ešte stále máme veľa rezerv na zlepšenie trofejovej kvality. Jednou z nich je sebadisciplína. Ak pri stretnutí so srncom s nádejným alebo so srncom s medailovým parožím a vieme posúdiť , že vekove ešte nedozrel a napriek tomu sa budeme držať hesla, ak nie ja, tak ho uloví niekto iný, tak sa nám veľmi ťažko podarí dosiahnuť trofeje s vysokou bodovou hodnotou.
Ing. Jozef HERZ, PhD.