Časopis Myslivost

V ďalších dňoch 28. - 30. 3. sa uskutočnil Medzinárodný filmový festival „ Hubertlov – 2012“ s tematikou poľovníctva a prírody. V popoludňajšie hodiny dňa 30.3. patrili opäť deťom. V priľahlom parku sa mali možnosť oboznámiť s lesom a lesníkmi, poľovníctvom a poľovníkmi, sokoliarmi, vábičmi zveri, lesničiarmi a kynológmi.

Najviac poľovníkov z rôznych kútov Slovenska prichádzalo ráno 31. 3. Do kina Junior, kde sa pred budovou konali Poľovnícke predajné trhy sa o 9 hodine otváral odborný seminár na tému „Aktuálne problémy slovenského poľovníctva a ich riešenie.“ Po seminári o 17 hodine sa uskutočnil Večer „Poľovníctvo obrazom a zvukom“. V rámci tohto večera sa uskutočnili Majstrovstvá Slovenska juniorov vo vábení zveri a vyhodnotenie medzinárodného filmového festivalu a odovzdanie cien víťazom. Bez účasti verejnosti sa konalo pravidelné hodnotenie poľovníckych trofejí, ktoré hodnotila medzinárodná komisia CIC.

Samotný seminár, ako už je v nadpise uvedené bol zameraný na tri aktuálne problémy. Prvým vážnym problémom, ktorý sa dotýka väčšiny poľovníckych revírov v tomto a nasledujúcom roku je ukončenie nájomných zmlúv a ich obnova. O tomto závažnom probléme referoval JUDr. Jaroslav Puškáč, predseda legislatívnej komisie SPK.

Obnova nájomných zmlúv a uznanie poľovných revírov, ako aj ich užívanie, sa uskutoční podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Ten určuje, že poľovný revír a uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa uskutočňuje na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorého sa musí zúčastniť minimálne dvojtretinová väčšina za účasti notára, ktorý osvedčuje jeho priebeh notárskou zápisnicou.

Ďalšími aktuálnymi problémami sú poľovníctvo a ochrana prírody a útoky na poľovnícku samosprávu. O týchto problémoch referovali PaedDr. Imrich Šuba a Ing. Štefan Engel, PhD. Konštatovali, že aj napriek rovnakej filozofii a cieľov sú vo veľa prípadoch pomerne veľké rozdiely medzi poľovníckou a ochranárskou verejnosťou v chápaní ako uvedené ciele dosiahnuť. Na medzinárodnej úrovni je pojem slova ochrana málo používaný. Naopak namiesto tohto pojmu sa používa pojem zachovanie a v tom je značný rozdiel. Práve na Slovensku zaužívaný pojem ochrana je veľmi často spájaný k formovaniu určitých zákazov a sankcií. Deklarácia IUCN prijatá v Ománe ešte v roku 1988 vyhlásilo poľovníctvo za jednu z hlavných zložiek trvalo udržateľného spravovania prírodných zdrojov.

Začiatkom roka 2010 vyplývajúc so zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve bola vytvorená Poľovnícka komora, ako jednotná poľovnícka organizácia, ktorá je správcom a garantom kompetencií, ktoré jej boli zverené štátom. Útoky na túto poľovnícku samosprávu sú predovšetkým motivované snahou presadenia sa mimo transparentného procesu volieb do orgánov, ako aj z dôvodu nedostatku informácií.

Slovenský poľovnícky zväz počas tvorby nového zákona nikdy nepresadzoval svoje postavenie, naopak sa hlásil k procesu vytvorenia jednotnej poľovníckej samosprávnej organizácii. Vyplýva to aj z uznesení VIII. a IX. Snemu SPZ, ktoré žiadali združenie subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva pod jednotnou poľovníckou organizáciou s potrebnými kompetenciami pri zabezpečovaní úloh poľovníctva. Ďalším podnetom na vytvorenie jednotnej poľovníckej organizácie bola aj petícia, ktorú podpísalo 345 000 občanov Slovenska.

Ďalším aktuálnym problémom je rekordné zvyšovanie stavov a produkcie diviačej zveri. Obhospodarovanie diviačej zveri na Slovensku bol názov referátu autorov Ing. Peter Kaštier, PhD., Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., Ing. Jozef Bučko, PhD. A Doc. Ing. Jozef Gašparík, CSc. Autori konštatovali, že produkcia diviačej zveri za posledných 10 rokov vzrástla o viac ako 2,3krát a dosiahla 39 000 kusov. Za hlavné príčiny tohto stavu považujú:

* Nepoznanie skutočných jarných kmeňových stavov

* Nesprávne plánovanie lovu

* Zlú štruktúru realizovaného lovu

Na zlepšenie tejto situácie doporučujú lov 60 – 70 % diviačat, 20 – 25 % lanštiakov a 10 – 15 % dospelých diviakov.

Prase divoké - kritická situace v ČR. Bol názov príspevku, ktorý spracovali Ing. Pavel Forejtek, CSc. a Prof. RNDr. Petr Koubek, CSc. Nárast stavov a produkcie v Českej republike je podobný ako na Slovensku, keď vzrástol 2,1krát. Avšak celkový odstrel dosiahol v roku 2010 až 143 378 kusov. Za hlavné dôvody uvedeného stavu považujú:

* Neustále sa zvyšujúce rozlohy pestovania rôznych technických plodín, najmä kukurice

* Znižovanie počtu režijných revírov u Lesov ČR

* Intenzívne kŕmenie počas celého roka v prenajatých revíroch a zákaz lovu diviačat v nich

* V revíroch s poklesom stavov malej zveri, nemajú poľovníci záujem znižovať stavy diviačej zveri

* Hromady krmiva na prikrmovanie sú nielen nevyčerpateľným zdrojom potravy počas celého roka, ale sú aj výsledkom absencie zimného poklesu potravinovej ponuky , ktorý bol základom ročného reprodukčného cyklu diviakov. V súčasnosti sa dostávajú do celoročnej reprodukcie i celkom mladé diviačice.

Doporučujú loviť 70 % diviačat, 20 % lanštiakov, 6 % dospelých diviačic a 4 % dospelých diviakov.

Problémy manažmentu diviačej zveri v Maďarsku, bol referát kolektívu autorov Univerzity Sv. Štefana z Gὃdὃlὃ v Maďarsku. Referát predniesol Sándor Csányi. Aj v Maďarsku je situácia v posledných 10 rokoch obdobná ako bolo uvedené v predchádzajúcich referátoch. V súčasnosti sa loví viac ako 110 000 kusov. V 70 – 80 rokoch minulého storočia nepomohol znížiť početnosť diviačej zveri celoročný lov bez ohľadu na pohlavie a vek a tiež povolenie lovu za pomoci svetelného zdroja pri love v nočných hodinách. Diviačia zver sa rozšírila na celé územie krajiny. Spôsobuje väčšinu škôd na poľnohospodárskych plodinách spôsobených zverou. Autori za príčiny súčasného stavu považujú:

* Zvýšenie výmery lesov z 11 na 21 % územia

* Zmeny v biotopoch, veľkoplošné poľnohospodárstvo vytvára vynikajúci úkryt a dostatok atraktívneho krmiva

* Lov diviačej zveri nedosahuje požadovanú výšku. Tá by mala byť až 150 % z jarného stavu. Len 4 krát dosiahla 120 %.

* Dlhodobo veľmi nízky podiel lovu mladých vekových tried , okolo 60 %.

* V mnohých poľovných revírov si stanovili zvláštne pravidlá na odlov diviačic.

Na zastavenie rastu populácie diviačej zveri navrhujú opatrenia:

* Miera lovu by nemala poklesnúť pod 100 % z hlásených jarných stavov

* Početnosť ulovených diviačic treba zvýšiť

* Podiel samcov nemôže byť vyšší ako 1/3 celkového úlovku

* Podiel diviačat a lanštiakov by mal byť okolo 80 % z celkového úlovku.

Autori Dr. Miroslav Vodňanský, PhD. a Ing. Matúš Rajský, PhD. Pripravili referát pod názvom: Zhodnotenie vývoja populácií diviačej zveri vo vybraných krajinách strednej Európy.

V Rakúsku bolo v roku 1950 ulovených len 294 kusov diviačej zveri. V súčasnosti je ročný lov vyšší ako 30 000 kusov. Hlavný výskyt je sústredený na nížinné a podhorské oblasti, ktoré tvoria územia spolkových krajín Dolné Rakúsko a Burgenland, kde v roku 2009 z celkového lovu až 89,1 % pripadalo na tieto dve krajiny.

Vo Švajčiarsku od roku 1990, kedy sa ulovilo 1496 diviakov odlov do roku 2009 vzrástol na 4132 kusov.

V Nemecku sa v roku 2008 ulovilo takmer 647 000 kusov diviačej zveri, kým v roku 1987 spolu ešte v rozdelenom Nemecku sa ulovilo okolo 170 000 diviakov.

Vo svojom referáte uvádzajú, že v modelovej oblasti Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri v Stainzi počas päťročného sledovania populačnej dynamiky diviačej zveri predstavoval ročný koeficient populačného prírastku v celkovom priemere 236 % , pričom jednotlivé medziročné prírastky sa pohybovali v rozmedzí 108 až 339 %.

Vyhodnotenie trofejovej kvality diviačej zveri v SR a aktuálne problémy s chovom diviaka lesného v poľovných oblastiach s malou zverou. To bol názov referátu, ktorého autormi boli Ing. Štefan Engel, PhD., Ing Dušan Krajniak a Ing. Tibor Lebocký. Konštatovali, že v minulých decéniách významné chovateľské úspechy v trofejach diviakov dosiahli len v niektorých okresoch, prevažne na východnom Slovensku. Nárast počtu získaných zlatých trofejí zodpovedá iba nárastu početnosti ulovených jedincov. Je tomu tak z toho dôvodu že diviaky sa nenechávajú dožiť veku ich telesnej a trofejovej kulminácie minimálne do 6 - 7 rokov. Slovenský rekord ulovený J. Szanyim v roku 1992, 156,25 b. CIC z okresu Vranov nad Topľou nebol prekonaný už 20 rokov.

Pomerne početné stavy diviačej zveri v poľovných oblastiach s malou zverou spôsobujú čoraz väčšie škody na poľnohospodárskej pôde. Je to tým, že sa do ruje dostávajú už aj diviačatá samičieho pohlavia a potom čriedy sú bez vodiacej diviačice. Nedostatok skúseností ich vedie k tomu, že využívajú najľahšie dostupné zdroje potravy, čí sa zvyšujú škody. V poľovných revíroch, v ktorých nie je plánovaná diviačia zver je treba stav znížiť, prípadne úplne eliminovať v súlade so zákonom o poľovníctve.

Referát na tému Hospodársky a hygienicky významné nákazy u diviačej zveri v SR v rokoch 2010 a 2011 pripravili autori MVDr. Rudolf Janto a Doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. Konštatovali, že výskyt KMO u diviačej zveri bol zisťovaný až do roku 2008. Od uvedeného roku sa na území Slovenska nevyskytuje.

Ďalším ochorením ktorého hostiteľom je diviačia zver je Aujezského choroba. Na túto chorobu človek nie je vnímavý, avšak je veľkým nebezpečím pre psy. V poľovníckej sezóne 2010/2011 bola táto choroba zaznamenaná u 13 diviakov a 4 psov, ktorí po nakazení uhynuli. V uplynulej poľovníckej sezóne 2011/2012 bola choroba potvrdená opäť u 13 diviakov a na následky ochorenia po kontakte s ochorenými diviakmi uhynulo až 10 poľovne upotrebiteľných psov.

Napriek tomu, že sa trichinelóza, ktorá je prenosná aj na človeka v roku 2010 vyskytla u 10 diviakov a v roku 2011 iba u 4 diviakov, je potrebné vyšetrovať mäso všetkých vnímavých potravinových zvierat. Hrozba nakazenia ľudí stále trvá a preto konzumovať mäso z nevyšetrených diviakov na trichinelózu sa neodporúča.

J.H.