Uplynulé obdobie s rekordne nízkymi zrážkami zaznamenané v Európe - nazvané aj ako „supersucho“ nás podnietilo pripraviť v rámci série „Krmivá a zver“ článok na tému potreby vody pre zver a priblížiť čitateľom aj informácie o obsahu vody v krmivách a prirodzenej potrave.
Keďže celkový príjem vody zverou je tvorený súčtom príjmu vody z potravy a príjmu vody priamym pitím, je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že existuje medzi týmito dvoma hodnotami silná negatívna závislosť. To v praxi napríklad znamená, že zver v zime kŕmená krmivami s vysokým obsahom vody (ovocie, okopaniny, siláže atď.) pokrýva značnú časť dennej potreby už touto formou a následne priamo vypije menej vody v porovnaní so zverou, ktorá konzumuje suchú potravu. Počas zimy bez snehovej pokrývky, smädná zver intenzívnejšie konzumuje lesné dreviny, ktoré okrem toho, že sú chuťovo atraktívne pre zver, obsahujú približne 50 % vody (konce letorastov, terminály a púčiky, kôra mladších rastových fáz drevín). Ako sme už čitateľov informovali, podľa sledovaní v našich experimentálnych zariadeniach je v zime priemerná denná potreba vody dospelej jelenice 7-8 litrov pri konzumácií krmív s nízkym obsahom vody, cca 10 % (napr. seno, granule). Pritom v prípade podania krmív s vyšším obsahom vody – napríklad pri silážach (cca 50-60 % vody) predstavoval priamy príjem vody pitím v priemere už len 3-4 litre, čiže pokles o polovicu. Priemerný obsah vody v jednotlivých druhoch potravy uvádzame podľa výsledkov našich analýz v tabuľke 1.
Potreba vody pre zver sa v priebehu roka mení, čo súvisí aj so zmenami teplôt v prostredí, aktivitou zveri a fyziologickými zmenami, napríklad v laktačnom období.
Potrebu vody sme zisťovali pri srnčej a jelenej zveri v experimentálnych laboratórnych podmienkach v priebehu celého roka. Pokusy sme realizovali na skupinách zveri ako aj na jednotlivcoch v bilančných boxoch.
V nasledujúcej časti článku budeme charakterizovať priebeh jedného z experimentov, ktorý sme realizovali pri jelenej zveri na našom pracovisku v Nitre. Príjem krmív a vody sme zaznamenávali v mesiacoch jún, júl a august, pričom sme použili 6 dospelých gravidných (v priebehu pokusu aj laktujúcich) jeleníc.
Priemerný vek samíc bol 5 rokov a priemerná hmotnosť po skončení experimentu 136,5 kg. Spotreba krmív a vody sa zisťovala 1 krát za 24 h (obr. 1).
V experimentoch sme použili kukuričnú siláž a lucernové seno v dvoch modelových kŕmnych dávkach, a to 1. kukuričná siláž samotná a 2. kukuričná siláž s lucernovým senom. Kukuričná siláž ako energeticky bohaté krmivo v kombinácii s lucernovým senom (kŕmna dávka 2), ktoré je zdrojom dusíkatých látok môžu predstavovať základ kŕmnej dávky jelenej zveri, ktorá nemá prístup ku kvalitnému trávnemu porastu.
Treba uviesť, že kukuričná siláž ako samotné krmivo (kŕmna dávka 1) v laktačnom období pre samice je menej vhodná práve kvôli spomínanému nižšiemu obsahu dusíkatých látok a nižšiemu pH a v experimente bola použitá iba účelovo ako potrava s vysokým obsahom vody. Kvôli úprave kyslosti a doplneniu mikro a makroelementov bol v kukuričnej siláži primiešaný minerálno-vitamínový kŕmny doplnok.
Sledovanie príjmu potravy v mesiaci jún sprevádzali pôrody jeleníc. Jelienčatá sa rodili od druhej polovice mája do polovice júna. Priemerný príjem kukuričnej siláže (ďalej iba siláž) bol v tomto počiatočnom období laktácie 11 503 g na jelenicu a deň. Čo sa týka obsahu vody a sušiny obsiahnutej v tomto krmive, je čiastočne porovnateľné napr. s lúčnym porastom (70 %). Príjem sušiny zo siláže bol 3389 g, príjem vody 8,8 litra na jelenicu a deň. Celkový príjem vody, ktorý zahŕňa aj vodu prijatú v krmive, bol priemerne až 16,91 l.
V druhej skupine, kde jelenice konzumovali popri siláži aj lucernové seno (ďalej iba seno), priemerný príjem sušiny z tejto kŕmnej dávky predstavoval 3676 g a príjem vody 9,5 l. Celkový príjem vody bol priemerne 16,21 l.
Z výsledkom vyplýva, že priemerný príjem sušiny jelenicou v mesiaci jún sa v závislosti od zloženia kŕmnej dávky pohybuje od 3389 do 3676 g a celková potreba vody je v priemere 16,56 l.
V mesiaci júl bola priemerná spotreba siláže v pôvodnej hmote 11 567 g, čo v prepočte na sušinu predstavovalo 3434 g (nárast oproti júnu o 1,3 %). Príjem vody dosiahol 9,4 l (+ 6,8 %) a celkový príjem vody bol 17,62 l (+ 4,3 %). Príjem z kŕmnej dávky obsahujúcej siláž a seno bol: 4257 g sušiny (nárast + 15,8 %), príjem vody 9,7 l a celkový príjem vody 16,64 l. Oproti mesiacu jún stúpol priemerný príjem sušiny v mesiaci júl v priemere o 8,9 %. Celkový príjem vody vzrástol v júli (17,13 l) o 3,4 %.
V mesiaci august bol zaznamenaný výrazný nárast v príjme potravy a vody. Pri interpretácii výsledkov treba spomenúť, že hodnoty zaznamenané v auguste predstavujú príjem matky a mláďaťa spolu (i keď sa jednalo v prípade mláďat o zanedbateľné množstvá). Priemerná spotreba siláže bola 13 294 g, čo v prepočte na sušinu predstavovalo 3916 g (nárast oproti júlu o 14,04 %). Príjem vody dosiahol 8,6 l (-9,1 %).
Ide o mierny pokles príjmu vody pitím, no pri vyhodnotení celkového príjmu vody vidíme, že tento vzrástol v dôsledku zvýšeného príjmu vody obsiahnutej v krmive, a to na 17,98 l (+ 5,0 %). Príjem z kŕmnej dávky obsahujúcej siláž aj seno bol 4821 g sušiny (+ 13,2 %). Príjem vody dosiahol 10,7 l a celkový príjem vody 18,72 l. Oproti mesiacu júl stúpol priemerný príjem sušiny z kŕmnych dávok v mesiaci august (4 369 g) o 13,5 %. Celkový priemerný príjem vody vzrástol v auguste (18,35 l) o 7,1 %.
So zvýšenou potrebou potravy súvisí aj zvýšený príjem metabolizovateľnej energie. Jej príjem na jelenicu a deň bol (priemer 1. a 2. kŕmnej dávky) v júni 36,63 MJ, v júli 39,34 MJ a v auguste 44,78 MJ. Tieto údaje ilustrujú zvýšenú potrebu živín a energie v období laktácie.
Pre porovnanie, v zimnom období (január až začiatok marca) sme zaznamenali u jeleníc príjem metabolizovateľnej energie v závislosti od zloženia kŕmnej dávky (pri adlibitnom kŕmení) v rozmedzí od 19,44 do 26,69 MJ, priemerne 22,99 MJ.
Ak porovnáme zistené hodnoty, môžeme konštatovať, že potreba metabolizovateľnej energie (živiny, energia) dojčiacej jelenice v prvom mesiaci laktácie (jún) je o 60 % väčšia a potreba matky v auguste s mláďaťom je v priemere o 95 % väčšia ako pri jelenici v zimnom období. Celková potreba vody vzrastá u jelenice z 8 litrov (zima) na 17 - 18 litrov (leto).
Údaje o príjme vody pri srnčej a jelenej zveri zistené na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri v Nitre uvádzame v tabuľke 2.
Zároveň platí, že príjem vody do veľkej miery ovplyvňuje okrem obsahu vody v potrave, aj telesná hmotnosť jedinca zveri a s ňou súvisiace množstvo prijímanej sušiny – čím viac sušiny zviera prijíma tým je vyšší aj príjem vody.
V uplynulej zime sa zver v niektorých lokalitách dostávala do nepriaznivej situácie, keď prirodzené vodné zdroje zamrzli, sneh nebol k dispozícii a zver z tohto dôvodu pociťovala nedostatok vody. Pri extrémnych mrazoch zamŕzalo aj dužinaté krmivo a siláže a tým sa stávali pre zver ťažšie konzumovateľnými. Na obrázku je jelenica pri konzumovaní vnútornej mäkšej časti silážneho balíka, ktorého obvodové kôra bola zamrznutá, a preto aj v porovnaní s vnútornou časťou podstatne tvrdšia. Trus jelenej zveri, ktorá trpí nedostatkom vody je zároveň podstatne suchší (asi 15 - 20 % vody) v porovnaní s trusom normálnym (asi 50 % vody) a po defekácii dochádza k jeho rozpadaniu na drobnejšie časti.
Voda je pre organizmus zveri nenahraditeľná, zdravotné problémy začínajú pri 10 % poklese v tele zvieraťa. Okrem vody, ako najdôležitejšej zložky výživy jelenej zveri plnia vodné zdroje aj fukciu welfare, keďže napríklad jelenia zver ich s obľubou vyhľadáva za účelom kaluženia sa.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno
Ústav výživy Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra