ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Leden 2012

Hospodárenie s diviačou zverou na Slovensku.

Myslivost 1/2012, str. 70  Ing. Jozef HERZ, PhD.
V minulosti bola diviačia zver na Slovensku rozšírená predovšetkým v hornatých oblastiach, kde nachádzala vhodné životné prostredie. Za potravou vychádzala na podhorské polia, kde spôsobovala neúnosné škody na poľných kultúrach poddaných a roľníkov. Diviak v Uhorskom zákone XX z roku 1883 o poľovke, bol zaradený medzi nebezpečnú zver, ktorú mohol majiteľ pozemku kedykoľvek zabiť. Aj vtedy, keď bol tento pozemok súčasťou prenajatého revíru. Uvedený zákon platil až do roku 1947. V dobe nadobudnutia platnosti uvedeného zákona bol na území terajšieho Slovenska vykazovaný odlov 1683 diviakov. Po prvej svetovej vojne v rokoch 1927 - 1936 sa lovilo priemerne ročne 1270 diviakov. V rokoch 1949 - 1951 bol priemerný odlov 1220 kusov. O 10 rokov neskôr v roku 1961 bol odstrel 2614 kusov.

Koncepcia rozvoja poľovníctva z roku 1973 stanovila cieľový stav 7000 diviakov s ročnou produkciou 5000 kusov až do roku 1985. Už v roku 1971 bola produkcia 3548 kusov a jarný kmeňový stav 10 667 jedincov. V roku 1980 bol vykazovaný JKS 15 144 jedincov, čo bolo 216,3 % stanovených stavov. Taktiež produkcia 8487 kusov predstavovala 169,7 % z plánu.

Zvyšovanie stavov aj produkcie v tomto období nebolo zaznamenané iba na Slovensku. Stavy diviakov vzrástli takmer vo všetkých okolitých štátoch. Diviačia zver nachádzala stále lepšie životné prostredie na poľnohospodárskej pôde, kde narastali plochy pestovania najmä kukurice, slnečnice a repky olejnej.

Koncepcia poľovníctva z roku 1983 zvýšila NKS na 9900 jedincov a produkciu na 11 500 kusov. Plánovaná produkcia bola prekročená už v roku 1985. V roku 1990 bola prekročená hranica úlovkov 20 000 kusov, keď sa ulovilo 20 189 kusov diviačej zveri.

Najlepším ukazovateľom stavov zveri je práve ich lov. Pokles lovu diviakov v rokoch 1994 -1997 bol spôsobený predovšetkým nákazou KMO. V súčasnosti lov diviačat a lanštiakov je povolený celoročne. Iba dospelé diviaky majú stanovenú dobu lovu od 16. 7. do 31.12. Chov diviakov je plánovaný v 1272 poľovných revíroch, čo je 68,4 % z celkového počtu, na výmere 2 963 691 ha, čo je 66,5 % z celkovej výmery. V oblastiach s chovom malej zveri, kde spôsobujú škody na znáškach bažantov a jarabíc, ako aj na malých zajacoch je lov diviakov povolený aj bez plánovania. Aj keď hovoríme o plánovaní, ako aj z predchádzajúcich čísiel možno povedať, že príroda s našimi plánmi akosi neráta. Stavy a produkcia diviakov neustále narastajú. V roku 2010 sa ulovilo až 38 903 kusov. Od roku 2005 je to nárast o viac ako 16 000 kusov.

 

Diviačie kly predstavujú jedinú trofej raticovej zveri, ktorá sa nedá ovplyvniť chovateľskými zásahmi, a preto nemôže byť ani ukazovateľom týchto snáh, ak by sa niekde vôbec prejavovali. Popri trofejach šeliem sú diviačie kly dnes už vlastne jedinou pravou poľovníckou trofejou (Richter 1967)

V minulosti sa na diviačie kly až tak nepozeralo, ako na trofej. Z toho dôvodu na Slovensku pred II. svetovou vojnou boli evidované iba 4 trofeje nad 130 bodov CIC. Najsilnejšia trofej z tohto obdobia z roku 1935 dosiahla hodnotu 136,10 bodov CIC. Ďalších 15 trofejí malo bodovú hodnotu vyššiu ako 120 bodov CIC. V rokoch 1940 – 1944 bolo zaznamenaných 9 trofejí s bodovou hodnotou nad 120 bodov CIC. Od roku 1945 do roku 1965 bolo ulovených 44 diviakov s bodovou hodnotou nad 120 bodov CIC.

Vzťah počtu trofejí na získanie zlatej trofeje a množstva ulovenej diviačej zveri nie je veľmi významný, lebo sa loví veľké množstvo diviačat a lanštiakov. Porovnávajúcim ukazovateľom zlepšenia trofejovej hodnoty je počet trofejí k počtu ulovených dospelých diviakov – kancov.

Z tabuľky je vidieť, že napriek stúpajúcemu počtu lovu diviakov za uvedené obdobie značne klesá percento ulovených dospelých diviakov. Potešiteľné je, že stúpa produkcia zlatých trofejí a znižuje sa počet ulovených diviakov na získanie zlatej medaily.

Napriek uvedeným skutočnostiam sa nemôžeme s týmto stavom celkom uspokojiť, a to z toho dôvodu, že aj keď slovenský rekord má bodovú hodnotu 156,25 bodov CIC. Je to ojedinelá trofej. Druhé najsilnejšie kly majú hodnotu 141,30 bodov CIC. Je evidovaných iba 9 trofejí s bodovou hodnotou od 135,1 – 140,0 bodov CIC a 61 trofejí s bodovou hodnotou 130,1 – 135,0 bodov CIC. V katalógu poľovníckej výstavy Bratislava 2011 sú uvedené iba 2 trofeje nad 135 bodov a 13 trofejí od 130 – 135 bodov. Tento stav je spôsobený predovšetkým tým, že dospelé diviaky sa lovia predčasne. Priemerný vek medailových diviakov za roky 2005 - 2011 bol iba 6,2 roka. Až 65 % medailových diviakov bolo mladších ako 7 rokov. Z toho vychádza, že nenechávame diviakov dožiť do takého veku, aby sa získali ešte silnejšie trofeje.

Ing. Jozef HERZ, PhD.

 

Přiložené dokumenty

Tab-1 Tabulka 1 (10,52 KB)
Tab-2 Tabulka 2 (9,84 KB)
Zpracování dat...