Život tetrova hlucháňa – zima

V zimnom období (december – február) žijú hlucháne v pomeroch stredoeurópskeho zmiešaného smrekovo-bukovo-jedľového a horského smrekového lesa viac-menej jednotlivo vo svojich teritóriách. V tomto období vedú hlucháne skôr samotársky spôsob života. U nás len výnimočne možno na stanovištiach hlucháňov pozorovať akési náznaky vytvárania málopočetných (2 – 3 jedince) skupiniek žijúcich oddelene podľa pohlavia.

Hlucháňom vyhovuje viac zima s dostatočnou snehovou prikrývkou, kde za silných mrazov navečer zaliezajú a nocujú v „bunkroch“, kde je teplota o niekoľko stupňov vyššia než na povrchu snehu resp. v korunách stromov. Mrazivé obdobie bez snehovej prikrývky je pre hlucháne, nocujúce v takom prípade buď pod hlboko zavetvenými smrekmi, alebo v korunách ihličnanov, veľmi nepriaznivé. V zimách bez dostatočnej snehovej prikrývky a so silnými mrazmi prežíva menej jedincov v lokálnych populáciách hlucháňov.

V tomto období hlucháne začínajú svoju dennú aktivitu najneskoršie v roku, a to až hodinu pred východom slnka, a na nočný odpočinok sa odoberajú krátko po západe slnka. Celkovo trvá aktivita v túto ročnú dobu od 8 hodín na prelome decembra a januára do maximálne 11,5 hodín koncom februára.

Ku koncu zimného obdobia badať už u kohútov zmenu ich teritoriálneho správania a niektoré jedince samčieho pohlavia môžu za veľmi priaznivých poveternostných pomerov i skomolene zatokať.

Potrava hlucháňa počas týchto troch zimných mesiacov, keď je krovinová a bylinná etáž pod snehom, je veľmi jednotvárna. V podmienkach stredoeurópskeho zmiešaného smrekovo-bukovo-jedľového a horského smrekového lesa ju tvorí ihličie a púčiky smreka (80 – 90 %), jedle (10 %) a púčiky buka (3 %).

V niektorých časových úsekoch, keď je les bez snehovej prikrývky, hlucháne zlietajú za potravou aj na zem, kde konzumujú napr. výhonky čučoriedky, resp. niektorých bylín, pokiaľ nevymrzli. Podiel tejto zložky potravy v zimných mesiacoch však veľmi závisí od miestnych snehových pomerov (počet dní so snehovou prikrývkou) a od sily mrazov.

Od miestnych snehových podmienok závisí v tomto období aj príjem gastrolitov. Ročná krivka príjmu gastrolitov dosahuje práve v zimných mesiacoch svoje minimum.

Významnými predátormi hlucháňa v tomto ročnom období sú pozemné dravce (kuna, líška, rys), ktoré môžu vysliediť a prekvapiť pod stromami odpočívajúce, alebo v snehu nocujúce jedince.

Život tetrova hlucháňa – jar

Na počiatku tohto obdobia (marec) sa u hlucháňov „prebudí“ sexuálne a teritoriálne správanie. Táto perióda (marec – máj) je charakteristická tokaním hlucháňov, kedy dvojročné a staršie kohúty a, prirodzene, sliepky jednotlivých populácií navštevujú tokaniská za účelom párenia. Minuloročné kohútiky, ktoré práve v tomto čase pŕchnu, sa jarného tokania nezúčastňujú.

Začiatok tokania pripadá pre pohoria Slovenska na polovicu marca. Spočiatku prilietajú na tokaniská len kohúty, a to viac-menej nepravidelne. Intenzita tokania v tejto počiatočnej fáze je viac-menej závislá na poveternostných podmienkach. Postupne tokanie hlucháňov naberá na intenzite a v pohoriach Slovenska vrcholí na prelome apríla a mája.

V tomto období hlucháne začínajú svoju dennú aktivitu najskoršie v roku, a to už 2 až 3 hodiny pred východom slnka (niektoré kohúty najmä za mesačného svitu tokajú aj v noci) a na nočný odpočinok sa odoberajú po večernom tokaní až neskoro v noci. Celkovo trvá aktivita v marci 13 až 16 hodín, v apríli 16 až 18 hodín a v máji až 18 až 20 hodín (od 2.30 do 22.30 hod SELČ).

V tomto období si hluchánie kohúty „vydržiavajú“ teritóriá vejárovite sa rozširujúce od tokaniska do vzdialenosti okolo 1 km. Vo vyhovujúcom biotope (súvislé lesné komplexy vhodnej vekovo-priestorovej štruktúry a zakmenenia) sú tokaniská situované vo vzdialenosti okolo 2 km od seba.

Sliepky začínajú pravidelne navštevovať tokaniská väčšinou až v poslednej dekáde apríla a po spárení už na tokaniská pravidelne neprilietajú. V pohoriach stredného Slovenska dochádza k páreniu najčastejšie na prelome apríla a mája.

Po spárení navštevujú tokaniská už len kohúty hlucháňa. Spočiatku prilietajú ešte pravidelne a tokajú, avšak po polovici mája už veľmi nepravidelne a prednes ľúbostného trojveršia môžu v tomto čase aj skomoliť. V druhej dekáde mája stráca tokanie výrazne na svojej intenzite a ku koncu mája sa tokanie hlucháňa končí.

V marci tvorí ešte hlavnú potravnú bázu hlucháňa v stredoeurópskom zmiešanom smrekovo-bukovo-jedľovom a horskom smrekovom lese ihličie a púčiky smreka (okolo 85 %), avšak v potrave sa už začínajú objavovať aj púčiky buka (okolo 5 %) a v prípade teplej jari, keď zem začne skôr okopnievať, začne hlucháň vyhľadávať potravu aj na zemi v krovinovej a bylinnej etáži, hoci jej podiel je v tomto čase zatiaľ len nepatrný (okolo 6 %).

V apríli nápadne stúpa v potrave zastúpenie púčikov buka, ktoré môže dosiahnuť až 40 %. V tomto mesiaci a potom najmä v máji sa v potrave hlucháňa nápadne zvyšuje zastúpenie častí bylín a kríkov. Kým v marci tvorí pomer medzi potravou zbieranou v korunovej etáži lesa ku krovinovej a bylinnej etáži 94 % ku 6 %, v apríli je tento pomer 78 % ku 22 % a v máji už len 55 % ku 45 %. Zastúpenie smrekového ihličia a púčikov v týchto dvoch mesiacoch klesá na 20 %, resp. 17 %.

Od marca do mája sa významne mení aj kvalitatívne zloženie rastlinnej zložky potravy (v marci len 8 druhov, v apríli už 16 a v máji až 31 druhov). V máji sa v potrave hlucháňa začínajú objavovať už aj bezstavovce (3 %).

Pri trávení potravy hlucháňa hrajú významnú úlohu gastrolity (drobné kamienky), ktoré prijíma v priebehu roka v rôznom množstve. Ročná krivka príjmu gastrolitov má dva výrazné vrcholy. Jeden vrchol pripadá práve na jarné obdobie. Počet drobných kamienkov v žalúdku hlucháňa môže v tomto období dosiahnuť hodnotu 600 až 1200 kusov s celkovou hmotnosťou u kohúta 15 až 55 gramov a u sliepky 15 až 40 gramov. Hlucháň prijíma gastrolity v priebehu dňa príležitostne podľa vhodnosti stanovišťa, kde sa nachádza. Priemerný príjem gastrolitov počas jedného aprílového dňa predstavoval u kohúta hodnotu 27.

V tomto období roka hlucháne nocujú výhradne v korunách stromov. Aj poludňajší odpočinok trávia väčšinou na stromoch.

Ako významní predátori hlucháňa v tomto období vystupujú viac vzdušné dravce (jastrab lesný, orol skalný, sova dlhochvostá), ktoré môžu troška menej obozretné kohúty prekvapiť pri preletoch zo stromu na strom, resp. pri tokaní na príliš vyvýšených miestach (vrcholce stromov). Počas tokania na zemi môže zavše hlucháne prekvapiť kuna, líška a rys.

Život tetrova hlucháňa – leto

Letné obdobie (jún – september) je pre hluchánie sliepky obdobím výchovy mláďat. Po spárení sliepky začnú sedieť na znáškach a po vyliahnutí mláďat, ktoré sa najčastejšie deje v prvom júnovom týždni, sa venujú výchove potomstva až do konca septembra, ba niektoré sliepky vodia mláďatá až do polovice októbra. Sliepky hniezdia najčastejšie v blízkosti tokanísk do vzdialenosti 1 – 2 km.

V tomto období roka dvojročné a staršie hlucháne pŕchnu (aj veľké perie krídel a chvosta), čím sa výrazne znižuje ich schopnosť lietať. V tomto období žijú kohúty tetrova hlucháňa samotárskym a veľmi nenápadným spôsobom života. Počas augusta lanské kohúty, ktoré už stihli prepŕchnuť, tokajú (tzv. „letné tokanie ročných kohútikov“).

V tomto období hlucháne začínajú svoju dennú aktivitu veľmi skoro, a to už 2 hodiny pred východom slnka (3.00 hod. SELČ) a na nočný odpočinok sa odoberajú až neskoro na súmraku (21.30 hod SELČ). Celkovo trvá aktivita v júni a júli okolo 18 hodín (so skracujúcimi sa dňami v priebehu augusta a septembra sa úmerne tomu skracuje na 16, resp. na 14 hodín).

V júni klesá nápadne podiel potravy zbieranej hlucháňom na stromoch (18 %) oproti zložke potravy zbieranej v krovinovej a bylinnej etáži (82 %). V potrave hlucháňov prevládajú listy a výhonky maliny (26 %) a čučoriedky (18 %). Bohato sú však v potrave zastúpené aj byliny (35 %).

Z kvalitatívneho hľadiska bolo v potrave hlucháňa v podmienkach stredoeurópskeho zmiešaného smrekovo-bukovo-jedľového a horského smrekového lesa zistených v júni až 48 druhov rastlín. Rôzne druhy bezstavovcov tvoria aj v tomto mesiaci len doplnkovú potravu (3 %).

V júli je podiel medzi potravou zbieranou na stromoch a na zemi minimálny (1 % k 99 %). Je to ovplyvnené jednak skutočnosťou, že hlucháňom práve v tomto období preperujú letky, a tak ich letové schopnosti sú v tomto mesiaci dosť obmedzené, ako aj bohatosťou potravnej ponuky v krovinovom a bylinnom podraste. V tomto mesiaci sú v potrave hlucháňa najviac zastúpené plody a listy maliny (25 %) a čučoriedky (25 %) a potom, prirodzene, listy papradí a rôznych druhov bylín. Hmyz je zastúpený v potrave nevýznamnou mierou (3 %).

V auguste je potrava hlucháňa prakticky rovnaká ako v júli. V septembri sa začína zvyšovať podiel potravy zbieraný v stromovej etáži (26 %) a klesá podiel potravy zbieranej v krovinovej a bylinnej etáži (74 %). Dominantným druhom zostáva v potrave podobne ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch stále čučoriedka (24 %). V tomto mesiaci sa znižuje počet rastlinných druhov zastúpených v spektre potravy hlucháňa (26).

V potrave mláďat prevláda v prvom týždni ich života živočíšna potrava (najčastejšie mravce a ich kukly). Po dvoch týždňoch sa pomer medzi živočíšnou a rastlinnou zložkou v potrave mláďat vyrovnáva a potom postupne prevláda v potrave hluchánčiat rastlinná zložka.

Keďže letové schopnosti hlucháňov sú v tomto období obmedzené, odpočívajú a istý čas aj nocujú na zemi pod hlboko zavetvenými stromami alebo v húštinách. V tomto období sú hlucháne vďaka svojim slabým letovým schopnostiam ohrozené v oveľa väčšej miere ako v inú časť roka pozemnými predátormi.

Život tetrova hlucháňa – jeseň

V tomto období (október – november) prebieha tzv. jesenné tokanie hlucháňa, na ktorom sa zúčastňujú len dvojročné a staršie kohúty, avšak lanské kohúty, ako aj sliepky sa tohto tokania nezúčastňujú. Toto tokanie nie je také intenzívne a nápadné ako jarné tokanie a ani návšteva tokanísk jednotlivými kohútmi nie je pravidelná. Kohúty môžu zavše pri prednese niektorý z veršov ich ľúbostného trojveršia vynechať. Kohúty môžu tokať aj na nocoviskách, teda mimo tokanísk, čo môže viesť niekedy u pozorovateľa neznalého miestne pomery okolo populácie hlucháňa k mylným záverom o situovaní tokanísk v danej oblasti.

Jesenné tokanie hlucháňov je najnápadnejšie v druhej dekáde októbra. Ku koncu októbra tokanie slabne a do polovice novembra končí.

V tomto období hlucháne začínajú svoju dennú aktivitu so skracujúcimi sa dňami neskoršie, a to asi hodinu pred východom slnka, a na nočný odpočinok sa odoberajú v čase okolo západu slnka. Celkovo trvá aktivita v túto ročnú dobu od 9,5 do maximálne 12 hodín. Dvojročné a staršie kohúty v tomto období tokajú, a tak ich aktivita v októbri sa ráno začína približne o hodinu skôr, a aj večer zvyknú niektoré kohúty tokať ešte aj po zotmení.

V októbri sa v potrave hlucháňa nápadne zvyšuje zložka zbieraná v korunovej etáži porastov (58 %) a začína prevládať nad zložkou zbieranou v krovinovej a bylinnej etáži ekosystému (42 %). Dominantnou zložkou potravy už začína byť ihličie smreka (40 %), no podiel čučoriedky je ešte stále vysoký (26 %). Z kvalitatívnej stránky tvorí v tomto mesiaci rastlinnú zložku potravy už len 18 druhov.

V novembri sa zvyšuje podiel potravy zbieraný na stromoch až na 70 %, kým zložka potravy zbieraná v krovinovej a bylinnej etáži výrazne klesá. V prípade skorého napadnutia snehu hlucháne už v tomto mesiaci zbierajú potravu už len na stromoch (ihličie a púčiky smreka, jedle, borovice sosny, púčiky buka). Spektrum rastlinnej potravy je v tomto jesennom mesiaci ešte chudobnejšie a tvorí ho už len 8 druhov rastlín.

V tomto období hlucháne prijímajú gastrolity ešte v o niečo vyššej miere ako na jar a ročná krivka príjmu drobných kamienkov nadobúda v tomto čase druhý vrchol a svoje maximum. Priemerný príjem gastrolitov počas jedného októbrového dňa predstavoval u kohúta hodnotu 35.

V októbri sú už hlucháne preperené, takže už trávia odpoludňajší odpočinok ako i prenocúvajú v korunách stromov.

Ing. Miroslav SANIGA, CSc.

Výskumná stanica ÚEL SAV, Staré Hory