Časopis Myslivost

Sezónne zmeny trávenia živín. Áno či Nie?

Myslivost 10/2012, str. 56  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Minulý rok sme čitateľom Myslivosti prezentovali priebežné výsledky projektu zameraného na posúdenie výživnej hodnoty silážovaných repných rezkov pre prežúvavú zver. V nasledovnom príspevku porovnáme stráviteľnosť tohto modelového energeticky bohatého krmiva v letnom a zimnom období pri jelenej zveri.

Cieľom našich pokusov bolo jasne odpovedať na často kladenú otázku týkajúcu výživy zveri – či jelenia a ďalšia prežúvavá zver dokáže efektívne tráviť krmivá s vysokým obsahom energie v letnom aj zimnom období a či dochádza k takzvaným „sezónnym“ zmenám trávenia. K problematike využiteľnosti jadrových krmív pri jeleňovitých sme taktiež publikovali príspevok v Myslivosti 4/2012.

 

Nároky na potravu sa pri jelenej zveri v priebehu roka menia. Z viacerých sledovaní vyplynulo, že v jarnom a letnom období je zver náročnejšia na kvalitu a množstvo potravy ako v zime. Príkladom sú sezónne sledovania príjmu potravy pri jeleniciach prijímajúcich v priebehu júla – augusta od 3.3 do 4.4 kg sušiny, kým v zime pri tých istých pokusných zvieratách sme zaznamenali príjem sušiny od 2.5 do 2.7 kg. Potreba živín priamo súvisí s fyziologickou záťažou, ktorej je organizmus vstavený, a pri jelenej zveri je vyššia na jar a v lete v porovnaní so zimou.

Sezónne rozdiely v príjme živín závisia od skladby živín v prijímanej potrave a jej prijatom množstve. Príjem potravy, a tým aj v nej obsiahnutých živín stúpal od zimy k jari až do leta, a to ako pri skupinách pokusnej zveri kŕmenej senom, tak aj pri jelenej zveri kŕmenej energeticky bohatými krmivami, napríklad kukuričnou silážou alebo silážou z repných rezkov (tab. 1).

 

V súvislosti so zabezpečením správneho zimného kŕmenia zveri je pre prax dôležité vedieť, ako je trávená (využitá) prijatá potrava v tráviacom aparáte prežúvavej zveri a či existujú rozdiely trávenia vo vegetačnom a mimovegetačnom období. Stretávame sa s tvrdeniami, že jelenia zver krmivá s vysokou výživnou hodnotou v zimnom období iba nedostatočne trávi. Ako dôvod sú často uvádzané zimné zmeny fyziológie trávenia.

K objasneniu otázok sezónnych zmien trávenia sme na našom výskumnom pracovisku v Nitre vykonali sériu pokusov zameraných na stanovenie koeficientov stráviteľnosti pri modelovom krmive – siláži z repných rezkov. Pokusy sme vykonali v lete (júl - červenec) a v zime (február - únor) a výsledky z obidvoch období sme vzájomne porovnali.

Na úvod sme porovnali skladbu živín a obsah fermentačných produktov v silážovanom krmive použitom v letných aj zimných pokusoch. Výsledky ukázali, že sa jedná o krmivo s vysokou výživnou hodnotou a prvotriednou kvalitou. Rozdiely v obsahu živín boli bez štatisticky preukazných rozdielov. Priemerný obsah živín prezentujeme v tabuľke 1.

Analýzy použitej siláže poukázali na to, že sa jedná o krmivo s vysokou kvalitou. Priemerný obsah fermentačných produktov (zima aj leto) je uvedený v tabuľke 2.

 

Stráviteľnosť živín v lete aj v zime sme stanovili prostredníctvom diferenčnej metódy. Bilančný pokus prebiehal na 4 jedincoch jelenej zveri, pričom tie isté jedince (dospelé jelenice) boli použité v letnej aj zimnej perióde sledovaní. Diferenčná metóda stanovenia stráviteľnosti pri prežúvavcoch sa využíva pri krmivách s vysokou energetickou hodnotou a nižším podielom štruktúrovanej vlákniny, ktoré je pri praktickom kŕmení zveri potrebné kombinovať s krmivami objemovými. Takýmto krmivom je aj siláž z cukrovarských repných rezkov vzhľadom na vyšší obsah energie, kyslé pH a nižší obsah štruktúrovanej vlákniny.

Preto sme v kŕmnej dávke na 1 dospelú jelenicu / 1 deň kombinovali 4 kg siláže s 1 kg sena. V prvej fáze diferenčného bilančného pokusu sa stanovila stráviteľnosť živín celej kŕmnej dávky pozostávajúcej zo spomínaného 1 kg lucernového sena a 4 kg silážovaných cukrovarských repných rezkov. V druhej fáze sme stanovili stráviteľnosť lucernového sena ako samotného (2 kg / deň / zviera). Následne sme vypočítali koeficienty stráviteľnosti pokusnej siláže (obr. 1).

 

Výsledky v prvom rade poukázali na vysokú zimnú stráviteľnosť tohto krmiva bohatého na energiu. Pripomíname, že pokusné zvieratá prijímali siláž v prípravnom období 3 týždne pred začatím sledovacieho obdobia experimentu.

Následne sme porovnali výsledky zo zimnej a letnej periódy (obr. 1). Priemerné koeficienty stráviteľnosti organickej hmoty (súhrn živín) dosiahli v zime 84.73 % a v lete 83.55 %. Stráviteľnosť hrubej vlákniny sme stanovili zime na úrovni 86.10 % a v lete na úrovni 84.49 %. Pri bezdusíkatých látkach výťažkových bola zimná stráviteľnosť zistená 88.34 % a letná stráviteľnosť 87.02 %. Uvedené získané koeficienty stráviteľnosti v zime a v lete neboli štatisticky preukazne odlišné. Rozdiely získaných koeficientov stráviteľnosti pri jednotlivých pokusných zvieratách kolísali iba minimálne (zima: SD = 1.3, leto: SD = 1.1).

 

Uvedené údaje ukázali jasne, že priebeh tráviacich procesov v tráviacom aparáte jelenej zveri závisí primárne od skladby živín prijímaných krmív a nie od ročného obdobia (sezóny). V hypotetickom prípade, ak by poľovníci zver absolútne prestali kŕmiť, čo znamená, že v zime by sa tým pádom dostala zver do podmienok so zníženou dostupnosťou potravy a najmä so zníženým prístupom k potrave bohatej na energiu – tak potom na takýto znížený obsah niektorých živín by sa prispôsobilo aj trávenie.

Ale my v žiadnom prípade však nemôžeme hovoriť už v súčasnosti o nejakých prirodzených podmienkach, lebo stavy veľkej raticovej zveri sú neporovnateľne vyššie ako je samotná úživnosť prostredia, v ktorom zver žije a konkurencia pri získavaní prírodnej potravy by pri súčasných stavoch zveri bola príliš vysoká. Následkom zvýšenej potravnej konkurencie je nedostatočné pokrytie nutričných potrieb zveri (hlad) - čo vedie k zvýšenému vplyvu zveri na lesné a poľné kultúry.

Preto v tomto článku hovoríme o zásadných otázkach doplnkovej výživy zveri a zmysle predkladania krmív s vyšším obsahom energie v zimnom období. V konečnom dôsledku však rozhodujúci vplyv na výživu a zdravie zveri má užívateľ revíru a jeho disciplína pri kŕmení zveri (pravidelnosť, množstvo, kvalita krmív, hygiena, priestorovo správne rozmiestnené kŕmenie).

O otázkach týkajúcich sa lovu zveri – počtu kusov a štruktúry lovenej zveri vo vzťahu k udržovaniu únosných stavoch zveri v prostredí pojednáva mnoho iných článkov, s ktorými sa čitatelia stretávajú v časopisoch.

 

Pre mikroorganizmy tráviaceho traktu, ktoré sa podieľajú na trávení jednotlivých živín, nezohráva v zásade žiadnu rolu, ktoré ročné obdobie práve prebieha, ale v prvom rade - aké živiny sa do tráviaceho traktu prostredníctvom potravy dostávajú.

Na trávenie prijímaných živín sa špecializujú jednotlivé skupiny mikroorganizmov, a keď je potrava pravidelne zverou prijímaná – je na ňu prispôsobené aj trávenie – čiže prítomnosť mikroorganizmov a aj morfometria bachorových klkov a pod. (obr. 2). Základným aspektom úrovne trávenia je totiž prítomnosť potrebných mikroorganizmov. Keďže mikroorganizmy v bachore majú štandardné podmienky v priebehu roka (žiadne svetlo, žiaden vzduch a stabilná teplota) nepodliehajú faktorom vonkajšieho prostredia, ktoré sa sezónne v prírode menia (intenzita svetla, dĺžka dňa a pod.). Znamená to, že jelenia zver aj v zime aj v ďalších ročných obdobiach dobre trávi energeticky bohaté krmivá - za predpokladu že sú mikroorganizmy na tieto krmivá prispôsobené, to znamená, že zver takéto krmivá (potravu) pravidelne konzumuje.

Problémy trávenia nastávajú vtedy, ak dochádza k výrazným výkyvom v skladbe prijímanej potravy, najmä čo sa obsahu energie týka. Je potrebné si uvedomiť, že prispôsobenie sa mikroorganizmov na efektívne využívanie konkrétnej potravy trvá až tri týždne.

 

ZÁVERY:

1. V bilančných pokusoch s jeleňou zverou sme zistili vysokú stráviteľnosť siláže z cukrovarských repných rezkov v zimnom aj letnom období

2. Stanovené koeficienty stráviteľnosti krmiva v lete a v zime nevykazovali štatisticky preukazné rozdiely

3. Z toho vyplýva, že zmeny trávenia živín v tráviacom trakte jelenej zveri nie sú podmienené sezónne, ale závisia od skladby živín v prijímanej potrave. Tráviaci systém zveri sa v prvom rade prispôsobuje pravidelne prijímanej potrave (krmivám) a nie dĺžke dňa, alebo teplote vzduchu

4. Pre prax z toho vyplýva poznatok, že zver aj v zimnom období dokáže efektívne využívať krmivá bohaté na energiu, ale platí to len v prípade, ak sú zveri krmivá predkladané v pravidelných časových intervaloch a množstve

 

Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.

Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra

Institut ekologie zvěře VFU Brno

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra

Přiložené dokumenty

Tab-1 Tab 1 (10,13 KB)
Tab-2 Tab 2 (9,19 KB)
Zpracování dat...