Časopis Myslivost

Krmivá a zver: Dužinaté krmivá

Myslivost 2/2012, str. 52  Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD ., MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., MVDr. Juraj BODO
Takzvané dužinaté krmivá predstavujú skupinu zahŕňajúcu krmivá s vyšším obsahom vody a vo väčšine prípadov aj vyšším obsahom energie. Do tejto skupiny je možné zaradiť aj siláže, ale touto kategóriou konzervovaných krmív sa budeme zaoberať v budúcom príspevku.

Medzi najznámejšie dužinaté krmivá využívané na prikrmovanie zveri v našich podmienkach patria buľvy cukrovej a kŕmnej repy, hľuzy topinamburu a zemiakov, vybrané druhy ovocia – najmä jablká, prípadne hrušky, ale aj kŕmna mrkva a kŕmna kapusta. Podniky spracúvajúce ovocie na šťavy produkujú odpad vo forme vylisovaného ovocia, šupiek, pričom aj tento materiál v prípade jeho dostatočnej kvality možno využiť vo výžive zveri.

Ak dojde k narušeniu povrchu ovocia, buľvy, hľuzy je takéto dužinaté krmivo už len krátkodobo skladovateľné a zveri ho preto predkladáme prednostne. Čerstvé vylisované ovocie, alebo aj extrahované cukrovarské rezky vzhľadom na nízku trvanlivosť je možné konzervovať formou silážovania.

V rámci otázky získavania dužinatých krmív poľovníkmi pre potreby prikrmovania zveri (nákup, výmena, pestovanie vo vlastnej réžii) - tu ale považujeme za potrebné poukázať na zákaz pestovania topinambura napríklad na Slovensku, z dôvodu, že sa jedná o invázny rastlinný druh (Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR). Pre poľovníkov, ktorí by ho pestovali hrozí pokuta niekoľko tisíc eur.

Počas dlhodobého skladovania dužinatých krmív je potrebné zabezpečiť podmienky, aby krmivo nezamrzlo a nesplesnivelo. Optimálna teplota skladovania je 2 až 4 stupne nad nulou. Do kŕmnych zariadení ho zveri radšej predkladáme iba množstvách, ktoré zver skonzumuje v priebehu najbližších dní, a v žiadnom prípade ho nepredkladajme vo veľkých hromadách, keďže ho najmä diviačia zver (ale aj vplyv počasia) v takomto prípade znehodnocuje.

Významnou skutočnosťou podmieňujúcou masívne prikrmovanie zveri dužinatými krmivami sú aj výživové a zdravotné dôvody. Dužinaté krmivá sú spravidla, podobne ako obilie, charakterizované nízkym obsahom štrukturálnej vlákniny a vysokým obsahom ľahko stráviteľných sacharidov. Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných sacharidov a zároveň nízky príjem vlákniny, k čomu dochádza pri monodiétnom kŕmení cukrovou a kŕmnou repou, zemiakmi môže spôsobovať prekyslenie (acidózu) tráviaceho traktu prežúvavej zveri.

Na pripojenom obrázku prezentujeme výsledky bilančných pokusov z Medzinárodného pracoviska výživy a ekológie zveri Ústavu výživy CVŽV Nitra zameraných na stanovenie stráviteľnosti živín jednotlivých kŕmnych dávok (1. seno samotné, 2. seno + kŕmna repa, 3. seno + kukuričná siláž).

Z grafu vyplýva vyššia zimná stráviteľnosť pri kŕmnej dávke pozostávajúcej zo sena a doplnku kŕmnej repy ako pri sene a kukuričnej siláži a sene samotnom. Repa a zemiaky majú síce vysoký obsah energie, ale nižší podiel dusíkatých látok (bielkovín) a taktiež minerálnych látok.

Dužinaté krmivá sú bohatým zdrojom energie, ale treba zabezpečiť, aby ich zver neprijímala ako samotné krmivo. Acidóza môže vzniknúť aj pri rýchlom prechode z energeticky chudobného krmiva, napríklad sena na dužinaté krmivo.

Každé obohatenie kŕmnej dávky zveri (doplnenie nového energeticky bohatého kŕmneho komponentu) je potrebné urobiť plynulo v priebehu dvoch týždňov. Pri acidóze po poklese kyslosti (pH) vznikajú vážne poruchu trávenia - už za 4 - 24 hodín dochádza napr. ku zníženej motorike bachora, hnačke, zníženému príjmu vody a potravy, zmenám v správaní a k celkovej slabosti. Pri ťažšej forme môžu vyústiť uvedené príznaky do 72 hodín k úhynu zvieraťa.

 

Správna forma predkladania dužinatých krmív a ich trvanlivosť

Správna forma predkladania dužinatých krmív a ich trvanlivosť sú dôležité aspekty prikrmovania, ktorých význam je ešte aktuálnejší v podmienkach teplej zimy. Zver sa má prikrmovať v kvalitných zastrešených kŕmidlách, aby nebolo vystavené vlhkosti a dažďu. V nesprávne skladovanom krmive sú vytvorené predpoklady pre rast plesní a ich produktov - mykotoxínov. Dochádza k rozkladným procesom, a tým k stratám živín. V závislosti od počasia sa krmivo už po niekoľkých dňoch stáva nevhodným a postupne aj nebezpečným pre zver.

Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus zveri, poškodzujú dýchací systém a samozrejme tráviaci aparát – napr. brzdením rastu bachorovej mikroflóry (baktérie, nálevníky, huby), čím sa zhoršuje stráviteľnosť vlákniny. Nevhodným skladovaním (vlhké prostredie, kolísanie teplôt), dochádza ku kontaminácii krmiva mikroskopickými hubami (napr. Stachybotris atra, Aspergillus flavus, Fusarium sp.), ktoré vplyvom vyššej teploty a vlhkosti nachádzajú vhodné podmienky pre svoj rast a vývoj, počas ktorého sa produkujú spomínané jedovaté mykotoxíny.

V súvislosti s príjmom skazeného krmiva obsahujúceho toxické produkty plesní trpí najmä mladá zver, ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospelé jedince. V závislosti od množstva prijatých toxínov dochádza k poškodeniu pečene, obličiek, k zápalovým zmenám a krvácaninám na slizniciach, k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi, poruchám tráviaceho a reprodukčného aparátu. Následkom môže byť úhyn jedincov konzumujúcich nekvalitné krmivo, ale taktiež znížený prírastok mláďat v nasledovnej sezóne.

Nebezpečné je podávanie hnijúceho odpadu ovocia a zeleniny. Skrmovaním zamrznutých okopanín zveri (zemiaky, cukrová, kŕmna repa a pod) môžu v závislosti od prijatého množstva vznikať poruchy trávenia (katary).

 

Pri predkladaní dužinatých krmív napr. jelenej zveri môžeme kalkulovať s množstvom 2 - 3 kg na jedného dospelého jedinca denne. Pri výbere druhu dužinatého krmiva zohľadňujeme popri kvalite aj výživnú hodnotu jednotlivých druhov. Pre zaujímavosť - najvyšší obsah metabolizovateľnej energie (13,1 MJ. kg-1) je zastúpený v sušine tekvice. Tekvica má vysoký obsah tuku, značný obsah dusíkatých látok (bielkovín), vlákniny ale aj sacharidov a minerálnych látok.

Repa a zemiaky majú vysoký podiel ľahko využiteľnej energie a nedostatočné množstvo vlákniny, kapusta má v porovnaní s predchádzajúcimi krmivami vyšší podiel dusíkatých látok (bielkovín) aj vlákniny, no nižší podiel rýchlo disponibilnej energie.

Nižší obsah dusíkatých látok, no vyšší obsah vlákniny a dostatočné množstvo energie majú jablká, pričom odporúčame využiť aj ich výlisky (po odšťavení). Hrušky sú taktiež zaujímavým kŕmnym komponentom ale vzhľadom na ich tvrdosť a pevnosť povrchu pri niektorých odrodách môžu predstavovať isté, i keď zriedkavé nebezpečenstvo pre väčšie druhy bylinožravcov, ako napríklad aj pre jeleniu zver.

 

Čo môže spôsobiť hruška?

Začiatkom zimy sme zaznamenali zaujímavý prípad negatívneho vplyvu konzumácie tvrdých hrušiek na zdravie zveri. Jedno ráno zazvonil telefón a chovateľ nás požiadal o pomoc pri záchrane nádejného mladého jeleňa. Chovateľ popisoval u jeleňa silné dávenie spojené so silným vykašliavaním slín. „Pred hodinou bolo ešte zviera v úplnom poriadku a teraz je jeho stav žalostný. Jeleň sa obracal na chrbát a teraz sa pohybuje neprirodzene a prejavuje zvýšenú únavu. Zveri je predkladané seno, granulovaná kŕmna zmes, a z dužinatých krmív - repa, jablká, no a v prostredí nachádza aj opadané hrušky. Ostatná zver nejavila známky zhoršeného zdravotného stavu. Trus bol v poriadku, normálne formovaný.“

Na základe pozorovaných príznakov bol vylúčený zápal pľúc. Z dôvodu podozrenia na uviaznutie cudzieho predmetu v tráviacom trakte a možnosti vykonania ďalšej diagnostiky bolo nutné zviera imobilizovať. Po sedácií jeleňa sa pristúpilo k vyšetreniu. Pri palpácii (vyšetrenie hmatom) pažeráka nebola zistená prítomnosť cudzieho predmetu, preto sme pristúpili k probatórnej sondáži pažeráka (oesophagu). Po neúspešnom zavedení sondy do pažeráka, bola vykonaná palpácia nosohltanu priamo cez ústnu dutinu jeleňa, pričom bol zistený cudzí predmet. Následne bola z nosohltanu manuálne odstránená celá hruška. Hruška bola tvrdá s klzkým pevným povrchom. Ak by nebola hruška odstránená, došlo by s najväčšou pravdepodobnosťou k úhynu jedinca. Keďže bola hruška tvrdá, jeleňovi sa ju nepodarilo rozhryznúť, ale sa ju neúspešne pokúsil prehltnúť celú. Po odstránení hrušky bol jeleň ošetrený a po pár dňoch začal prijímať krmivo. Jeho zdravotný stav je v súčasnosti v poriadku.

 

Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD ., MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.,

Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra

Institut ekologie zvěře VFU Brno

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra

MVDr. Juraj BODO, Veterinárna ambulancia Trnava

Přiložené dokumenty

Tabulka Tabulka (10,58 KB)
Zpracování dat...