Pohorie Tribeč sa tiahne severovýchodným smerom od pohoria Vtáčnik až nad mesto Nitra. Na západnej strane je ohraničené riekou Nitra. Na východnej strane ho oddeľuje od pohoria Pohronský Inovec rieka Žitava a severný okraj Žitavskej pahorkatiny. Pohorie je dlhé 50 km a jeho najväčšia šírka je 18 km.
Celková výmera pohoria je 55 000 ha. Veľkú časť pohoria pokrývajú listnaté lesy v ktorých prevláda dub, hrab a tiež buk. Nachádza sa v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske.
Fridrich Konrád vo svojej knihe Polstoročie v Tribečskej horárni uvádza, že posledné zvyšky jelenej zveri v roku 1848 vyhubili vlci. Gróf Karol Forgáč z Gýmeša (dnešný Jelenec) sa ako náruživý poľovník rozhodol o prinavrátení jelenej zveri do tohto pohoria. V roku 1862 založil v Jedlinách v lesnom prostredí, ktoré bolo popretkávané lúkami a tiekol tu potok Trebienka, 50ha zvernicu.
Prvú zver doviezol z okolia Mukačeva a z českých zverníc. Po dvoch rokoch rozšíril zvernicu o ďalších 50 ha. V roku 1878, po 16 rokoch od založenia zvernice túto otvoril a do voľnej prírody vypustil vyše 150 jedincov jelenej zveri.
Zver sa postupne rozšírila takmer po celom pohorí. Lovil iba jelene osmoráky a vidlové jelene. Chránil jelene, ktoré mali karpatský pôvod a tiež jelene lužného typu. Túto zásadu si osvojili aj majitelia ostatných revírov. Gróf Karol Forgáč okrem jelenej zveri priviezol ako prvý na Slovensko aj mufloniu zver.
V pohorí Tribeč postupne majitelia lesov začali budovať ďalšie zvernice. Prvá po Forgáčovej bola vybudovaná v Kovarciach. Aj v tejto zvernici mala zver rovnaký pôvod ako v Jedlinách. V roku 1900 vznikla na rozlohe 1000 ha zvernica v Horných Lefantovciach. Do tejto zvernica bola dovezená veľmi kvalitná zver z Belje (Chorvatsko) a z budapeštianskej zoologickej záhrady. Časť jelenej zveri z tejto zvernice sa dostala do voľnosti po poškodení plotu počas I. svetovej vojny a zbytok po roku 1945.
Najznámejšia i dnes existujúca zvernica vznikla v rokoch 1906 – 1907 na rozlohe 12 000 ha v Topoľčiankach. Do tejto zvernice bola dovezená jelenia zver z Nemecka pohoria Harz, ale aj z Marmaroša, Bakony a z muránskeho panstva. Ako dar ruského cára sa sem dostali aj altajské jelene.
Už v roku 1974 vypracoval Výskumný ústav lesného hospodárstva vo Zvolene návrh rajonizácie a bonitácie poľovných revírov na Slovensku. Pre jeleniu zver bolo určených 31 poľovných oblastí. Chovateľské oblasti sa však v praxi neuplatnili. Vyhláška MP SR č. 91/1997 Z. z. o poľovných oblastiach a akosťových triedach poľovných revírov Slovenska prehodnotila a zaktualizovala poľovnícku rajonizáciu Slovenska.
Pre jeleniu zver bolo určených 34 poľovných oblastí. Problém širšieho uplatnenia poľovných oblastí v praxi bol v tom, že tieto boli určené podľa orografických celkov a riadenie poľovníctva bolo podľa územno-správnych jednotiek, okresov.
Možno povedať, že medzi prvých priekopníkov hospodárenia s jeleňou zverou podľa oblastí bol Krajský lesný úrad v Nitre, ktorý reagoval na zlú situáciu s jeleňou zverou v pohorí Tribeč začal koordinovať plány chovu a lovu v tejto poľovnej oblasti. Po roku 1989 na kvalite trofejí malo pytliactvo. Viac rokov po sebe nebol naplnený plán lovu jeleňov III. a IV. vekovej triedy. Začal sa obmedzovať lov týchto dvoch tried, aby sa zachoval kvalitný genofond jelenej zveri. V rokoch 2001, 2003 a 2006 nebol plán lovu jeleňov IV. vekovej triedy.
Podstatné zmeny v obhospodarovaní poľovných oblastí nastali až po vyjdení zákona č. 274/2009 o poľovníctve, ktorý v § 18 jednoznačne určil veľkoplošné poľovnícke hospodárenie so zverou. Poľovná oblasť J XXVIII Tribeč pre jeleniu zver bola vytvorená vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
Veľkoplošným poľovníckym hospodárením sa podľa tohto zákona rozumie hospodárenie v poľovných oblastiach takým spôsobom, aby sa zabezpečil dobrý zdravotný stav zveri, optimálna početnosť, kvalita a správna veková a pohlavná štruktúra jej populácií, ako aj ostatných živočíchov ako súčasti ekosystémov. Na takéto poľovnícke hospodárenie sú poľovné revíry začlenené do poľovných oblastí, poľovných lokalít a chovateľských celkov. Odborné riadenie a koordináciu poľovníckeho hospodárenia v Poľovnej oblasti vykonáva poradný zbor Poľovnej oblasti podľa zásad koncepcie chovu zveri v Poľovnej oblasti na základe štatútu, ktorý schvaľuje Krajský lesný úrad.
Celková výmera Poľovnej oblasti je 86 893 ha, z čoho tvoria lesné pozemky 53 532 ha (61,60 %), poľnohospodárska pôda 32 886 ha (37,85 %), vodné plochy 435 ha (0,50 %) a ostatné plochy 40 ha (0,05 %).
Podľa súčasného územnosprávneho usporiadania sa Poľovná oblasť nachádza v územnej pôsobnosti až troch krajských a obvodných lesných úradov, a to KLÚ a OLÚ Nitra s výmerou 61 775 ha (71,10 %), KLÚ Trenčín/OLÚ Prievidza 12 911 ha (14,85 %), KLÚ Banská Bystrica/OLÚ Žarnovica 12 207 ha (14,05 %). Z celkovej výmery veľkoplošné chránené územie CHKO Ponitrie predstavuje 28 195 ha, čo je 32,45 %.
Poľovná oblasť je vytvorená zo siedmich chovateľských celkov. Dlhodobé ciele veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia sa realizujú podľa koncepcie chovu zveri v Poľovnej oblasti. Cieľové (početné) stavy jednotlivých druhov raticovej zveri a ich sociálna štruktúra predstavujú dlhodobý plán obhospodarovania raticovej zveri, od ktorého sa odvíja poľovnícke plánovanie. Cieľové kmeňové stavy zveri, jej veková (vekové triedy) a pohlavná štruktúra a cieľový plán lovu zveri sa v Poľovnej oblasti stanovujú v kusoch (viz tabulka):
Výška cieľových kmeňových stavov zveri bola stanovená na základe koncepcie vypracovanej podľa predpisov platných do 31. 8. 2009, jej rozdelenie do vekových tried bolo vykonané v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 344/2009, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.
Ako je uvedené už v úvode, jelenia zver v pohorí Tribeč má dobrý genetický základ. V revíroch bolo ulovených množstvo medailových jeleňov, avšak iba jeden oficiálne neprekonal trofej jeleňa, ktorého počas ruje ešte v roku 1899 ulovil arciknieža Jozef August Habsburský. Parožie jeleňa na pravom kmeni malo 11 výsad a na ľavom kmeni 9. Dĺžka kmeňov bola 113 a 107 cm, rozloha 89 cm a redukovaná hmotnosť 9,05 kg. Na výstave v Budapešti v roku 1902 dosiahlo 228,10 bodov CIC. Táto bodová hodnota trofeje bola prekonaná až po 87 rokoch keď Š. Kovačik v Kovarciach ulovil jeleňa ktorého trofej bola ohodnotená na 228, 35 b. CIC.
V Tribeči vyrástli aj jelene, ktorých trofeje dosiahli vyššiu bodovú hodnotu, no žiaľ na poľovníckych výstavách sme ich nevideli. Veľký rozruch spôsobili na poľovníckej výstave v Nitre v roku 1995 jelenie zhody na preparovanej hlave s iného jeleňa. Tieto zhody dosiahli bodovú hodnotu 249,50 bodov CIC. Pravý kmeň mal 13 a ľavý 12 výsad a ich hmotnosť dosahovala takmer 10 kg. Z tohto jeleňa sa našli ešte tri páry zhodov. Tieto sa na výstavu nedostali a neboli ani oficiálne obodované. Všetky 4 páry zhodov boli nálezcami predané do zahraničia.
Kráľ Tribeča, ako bol jeleň pomenovaný, bol viackrát fotografovaný a filmovaný. Na rujovisku v roku 1994 sa už neobjavil. Záhadne sa stratil. Dnes už iste zdobí jeho parožie stenu dakde v zahraničí, ako aj jeho zhody.
V Poľovnej oblasti Tribeč je jedným z Chovateľských celkov Partizánske JXXVIII jeho výmera je 13028 ha, z čoho tvorí lesná pôda 6832 ha (52 %), poľnohospodárska pôda 6091 ha (46 %), vodné plochy 64 ha (1 %), a ostatné plochy 40 ha (1 %). Z veľkoplošných chránených území do chovateľského celku zasahuje CHKO Ponitrie vo výmere 6356 ha, čo predstavuje 49 % z územia chovateľského celku. Na tejto výmere sú cieľové stavy jelenej zveri: I.VT 10 ks, II.VT 20 ks, III.VT 18 ks, IV.VT 12 ks, jeleň 60 ks, jelenica 60 ks, jelienča 30 ks, spolu 150 ks.
Okres Partizánske vznikol v roku 1997 avšak svoj poľovnícky rok začal až o rok neskôr. Od vtedy museli čakať na prvého uloveného jeleňa, ktorého trofej bola ohodnotená na zlatú medailu až 10 rokov. Trofej jeleňa dosiahla bodovú hodnotu 215,41 b. CIC. Úspešným strelcom bol Miroslav Šujan, poľovnícky hospodár PZ Bučina Krásno.
Ulovenie tohto jeleňa nebola náhoda, lebo už dlhšiu dobu zhromažďujú nielen zhody, ale aj fotografie a filmové dokumenty o ďalších jeleňoch. Jedným z nich bol jeleň, ktorého zhody majú už od roku 2001. Vzhľadom na skutočnosť že jeho zhody sú mohutné, ale ľahké, tak ho nazvali „pukančák“ podľa pukancov, lebo jeho parožie, hoci bolo mohutné, bolo pomerne ľahké. Tohto jeleňa fotografovali ešte dňa 28. októbra, kedy mal pri sebe 8 jeleníc. O dva dni neskôr sa s ním Miroslav Šujan stretol opäť a rozhodol sa ho uloviť. Lesom zaburácal výstrel a pukančák ukončil svoju svetskú púť. Dĺžka pravého kmeňa je 108 a ľavého 112,4 cm, počet výsad na pravom kmeni 9 a na ľavom 8 a redukovaná hmotnosť 8,75 kg Po troch mesiacoch od ulovenia členovia hodnotiteľskej komisie obodovali trofej tohto jeleňa na 238,08 b. CIC., pričom jeleňovi určili vek 16 rokov. Táto trofej konečne prekonala po štvrťstoročí rekord Tribeča.
Pri prehliadke zhodov z tohto jeleňa si uvedomujeme, že už pred niekoľkými rokmi mal parožie, ktoré dovoľovalo bez toho, aby lovec bez problémov, že poruší kritéria chovnosti, ho mohol uloviť. Ak chceme dosiahnuť skutočne vysoké bodové hodnoty trofejí musíme byť trpezliví. Ďalším pozitívom je to, že na celej ploche poľovnej oblasti sú nielen rovnaké kritériá chovnosti, ale sa aj dodržujú pravidlá lovu podľa vekových tried. Taktiež sa ukázalo, že obmedzenie a zákaz lovu jeleňov predovšetkým nad 10 rokov života bol správny.
Ing. Jozef HERZ, PhD.