V Myslivosti č. 11/2013, na str. 33, Ing. J. Šnejdrla opisuje v článku Škody čiernou zverou – čo je príčina a čo dôsledok možné príčiny a dôsledky. Všeobecne sa má za to, že, ako píše autor: „Mierne zimy čiernej zveri prospievajú“.
Ako sa to vezme. Isteže počasie s teplotami nad nulou umožňuje vyrývať hľuzy a hmyz spod povrchu zeme, ale ani v počasí s mínusovými teplotami čierna nehladuje. Ako prežíva, je to jej tajomstvo, ale že nehladuje, je to vidieť na jej kondícii. Ani diviačatá v januári, ak majú ich matky dostatok mlieka, nepomrznú. Zima z výživového hľadiska je jesenné menu, prikryté snehom. A spod neho si zver dokáže vyhrabať dostatok bylinnej, aj krovinnej biomasy. Za holomrazov nemusí ani vyhrabávať a za vysokej vrstvy snehu má zver navyše pokoj od poľovníkov a ich krátkonohých psov.
Takže zveri viac prospieva tuhá zima s vysokým snehom, ako mierna bez snehu. Navyše pri plusových teplotách sa prebúdzajú parazity, čo zveri na welfare nepridáva.
Citát: „Počty kusov divých prasiat rastú a je veľmi pravdepodobné, že tomu tak ešte dlho bude.“ Je to pravda pol na pol – rastú a pri navrhovaných opatreniach aj budú rásť, ale nemusia. Musíme sa ale zamerať nie na likvidáciu jestvujúcich prasiat (lov), ale na prevenciu – ochranu ich vzniku, reprodukciu. Na podmienky, za ktorých dochádza k vzniku života.
V stručnosti – za normálnych, štandardných podmienok diviačica počne 4 – 6 diviačat. V priemere 5 diviačat. To znamená v rezerváciach, nelovných oblastiach. Ale aj v lovných, ak sa za tuhých zím nám nechce na ne poľovať. Diviačica má blahobyt (welfare), preto sa nikam neponáhľa a teda nemá dôvod zvyšovať počet mláďat. Detailne - organizmus nemusí nadmerne prijímať potravu, tým nadmerne zvyšovať kondíciu, s konečným dôsledkom zvyšovania počtu vajíčok vo vaječníkoch a ich výberu k zreniu (až 12). A čo je ešte veľmi dôležité – lanštiačky a diviačičky si ani nespomenú na rodičovstvo. Žijú si detským a dievčenským životom. Čiže – prírastok v danej oblasti stúpne iba o 5 mláďat od ich matky.
Tak sa veľmi pravdepodobne stalo v r. 2006, keď po tuhej zime 2005/2006 sa ulovilo najmenej prasiat. Vysvetľuje sa to tým, že diviačatá, narodené v tomto období, pomrzli. Nenašlo sa však ani jedno zamrznuté. Preto to nemôže byť pravda. Málo sa ich narodilo vďaka welfare, keď plodili iba dospelé diviačice a iba po 5 mláďat. To je bližšie k pravde.
A z tohto dôležitého aspektu musíme vychádzať pri znižovaní a neskôr ustálení populácie diviačej zveri – nečakajme na tuhú zimu, ale zabezpečme welfare my zákazom lovu v čase pred rujou a počas nej aj za miernych zím. Aby zver „žila krokom s celou kožou“ a nie „tryskom s deravou kožou, rôznymi poraneniami“.
Ten čas je od 16. 10. do 15. 12., kedy už končí chrutie a môžeme si dovoliť aj štefánske poľovačky na Vianoce.
Je potrebné to vyskúšať. Celoročný lov populačnú explóziu čiernej len a len znásobuje. Nie uberá. Osevné postupy pomôžu, ale len za predpokladu, keď na nich budeme loviť len do 15.10., čo zaručí welfare pre reprodukciu na ďalšiu sezónu. Je len logické, že sa na priesekoch v kukuriciach skôr dostrieľame diviačice s 5 mláďatami, diviačičkami a lanštiačkami bez ich vlastných mláďat, ako diviačice s 12 mláďatami a jej mláďat s ich vlastnými mláďatami. Teda: 1 diviačica, 5 mláďat, 2 lanštiačky a 4 diviačičky. Spolu 12 kusov pri ochrane od 16.10. do 15.12. A opačne - 1 diviačica, 12 mláďat, 2 lanštiačky s 4 ich vlastnými mláďatami, 4 diviačičky so 4 ich vlastnými mláďatami. Spolu 27 kusov čiernej pri celoročnom love. Čiže zhruba 100% nárast. Je to veľa!
Ale je tu intuícia, že čím menej prasiat, tým sa ich stav skôr zníži s následným nezvyšovaním plodnosti dospelých diviačíc, predčasným dospievaním diviačičiek a lanštiačok. Alebo – pri love v kukuričných pásoch je známe, že ak sa tam niečo uloví, zvyšok ujde a na pár týždňov sa tam neobjaví. Zver je obozretná. No ale ak sa podarí odloviť z 27 kusov napr. 3 kusy, je to iba 10 % populácie s nárastom natality na budúcu poľovnícku sezónu. Ale ak sa to isté množstvo odloví z 12 kusov, je to až 25 % (!) populácie. A len do 15.10., zaistí nezvyšovanie natality.
Čiže populácia ostane ustálená, resp. perspektívne sa môže ešte znižovať, ak zvýšime odlov, ale len do 15.10. T.j. ak sa odloví 4krát 3 kusy, neostane v revíri nič.
To, samozrejme, nechceme. Ja len naznačujem možný trend. Ide o to, že ak sa bude loviť bez navyšovania natality, možno zver celkom vyloviť. Ak sa loví, ako doteraz, so zvyšovaním natality, zver sa nielenže nevyloví, ale paradoxne - stavy narastajú.
Takže navrhovaný celoročný lov všetkých kategórií so zvyšovaním natality situáciu ešte vygraduje. Kolízna je práve tá natalita. Potravné a úkrytové možnosti sú až druhoradý negatívny úkaz. Preto nie je vhodné dráždiť natalitu od 16.10. do 15.12.
Citát: „Domnievame sa, že čierna zver je už tak veľký problém, že o dobe ochrany tejto zveri nemôže byť, aspoň po určitú dobu, žiadna reč“. Veľmi zle! Ja sa nedomnievam, ja som presvedčený o tom, že problém celoročným lovom nevyriešime, ale naopak – rozprúdime, zväčšíme a o ochrane musíme nie rečniť, ale čo najskôr ju zaviesť. A to každoročne od 16.10. do 15.12. Je preto relevantnejšie sústrediť sa na natalitu a uvažovať o jej ochrane, aby sa kvantitatívne nezvyšovala a kvalitatívne neupadala.
Citát: „A sme si vedomí aj faktu, že pri celoročnom neobmedzenom love môžu byť narušené pravidlá poľovníckej etiky lovu, najmä u samíc.“ No to by bolo najmenšie zlo pre zver i poľovníctvo. Horšie sú narušené pravidlá natality zveri – jej kvantity i kvality.
Citát: „Čierna zver pôsobí na poľných kultúrach miliardové škody“. Pri navrhovaných opatreniach bude pôsobiť nie miliardové, ale desaťmiliardové, stámiliardové škody. Rád by som sa mýlil. Ale intuícia sa málokedy mýli. Preto vôbec nie som nadšený z celoročného lovu čiernej.
Jozef BEGALA