Časopis Myslivost

Výsledky hospodárenia so zajačou zverou na Slovensku. Autormi tohto referátu sú Jaroslav Slamečka, Tomáš Sládeček, Rastislav Jurčík, a Jozef Gašparík. V referáte sa zamerali na súčasný stav v zajačej populácii v západnej časti Slovenska a na príčiny, ktoré spôsobili tento stav. Nie sú to len špecifické slovenské príčiny. Sú evidentné v celej strednej Európe a doposiaľ sa len s veľkou námahou darí na niektorých miestach tento trend zastaviť.
Zajačia zver je dobrým indikátorom klimatických vplyvov. V čase významných výkyvov počasia sa to veľmi zreteľne prejavuje nielen na úlovku, ale aj na samotných stavov zajacov. V podmienkach veľkého sucha pri nedostatku vody sa mladé zajace narodia, ale samice nevyprodukujú dosť mlieka na to aby mláďatá prežili. Pre zajace sú mimoriadne dôležité zrážky v období júl – september. Začiatkom júla sa zberajú obilniny a z revíru zmizne naraz veľké množstvo potenciálnej potravy. Ak po zbere plodín skoro naprší, vytrúsené zrno zo strát veľmi rýchlo vyklíči a začnú rásť aj ostatné byliny.Tým sa deficit potravy značne zmierni. Ak však sucho trvá po celé leto, núti nedostatok potravy zajace migrovať. Ochrana proti nadmerným množstvám vody – silným dažďom, či záplavám je problematická. V čase sucha je možné zveri poskytnúť náhradné zdroje vody.
Súčasná poľnohospodárska výroba je založená na prísnych ekonomických pravidlách. V súčasnosti sa pestuje obmedzený počet plodín, ktoré netvoria vhodné zdroje potravy pre faunu počas celého roka. Používajú sa neekologické agrotechnické postupy. Chemická podmietka je výrazným zásahom do biotopu. Chýbajú krajinotvorné prvky ako remízky a vetrolamy, ktoré sú prínosom aj pre poľnohospodárov, lebo bránia veternej erózii a zlepšujú hospodárenie s vlahou. Súčasné mechanizmy so svojou pojazdovou rýchlosťou a šírkou záberu nedávajú šancu prežiť žiadnemu zajacovi na ploche. Závažným problémom je používanie agrochemikálií.
Z poľovníckeho hľadiska zajačiu zver treba loviť s najvyššou opatrnosťou. Nie sme zástancami úvah o úplnom zastavení lovu, pretože to môže priniesť stratu záujmu o tento druh, ale ani nie sme pre taký druh lovu ako aspoň jedného zajaca na poľovníka, či dva zajace do tomboly. Je potrebné nájsť možnosti, ako sa podieľať na tvorbe plôch vyžadujúcich v „greeningu“ a vytvoriť podmienky pre lepšie prežívanie malej zveri. V rámci legálnych možností je potrebné chrániť malú zver pred predátormi. Netolerovať v revíroch s malou zverou diviačiu zver. V podmienkach, kde zajačia populácia poklesla pod hranicu, kedy už nie je schopná samostatnej reprodukcie, nájsť možnosti doplnenia populácie buď z iných revírov, alebo z kvalitných systémov farmových chovov. Aj v prípade vypúšťania zveri je však potrebné odstrániť tie negatívne príčiny, ktoré viedli k vymiznutiu pôvodnej populácie.
 
László Szemethy a Zsolt Biró, predniesli referát pod názvom Súčasný stav obhospodarovania zajačej zveri v Maďarsku. Výskumy posledných desaťročí poskytujú čoraz viac dôkazov o ekologickom význame zajaca poľného. Jeho početné stavy sú indikátorom kvality životného prostredia. Zajac je korisťou pre širokú paletu predátorov, čím má nenahraditeľné miesto v potravinovom reťazci. Monitorovanie, udržiavanie a zvyšovanie početných stavov zajačej zveri je teda dôležité nielen z hľadiska poľovníckeho hospodárenia, ale aj z hľadiska zachovania biodiverzity v krajine.
Odhadované JKS aj úlovok sa v Maďarsku exponenciálne znižujú od 60-rokov, kedy bola odhadovaná veľkosť populácie jeden milión jedincov a ročné úlovky predstavovali 400 – 500 tisíc kusov. Súčasné stavy sú asi 350 tisíc a úlovky by mali byť asi 95 tisíc kusov. Medzi príčiny poklesu početnosti populácií je nadmerný odlov, odlovenie väčšieho počtu jedincov, ako je prírastok, zhoršenie kvality biotopov, straty spôsobené predátormi a chorobami a extrémy počasia. Populáciu zajačej zveri reguluje mortalita. Neskorý odlov sa nedotýka prírastku, ale je na úkor kmeňových stavov, čo môže spôsobiť nadmerný zásah do populácie.
Na základe podrobných analýz vyvodzujú nasledujúce závery:
-iba samotným obmedzeným odlovu nemožno zvýšiť početnosť populácie. Možno ju zvýšiť len po odstránení negatívnych faktorov spôsobujúcich mortalitu,
-na základe zimných kmeňových stavov nie je možné odhadnúť jesenné stavy pred odlovom. Treba brať do úvahy aj zmeny populačnej dynamiky a zmeny prostredia počas reprodukčného obdobia,
-nepriaznivé vplyvy prostredia, ktoré vznikli počas reprodukčného obdobia, môžu výrazne zredukovať počet odchovaných mláďat a tým aj zužitkovateľný prírastok,
-najväčšou chybou súčasného poľovníckeho plánovania je relatívny nadmerný odlov vyplývajúci z narušenia kmeňových stavov decembrovými odlovmi. Zajac vykazuje na konci svojho reprodukčného obdobia výrazné zvýšenie stavov. To sa však dôsledku jesenných a zimných strát zníži. Z toho dôvodu sa zužitkovateľná produkcia stanovená na začiatku poľovnej sezóny, postupne a veľmi rýchlo znižuje a v decembri dosiahne nulu
-vývoj poľnohospodárskej techniky a chemizácie predstavujú nebezpečenstvo pre zajaca na zníženie ktorého nie sú uspokojivé riešenia.
Na základe vlastných výskumov zistili, že vnútorné časti parciel sú len veľmi málo využívané zajacom. Platí to najmä pri plochách s monokultúrou kukurice a slnečnice, kde po väčšine roka je celá plocha parcely neúživná. Pri sceľovaní pozemkov sa veľká časť týchto okrajov polí zničila. Čoraz viacej je zajac schopný sa uživiť len v okrajových častiach polí.
 
Dlouhodobá dynamika a příčiny velkého úbytku zajíce v České republice. Referát s týmto názvom pripravili Jakub Hruška a Jaroslav Slamečka. Stavy zajačej zveri klesajú v Českej republike nevídaným tempom. Od novodobého maxima v prvej polovici sedemdesiatich rokov, kedy sa ulovilo 1 200 000ks ( 15 zajacov na ha) až do roku 2013 kedy bolo ulovené rekordne najnižšie množstvo a to iba 37 000 ( 0,05 ks na ha). Pokles až na súčasné extrémne nízke stavy nebol lineárny. Veľký pokles nastal už v druhej polovici 70-tich rokov. Od roku 1982 sa lovilo priemerne ročne 200 000 kusov . Rýchly prepad nastal v rokoch 1994 – 1996 kedy sa lovilo od 50 do 110 000 kusov. Od roku 2008 lov zajaca stabilne klesá.
Zastúpenie mladých zajacov ako celok je dôležitá informácia. Vďaka veľmi jasnému vzťahu váhy očných šošoviek k veku zajaca v prvom roku života , môžeme presne určiť mesiac v ktorom sa jedinec narodil. Najvyššia úspešnosť prežívania je u mláďat z mesiacov apríl – júl. Najnižšia je u mláďat narodených v auguste a v septembri.
Stavy zajačej zveri sú veľmi ovplyvňované štruktúrou krajiny a zložením pestovaných plodín. Na tretinu sa znížilo pestovanie cukrovej repy a na štvrtinu pestovania krmovín. Na druhej strane vzrástlo pestovanie repky a kukurice. Spotreba agrochemikálií k ochrane rastlín od polovice 90 rokov minulého storočia stúpa zvyšujúcim sa tempom. V roku 1995 sa spotrebovalo v ČR 1,2 čistých účinných látok na ha ornej pôdy, v roku 2013 to bolo 2,2 kg/ha. V zajačích tkanivách boli skúmané v rámci monitoringu , neboli zistené nadlimitné koncentrácie rezíduí, avšak akútna toxicita pri aplikácii zostáva neznáma a môže prispievať k úhynu zajacov v priebehu aplikácie.
Skrátená doba poľnohospodárskych prác, ako je siatie, zber a následná podmietka majú za následok veľmi rýchlu zmenu charakteru krajiny v extrémne v krátkej dobe. Pri absencii trvalých porastov, medzí, poľných ciest sa zajac ocitá v kritickej situácii bez potravy, vody a krytu v priebehu hodín a to stále vo vrcholnej reprodukčnej sezóne uprostred leta.
Z poľovníckeho hľadiska je považovaná za najväčšieho predátora zajaca – líška. V tomto smere sme nenašli žiadnu koreláciu medzi úlovkami líšok a zajacov. Hlavnými predátormi v poľnohospodárskej krajine sú kaňa popolavá (moták pochop) a straka obecná. Stavy kane močiarnej od roku 1982 vzrástli desaťnásobne a straky dvojnásobne. Veľkým nebezpečenstvom pre zajaca sú v poľných poľovných revírov diviaky. Ďalším nebezpečím je desikácia polí totálnymi herbicídmi v jesenných mesiacoch.
 
Péter Pál Hajas predniesol referát na tému Význam regulácie predátorov pre zloviteľný prírastok zajaca poľného v Maďarsku. Väčšina poľovníkov z revírov s chovom malej zveri do súčasnosti využíva na reguláciu počtov predátorov len veľmi málo efektívne spôsoby. Používa sa najmä brlohárenie a lov strelnými zbraňami, nevyužívajú sa pri tom ukryté možnosti pri love do pascí. Lov do pascí umožňuje efektívne znižovanie počtov predátorov a ich predačného tlaku na malú zver najmä v jarnom období. V súčasnej poľovníckej praxi v Maďarsku používajú niekoľko druhov lapákov na chytanie krkavcovitých vtákov. Na chytanie jazvecov, líšok a šakala zlatého používajú 6 cólový Belisle zadržiavací kábel , 330 Belisle s otočným pásom a Fallenbau Weisser pasce 56 cm a 70 cm tzv. labutie krky.
Vo vybratých poľovných revíroch os výmerou od 2500 do 4000 ha . Hodnota použitých prostriedkov v jednom revíri predstavovala 2500 – 4000 EUR a ich prevádzka zaberie pre jednu vyškolenú osobu od februára do mája 4 hodiny denne počas 20 -25 dní do mesiaca a 2000 – 3000 ubehnutých kilometrov osobným autom. Stavy zveri sa v týchto revíroch zvýšili 2,5 násobne.
 
Obhospodarovanie malej zveri v Rakúsku. Autorom tohto referátu je Paul Weiss. Konštatoval, že od roku 2008, kedy sa znížila výmera plôch ležiacich úhorom počty malej zveri v Rakúsku klesajú. Rovnako je to pri „indexe vtáctva v agrárnej krajine“ ktorý uvádza ochranárska skupina Bird Life Austria. Tam kde chýbajúcich 5 % plochy úhorov z poľovných revírov vytvárajú poľovníci, ktorí zároveň intenzívne tlmia predátorov dosahujú odlov jedného kusa malej zveri na hektár za rok.
Rakúski poľnohospodári, ktorí sa dobrovoľne budú chcieť zapojiť do tohto opatrenia, budú musieť minimálne na 5 % z obrábanej pôdy, realizovať poľnohospodárske postupy prospešné pre biodiverzitu a životné prostredie. Na prvých 5 % plochy sa im bude vyplácať 900 EUR na hektár z programu ÖPUL, ktoré sa pripočítajú k priamej platbe na plochu 284 EUR na hektár. S týmito platbami môžeme zaručiť, že zapojenie do tohto programu bude zo strany poľnohospodárov veľmi veľké. Zriaďovanie políčok pre zver v kombinácii s intenzívnym tlmením škodlivej zveri je reálna šanca ako uchrániť stavy malej zveri.
 
František Smejkal z PD Mojmírovce vo svojom referáte Chov zajaca poľného v zajatí, oboznámil účastníkov konferencie o tom ako prakticky vykonávajú chov, odchov a vypúšťanie zajacov do voľnej prírody. V popoludňajších hodinách si to záujemcovia mohli prezrieť priamo v teréne ako aj odchov jarabíc a bažantov.
J.H.