Časopis Myslivost

Přikrmování jelení zvěře „větvemi“

Myslivost 4/2015, str. 36  Zdeněk Jagielski, Matúš Rajský, Miroslav Vodňanský
Čím bychom měli jelení zvěř v zimě přikrmovat, abychom předešli škodám způsobovaným ohryzem lesních porostů? Zkušenosti polských myslivců dokazují, že nikoliv řepou, siláží či ovsem, ale speciální směsí větví smrku a jedle s příměsí kukuřice.
V březnu roku 2005 skupina myslivců a lesníků ze Zywiecké oblasti v Polsku navštívila lesní honitbu v Oravské Lesné na Slovensku. Zvláštní pozornost byla pak věnována tématu minimalizace škod na lesních porostech působených ohryzem jelení zvěří zimním přikrmováním této zvěře právě již zmíněnou směsí větví smrků a jedlí s doplňkem sena a kukuřice.
Složení krmiva se blíží přirozené skladbě zimní stravy jelenů obohacené o kukuřici. Základem krmiva jsou jedlové a smrkové větve zpracované drtičkou větví a rozdrcené ve šrotovníku (asi 70 %), kvalitní seno (10 - 20 %), listí (10 %) a kukuřice (10 %).
První zkoušky výroby krmiv „z větví“ probíhaly v mysliveckém sdružení Hlušec v městě Rajcza a další pak v mysliveckém sdružení Čírka v Osvětimi provádějícím výkon práva myslivosti v lesním revíru lesní správy Ujsola.
Vedoucí pracovníci mysliveckého sdružení Čírka, s cílem přesvědčit své kolegy k přechodu na tento typ přikrmování jelení zvěře, využili svých osobních kontaktů s myslivci ze Slovenska a systematicky dováželi odtamtud hotovou krmnou směs, kterou pak jelenům předkládali u pastvin lesního revíru. Povzbuzeni pozitivními výsledky zahájili myslivci sdružení Čírka na jaře stavbu přístřešku a zakoupili potřebné stroje k výrobě tohoto druhu krmiva.  
Po dohodě s lesní správou Ujsola byly stanoveny lokality pro přikrmování jelení zvěře tímto způsobem a myslivci přistoupili ke stavbě velkých krmelců vybavených koryty zásobovanými krmivem připravovaným z „větví“.
Myslivecké orgány a chovatelská komise okresní myslivecké rady v Bielsku-Biale po seznámení se s výsledky práce mysliveckého sdružení Čírka a s cílem zajistit přirozené potřeby spárkaté zvěře v zimě a omezit škody páchané touto zvěří na lesních porostech, navrhly uspořádání porady v revíru lesní správy Ujsola, kde by mělo dojít k prohloubení závěrů z porady konané na Oravě (Slovensko) v roce 2005. Na tuto poradu, která proběhla v červenci 2006, byli pozváni myslivci a lesníci z Oravy a představitelé lesnických správ a mysliveckých sdružení  v Beskydech.
Kolegové ze Slovenska ve svém referátu přednesli vědecké zdůvodnění zimního přikrmování spárkaté zvěře krmivem, jehož skladba odpovídá přirozené zimní potravě tohoto druhu zvěře. Výzkumný lesnický ústav ve Zvolenu provedl výzkumy spočívající v analýze změn ve složení bakteriální flóry v trávicím traktu jelení zvěře  v závislosti na ročním období, zvláště pak s přihlédnutím k teplotám vzduchu.
Výsledky výzkumu prokázaly, že spolu s poklesem teplot dochází i ke změnám ve složení  bakteriální flóry v trávicím traktu jelení zvěře, což umožňuje stále větší množství trávení vlákniny. Přednášející dokazovali, že přikrmování jelení zvěře v zimě řepou, brambory, siláží či ovsem  způsobuje, že mají sice plné žaludky, přesto však strádají hladem, protože v jejich trávicím ústrojí chybí mikroorganizmy a enzymy potřebné ke strávení předkládaného žíru. V důsledku toho, aby přežili, začínají okusovat stromy.
Po těchto referátech se rozvinula živá diskuse,  v jejímž průběhu myslivci konstatovali, že kvalita jelení zvěře žijící v těžkých horských klimatických podmínkách s chudými smrkovými porosty je překvapivě dobrá navzdory špatným potravním podmínkám. Z výsledků jejich pozorování bylo zřejmé, že tlupa jelení zvěře žijící v hustém smrkovém porostu,  dokáže přežít v dobré tělesné kondici i několik hladových týdnů konzumujíce jen smrkové větvičky, lýko a kůru, což jen potvrzuje teorii obsaženou v referátech.
Po diskusi se účastníci porady odebrali do revíru, aby shlédli krmeliště a zařízení sloužící k přípravě krmiva. Členové mysliveckého sdružení Čírka předvedli zúčastněným činnost zařízení a připravené krmivo. Pak si mohli účastníci porady prohlédnout stabilní lokality přikrmování spárkaté zvěře přímo v terénu myslivecké honitby.
Prezentované novátorské přístupy k zimnímu přikrmování spárkaté zvěře, podpořené pádnými vědeckými argumenty, vyvolaly velký zájem u přítomných myslivců a lesníků skýtajíce tak naději na široké využití této metody přikrmování v budoucnosti v mysliveckých a lesních honitbách. Výroba ekologického krmiva z větví je poměrně levná a velmi jednoduchá.
Podle zahraničních materiálů zpracoval
Ing. Zdeněk JAGIELSKI
 
 
 
Ako to v skutočnosti je s „prikrmovaním jelenej zveri vetvami“ ?
Redakcia časopisu Myslivost nás požiadala o prípravu doplňujúceho článku k príspevku s názvom Přikrmování jelení zvěře „větvemi“. Vzhľadom na to, že sa problematikou využitia biomasy lesných drevín vo výžive jelenej zveri dlhodobo na našom výskumnom pracovisku v Nitre zaoberáme, pripravili sme článok, ktorého úlohou bude vysvetliť niektoré nejasné údaje v posudzovanom materiáli.
 
V úvode príspevku kladie autor otázku Čím bychom měli jelení zvěř v zimě přikrmovat, abychom předešli škodám způsobovaným ohryzem lesních porostů? Predložená otázka je naozaj významná aj vzhľadom na to, že vhodné funkčné systémy prikrmovania sa hľadajú a overujú v strednej Európe už niekoľko decénií.
K problematike výživnej hodnoty prirodzenej potravy (letorasty, kôra apod.) sme publikovali v Myslivosti napr. príspevok (Rajský, Vodňanský, Polačiková: Výživná hodnota prirodzenej potravy prežúvavej zveri. 2010/2) a k problematike výživnej hodnoty krmív a prikrmovania sme publikovali viaceré príspevky, z nich napr. to bola séria 2012/1, 2012/2, 2012/3, 2012/4, 2012/5, 2012/9 a 2012/10 a ďalšie.
Súčasne v Myslivosti vychádzali viaceré zaujímavé články týkajúce sa výživy zveri aj od ďalších autorov, a preto je prekvapujúca nasledovná odpoveď uvedená v príspevku Přikrmování jelení zvěře „větvemi: „nikoliv řepou, siláží či ovsem, ale speciální směsí větví smrku a jedle s příměsí kukuřice“, ktorá je ale v takejto forme - nedostatočná a vyžaduje podrobnejšie vysvetliť.
Nie je totiž správne zatracovať tradičné krmivá, ktoré sa v praxi dlhodobo využívajú. Potreba živín jelenej zveri sa môže pokryť rôznymi kombináciami kŕmnych komponentov alebo krmív. Dôležité je aby vybrané živiny (napr. hrubá vláknina a iné) dosahovali požadované (minimálne alebo maximálne) hladiny v prijímanej potrave.
Správny výber krmív sa posudzuje nielen vo vzťahu skutočným výživovým potrebám toho ktorého druhu zveri, či k obsahu živín obsiahnutých v krmivách a ich stráviteľnosti, ale je potrebné kalkulovať aj s inou disponibilnou potravou v konkrétnom životnom prostredí, kde zver žije, resp. za akou potravou v priebehu dňa migruje a čo je vo výžive jelenej a ďalšej prežúvavej zveri dôležité – je potrebné zabezpečiť, aby zver mohla krmivá bez zbytočného rušenia aj konzumovať - realizovať pastevné cykly.
Podľa našich sledovaní jelenia zver v priebehu 24 hodín konzumuje potravu 9 až 12krát! A nie 5krát ako sa v minulosti predpokladalo.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa zver vo všeobecnosti obáva vychádzať ku kŕmnym zariadeniam alebo na otvorené plochy, a preto nepokrýva svoje nutričné potreby prostredníctvom krmív, ktoré predkladajú poľovníci – tak zver následne konzumuje les.
Preto je potrebné v súvislosti s prikrmovaním jelenej zveri vždy uvažovať aj o minimalizovaní vyrušovania zveri. V praxi totiž môže nastať aj taká situácia, že vo vzťahu jelenia zver – krmivá – vyrušovanie – škody na lese spôsobené ohryzom - je významnejším problémom práve vyrušovanie zveri a nie to, či mala zver v kŕmidlách predloženú siláž alebo letninu.
Aj pri krmivách je potrebné individuálne posudzovať jednotlivé zdroje. Znamená to, že „nie je letnina ako letnina, „vetvy ako vetvy“, „seno ako seno“ a „siláž ako siláž“. Čiže trávna siláž s požadovaným priebehom fermentačného procesu, pH nižším ako 5, obsahujúca v sušine do 30 % hrubej vlákniny a nad 11 % dusíkatých látok je vo výžive jelenej zveri osvedčeným krmivom (po stránke chuťovej atraktivity aj výživnej hodnoty), kým trávna siláž z neskoro pokoseného porastu má príliš vysoký obsah hrubej vlákniny a znížený obsah stráviteľných živín, s čím zároveň priamo súvisí aj znížená chuťová atraktivita pre zver.
Podobne to je aj so senom, ktoré môže byť kvalitné, ale aj nekvalitné, na čo nadväzuje, ako sme už spomínali, chuťová atraktivita pre zver. Nekvalitné seno, alebo nekvalitnú siláž, zver nekonzumuje a svoj hlad rieši konzumáciou lesných drevín. Aj pri dendromase (konáriky, kôra) platí že čím je biomasa mladšia, tým má viac využiteľných živín a aj chuťová atraktivita pre zver je vyššia.
Vieme, že zver nekonzumuje kôru zo starých smrekov, ale sa orientuje na terminály mladých drevín, letorasty (ročné konáriky) a kôru v mladých rastových fázach lesných porastov. Preto vždy pri výbere krmiva zohľadňujeme jeho aktuálnu kvalitu, pričom nám na to slúži nielen chemický rozbor krmiva, ale v teréne vieme dobre využiť aj prvotné senzorické hodnotenie (vôňa, farba, štruktúra a pod.).
 
Ale naspäť k článku: je potrebné si uvedomiť, že i keď mladá biomasa z lesných drevín predstavuje vhodné krmivo pre zver, nie je správne označiť bežné tradičné krmivá za nevhodné. Mimochodom – chybné je už samotné tvrdenie, že ovos nie – ale kukurica áno. Pritom ovos považujeme za vhodný druh obilia vzhľadom na vyšší podiel vlákniny a dusíkatých látok a súčasne nižší podiel škrobu v porovnaní s bežnými druhmi obilia, ktoré sa na prikrmovanie jelenej zveri využíva (ovos je preto najmenej rizikový z pohľadu vzniku acidóz).
Preto môžeme s úplnou istotou vyhlásiť, že ovos by si našiel rovnako dobré uplatnenie v zmesi s lesnou dendromasou, podobne ako uvádza autor článku - kukuricu.
Pri výrobe kŕmnych zmesí by mal výrobca disponovať istými poznatkami o potrebách zveri a o obsahu živín v jednotlivých kŕmnych komponentoch, z ktorých sa kŕmna zmes skladá. Treba si uvedomiť, že mladá lesná biomasa obsahuje vhodný podiel hrubej vlákniny potrebný pre správny priebeh trávenia jelenej zveri, naopak prestarnutá biomasa - staršia vegetačná fáza – obsahuje príliš vysoký podiem hrubej vlákniny. Preto by sa napríklad letnina určená do takejto zmesi mala sušiť z letorastov listnatých drevín v prvej polovici vegetačnej doby, keď listy obsahujú dostatok stráviteľných živín.
 
V článku autor spomína systém kŕmenia na Slovensku, v Oravskej Lesnej. Tento systém poznáme a môžeme povedať, že je naozaj dobrý. Založený je na využití odpadovej lesnej biomasy s doplnením rýchlo využiteľnej energie vo forme prídavku obilia. Celá funkčnosť tohto systému výživy je však podmienená pravidelnosťou výroby zmesi a pravidelnosťou kŕmenia zveri.
Význam dodržiavania pravidelnosti kŕmenia sa v posudzovanom článku nezdôrazňuje, pritom ide o základný princíp výživy jelenej zveri ako aj ďalších prežúvavcov. Ide o to, aby niekto po prečítaní článku nenadobudol dojem, že posekaním „vetiev“ (ako autor letorasty drevín nazýva) a prídavkom kukurice sa vyriešia všetky problémy so škodami, ktoré zver spôsobuje na porastoch!
Problém škôd a ich eliminácie vyžaduje dlhodobé opatrenia. Významným aspektom zasahujúcim do problému škôd je aj toľko spomínané premnoženie zveri, nesprávna štruktúra odstrelu – nelovenie samíc a iné.
 
Možnosti využitia odpadovej lesnej biomasy v krmivách pre jeleniu zver a ich výhody sme popísali napr. v roku 2009 v Myslivosti (Rajský, Vodňanský, Hell, Rajčáková: Využitie biomasy lesných drevín v komplexných krmivách. Myslivost, 2009, 1) - prezentovali sme v ňom jednotlivé druhy kŕmnych zmesí s obsahom lesnej biomasy, ktoré sme navrhli a vyrobili (granulovaná zmes, voľne sypaná zmes a silážovaná zmes). Overili sme ich v experimentálnych podmienkach aj v poľovníckej praxi.
S Lesným závodom Námestovo, Lesnou správou v Oravskej Lesnej sme spolupracovali v otázkach výživy zveri už v spomínanom roku 2005, analyzovali sme vtedy vzorky dendromasy, ktorá sa používala na výrobu krmiva. Keď sme odoberali v Oravskej Lesnej v septembri 2005 biomasu určenú na výrobu kŕmnej zmesi, skladala sa z nasledovných drevín: jedľa (40 %), rakyta (30 %), javor (10 %), jaseň (10 %), smrek (10 % ), čiže ihličnaté a listnaté dreviny boli vtedy v pomere 1:1.
V Laboratóriu analytiky krmív na Ústave výživy v Nitre sme stanovili obsah živín. Napríklad obsah sušiny bol 52,8 %, obsah dusíkatých látok v sušine bol 6,4 %, bezdusíkatých látok výťažkových 48 % a obsah hrubej vlákniny bol v sušine až 35,3 %. Obsah energie bol síce nízky, ale je to pre koniec vegetačného obdobia (september - září) prirodzené.
Nižšiu výživnú hodnotu letorastov na konci vegetačného obdobia a tým aj súvisiaci nižšiu chuťovú atraktivitu je možné pozitívne ovplyvňovať prídavkom atraktívnych doplnkov, napríklad kukurice, alebo iného obilia.
V zásade sú použiteľné všetky bežne používané druhy obilia, keďže obilie je miešané do zmesi s dostatočným obsahom hrubej vlákniny v štruktúrovanej forme podporujúcej trávenie jelenej zveri. Posekaním konárikov na frakciu cca 2 cm sa podľa skúseností – výrazne zvyšuje ich atraktivita pre jeleniu zver a zver konzumuje zmes celú bez vyberania jednotlivých zložiek. Tento systém kŕmenia jelenej zveri má svoje veľké prednosti.
Aby sme však boli objektívni – tento systém (i keď využíva odpadovú stromovú biomasu, čiže značná časť zmesi je vlastne recykláciou materiálu, ktorý už v drevospracujúcom priemysle nemá ďalšie využitie) - vyžaduje značné personálne nasadenie aspoň dvakrát do týždňa. Keďže sa používa aj čerstvý materiál – nie je možné ho skladovať dlhšiu dobu, a preto sa nedá pripraviť do zásoby.
 
Vzhľadom na to, že sme ale považovali využitie prirodzenej potravy zveri v krmivách ako významný prostriedok smerujúci k eliminácii škôd spôsobovaných jeleňou zverou na lese – rozhodli sme sa testovať ďalšie formy krmív.
Pracovníci LS Oravská Lesná pripravili v roku 2005 pre potreby nášho výskumu takúto posekanú dendromasu, ktorú sme následne použili na výrobu pokusného granulátu, ktorý je možné dlhodobo skladovať. Dendromasa bola v sušiarni usušená doplnené boli ďalšie komponenty (zmes bola vybilancovaná na potreby jelenej zveri v zime) obilie, minerálne doplnky, lucernová múčka, cukrovarské rezky).
Obsah sušiny a živín v sušine nášho pokusného granulátu sme navrhli a vyrobili nasledovne: sušina 90,3 %, dusíkaté látky 11,1 %, hrubá vláknina 20 %, bezdusíkaté látky výťažkové 56,4 %. V bilančných pokusoch sme stanovili stráviteľnosť živín na jelenej zveri (stráviteľnosť organickej hmoty sme stanovili na úrovni 62 %).
K problematike výživy zveri sme ďalej zorganizovali na Orave v Zákamennom v roku 2013 spolu so štátnou správou na úseku riadenia poľovníctva (Obvodný lesný úrad Dolný Kubín) a Obvodnou poľovníckou komorou v Námestove seminár Starostlivosť o zver, z ktorého vyšla ak rovnomenná knižná publikácia - odborná príručka pre prax. Na seminári, i keď sa jednalo o regionálne podujatie, sa zúčastnilo až 200 poľovníkov.
 
Po uverejnení článku o možnostiach využitia lesnej biomasy vo výžive zveri sme privítali pozitívny záujem o túto problematiku od poľovníkov z Českej republiky, konkrétne z východnej oblasti Jeseníkov, ktorí nás požiadali o zorganizovanie terénnej exkurzie na Slovensku, kde sa kŕmna zmes s lesnou biomasou v doplnkovej výžive jelenej zveri uplatňuje.
Po tom, ako nás kontaktovali českí poľovníci, sme sa obrátili na poľovnícky manažment Mestských lesov v Kremnici, kde je už deviaty rok zavedený systém kŕmenia jelenej zveri formou špeciálne upravenej kŕmnej zmesi obsahujúcej ako základnú zložku odpadovú stromovú biomasu. Pri zavádzaní tohto spôsobu doplnkovej výživy spolupracovali Mestské lesy Kremnica so Stredoeurópskym inštitútom ekológie zver Wien, Brno, Nitra a Ústavom výživy VÚŽV Nitra. Ako mali možnosť vidieť aj hostia z Českej republiky, išlo o názornú ukážku profesionálnej starostlivosti o zver, podobne ako tomu bolo aj v Oravskej Lesnej. Nejednalo sa pritom iba o zloženie krmiva, ale, a čo je dôležité, o funkčný systém jeho pravidelnej prípravy a rozvozu pre zver.
Príspevok o systéme výživy zveri v Kremnici sme pripravili a prezentovali čitateľom Myslivosti (Rajský, Vodňanský, M., Hogh, J., Mutňanský, K.: Kŕmna zmes s obsahom lesnej biomasy v jeleniarskej praxi. In.: Myslivost, 4, 2009). Poukázať treba na to, že popri správnom systéme kŕmenia sú príkladne dodržiavané nasledovné princípy: správna štruktúra lovu zveri a eliminácia zbytočného vyrušovania zveri, aj čoho následkom je výrazné zníženie škôd na lese.
 
Ale naspať k príspevku Přikrmování jelení zvěře „větvemi“, v ktorom sa ďalej nepresne uvádza nasledovné: „Výzkumný lesnický ústav ve Zvolenu provedl výzkumy spočívající v analýze změn ve složení bakteriální flóry v trávicím traktu jelení zvěře v závislosti na ročním období, zvláště pak s přihlédnutím k teplotám vzduchu. Výsledky výzkumu prokázaly, že spolu s poklesem teplot dochází i ke změnám ve složení bakteriální flóry v trávicím traktu jelení zvěře, což umožňuje stále větší množství trávení vlákniny. Přednášející dokazovali, že přikrmování jelení zvěře v zimě řepou, brambory, siláží či ovsem způsobuje, že mají sice plné žaludky, přesto však strádají hladem, protože v jejich trávicím ústrojí chybí mikroorganizmy a enzymy potřebné ke strávení předkládaného žíru. V důsledku toho, aby přežili, začínají okusovat stromy.“
Keďže sme sa nestretli s takouto prácou od Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, ktorá by pojednávala o zmenách v zložení baktérií tráviaceho traktu, opýtali sme sa preto kolegov zo Zvolena na túto skutočnosť a oni sa od tejto informácie dištancovali.
 
Ako to teda so zmenami trávenia jelenej a ďalšej prežúvavej zveri je?
S poklesom teploty priamo nesúvisí zloženie mikroorganizmov v bachore jeleňa. Teplota v bachore je stabilná, a preto vonkajšia teplota nemá primárny vplyv na zloženie bachorovej mikroflóry.
Taktiež preto nie je pravda, že vplyvom zmeny ročného obdobia a teploty vonkajšieho prostredia dochádza k lepšiemu využívaniu vlákniny v organizme jelenej zveri. Toto je veľmi nepresné vysvetlenie zákonitostí trávenia živín u prežúvavcov.
Na trávenie jednotlivých kategórií živín sú špecializované konkrétne skupiny bachorových mikroorganizmov. Skladba bachorových mikroorganizmov sa vždy prispôsobuje prijímanej potrave, podobne ako to platí aj pri hovädzom dobytku a ďalších prežúvavcoch. Ak jelenia zver kontinuálne prijíma potravu bohatú na energiu – prispôsobený je tomu aj tráviaci trakt a takáto potrava je efektívne celý rok trávená.
Ak však dochádza k zmene prijímanej potravy – tak sa k takejto zmene prispôsobí aj trávenie prežúvavca. Následne, keď trávenie nie je prispôsobené na trávenie istého druhu potravy, tak potom takáto potrava nie je efektívne trávená.
V článku autor píše, o tom, že pri konzumácii repy, zemiakov, siláže a ovsa trpí zver hladom, lebo chýbajú mikroorganizmy a enzýmy štepiace živiny z takejto potravy. Táto veta platí v prípade, ak jelenia zver nemala dlhodobo k dispozícii takéto energeticky bohaté krmivá a jej trávenie z toho dôvodu nie je na trávenie takýchto krmív prispôsobené.
Ale táto veta neplatí naopak v prípade, ako sme už vyššie spomenuli - ak zver pravidelne prijíma krmivo takéhoto druhu – lebo v takom prípade živiny obsiahnuté v takomto type potravy efektívne využíva. Preto nie je možné paušálne tvrdiť, čo zver v zime efektívne trávi alebo nie, lebo trávenie sa vždy prispôsobuje predkladanej potrave.
Čo je ale na záver dôležité zdôrazniť, je že tieto zmeny v zložení bachorových mikroorganizmov štiepiacich prijaté živiny - sú pomalé a trvajú dva až tri týždne, preto by systém kŕmenia jelenej zveri mal byť preto dlhodobo stabilný.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD. a Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
NPPC, Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra, Ústav výživy
 
Zpracování dat...