ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Leden / 2015

Určenie veku a pohlavia diviačej zveri podľa stopy

Myslivost 1/2015, str. 82  Ján Mercel, Ľuboslav Buzna, Viliam Pediač
Prezradí stopa vek, pohlavie a váhu diviaka? Ak chceme zistiť prítomnosť diviaka v revíri, musíme vedieť správne posúdiť a rozlíšiť stopy jednotlivých druhov raticovej zveri, najmä jelenej, ktorej stopa čo do veľkosti je podobná stope diviačej zveri. Stopy nám prezradia nielen prítomnosť zveri, jej početnosť v revíri, ale aj vek a približnú váhu.
Stopu diviaka môžeme pomerne dobre rozlíšiť od stopy inej raticovej zveri predovšetkým podľa odtlačku paratice v zadnej časti stopy, vysunutej do boku za líniou vonkajšej hrany ratice (4), čo zväčšuje celkovú šírku stopy diviaka.
Paratica sa však odtláča iba vtedy, ak ratice preniknú do pôdy alebo do snehu do hĺbky 1 - 3 cm, čo závisí od hmotnosti diviaka, tvrdosti podkladu. Na suchej lesnej ceste určite paraticu v stope diviaka nezistíme.
Ale odtlačok paratice na mäkkej pôde a na snehu zanecháva aj jelenia zver, ak jej končatiny preniknú hlbšie do pôdy, snehu alebo pri rýchlom úteku. Ale tieto nie sú vysunuté do boku ale sú umiestnené priamo za raticami v jednej línii a raticami vo väčšej vzdialenosti a vo väčšej vzdialenosti od bruška (1) ratice na rozdiel od diviačej zveri.
Okrem toho sú paratice u diviačej zveri okrúhlejšie a hrubšie a nie polmesiačikovité, relatívne kratšie a rovnejšie ako u jelenej zveri.
Čiže paratice sú tým najistejším znakovaním pri posudzovaní stopy u diviačej zveri.
V tejto súvislosti si spomíname na nášho veľmi dobrého a skúseného poľovníka báčiho Jána Uhliara z Malej Čause, ktorý skúšal vedomosti mladých poľovníkov tým, že na dobre viditeľné stopy jeleňa vytlačil paličkou dierky znázorňujúce stopu paratice a nechával pravosť tejto stopy posudzovať mladým poľovníkom. Týmto spôsobom však bolo možné pomýliť aj starších poľovníkov.
Ďalším dôležitým znakovaním sú samotné ratice. U jelenej zveri sú ratice skoro vždy rovnako dlhé a pri dôvernej chôdzi zveri sú k sebe takmer pritlačené, zatiaľ čo u diviačej zveri sú viditeľne roztiahnuté s dobre viditeľnou hriadkou (3) . Táto hriadka je hlavne u kancov s pribúdajúcim vekom stále menšia, tak ako je to vidieť na obrázku u 10 ročného diviaka.
Dĺžka ratíc u diviačej zveri počnúc už od lanštiaka je rozdielna. Vonkajšie ratice sú skoro vždy dlhšie ako vnútorné. Ale s pribúdajúcim vekom a hmotnosťou sa dĺžka ratíc vyrovnáva (N. Happ). Čiže u dospelých starých diviakov sú odtlačky vonkajšej a vnútornej ratice takmer na rovnakej výške ale u mladých jedincov sú vonkajšie ratice viac alebo menej dlhšie. Táto nerovnaká dĺžka súvisí zo zvýšeným opotrebením vnútornej ratice. Podľa Happa táto rozdielnosť dĺžok ratíc nemala by byť rozhodujúcim kritériom pri určovaní veku, lebo on osobne pozoroval u veľmi starej diviačice, že vonkajšie ratice mala tak veľmi vyrastené, že jej prekážali pri chôdzi. Obdobne je to vidieť aj na obrázku (E. Böhm) desať ročného diviaka, kde vonkajšia ratica zdá sa byť o niečo dlhšia. Rozdielnosť dĺžok vnútorných a vonkajších ratíc je najlepšie vidieť na obrázkoch.
Ratice a paratice spolu vytvárajú plochu stopy diviaka. Podľa veľkosti plochy (odtlačku) môžeme uvažovať o veku a veľkosti (hmotnosti) diviaka. Najmenšiu stopu (odtlačok ratíc a paratíc) vykazujú diviačatá. Čiže veľkosť stopy je priamo úmerná veku a hmotnosti diviaka. Napr. 8 ročný diviak má stopu veľkosti uzavretej pästi poľovníka.
Podľa údajov Schumanna a Fischera sú v tabuľke uvedené rozmery stôp diviačej zveri, ktoré sú zároveň podobné ako uvádza Briedermann.
 
Určovaním veku diviačej zveri podľa stopy sa veľmi podrobne zaoberal Edgar Böhm a výsledky jeho výskumu sú podrobne rozobraté v jeho knihe „Schwarzwildjagd heute“ z vydavateľstva Leopold Stocker, Graz, s vynikajúcimi kresbami stôp diviakov podľa veku pohlavia a váhy, zistené hneď po odstrele a vyvrhnutí diviaka. Tieto kresby zachycujú pomerne detailne rozmery a tvar ratíc ako aj celej plochy stopy (odtlačku). Böhm vo svojej knihe doslova doporučuje vášnivému poľovníkovi diviačej zveri nosiť túto knihu v ruksaku a pri najdení stopy v revíri porovnať kresbu z knihy zo skutočným odtlačkom a tak môže poľovník zistiť vek, pohlavie a váhu diviaka, ktorý zanechal svoju stopu v revíri.
Na priložených obrázkoch sú zachytené odtlačky 3 - 4 ročných, 6 - 7 ročných a 8 až 10 ročných diviakov a diviačíc, podľa ktorých je možné určiť približný vek, pohlavie a váhu jedinca. Podľa Böhma veľkosť stopy závisí hlavne od veka jedinca, nie len od telesnej hmotnosti - váhy.
Böhm napr. zistil, že diviak o váhe 80 kg po vyvrhnutí mal rovnako veľkú stopu (odtlačky) ako diviak o váhe 120 kg. Rozdielna bola iba hĺbka odtlačku, závislá od podkladu. Čiže veľkosť (plocha) stopy napr. 5 až 8 ročných diviakov nie je veľmi výrazná - rozdielná podľa rokov. To znamená, že nemôžeme presne určiť vek ale iba vek. triedu diviaka, čo potvrdzuje aj Schumann a Fischer vo svojich tabulkách.
Stopa holek jelenej a danielej zveri sa odlišuje od stopy diviačej zveri svojím úzkym gotickým tvarom. Zameniť si môžeme stopu unikajúceho silného jeleňa zo stopou diviaka na pôdnom podklade, ktorý umožňuje vytlačenie paratice.
Podľa Happa je možné podľa stopy rozlíšiť pohlavia u diviačej zveri a to porovnaním odtlačku prednej nohy s odtlačkom zadnej nohy. Totiž raticová zver a teda aj diviača zver sa vyznačuje tým, že šírka ratíc prednej končatiny je väčšia ako zadnej. To znamená, že pri normálnej chôdzi vkláda diviak zadnú končatinu do stopy prednej končatiny a takúto stopu nazývame nášľap. Nakoľko šírka ratíc zadnej končatiny je užšia ako prednej končatiny, potom ale neprekrýva úplne stopu prednej končatiny.
A ak sú u nášlapu vidieť širšie okraje prednej stopy po obvode zadnej vždy sa jedná o kanca, lebo u samčieho pohlavia je šírka ratíc predných nôh podstatne väčšia ako u jedincov samičieho pohlavia.
Napr. Happ urobil snímku stopy (zverejnenej v jeho knihe „Hege und Bejagung des Schwadwildes“) dospelej diviačice, ktorá bola zrovnateľná zo stopou trojročného kančeka.
Briedermann ale tvrdí, že všeobecne stopa nie je žiadnou oporou pre stanovenie pohlavia.
Najčastejšie sa ale diviača zver pohybuje dôverne a uvolnene tak, že kladie zadnú nohu trochu dozadu čiže nie úplne pod brucho tela, čiže maličko zaostáva za stopou prednej nohy a takúto stopu nazývame zášlap (Nemci ju nazývajú Schlendergang - túlavý chod), tak ju vidieť na obrázku.
V tomto prípade sú v stope viditeľné zdvojené ratice i paratice, čo však môžeme v prírode pozorovať iba na vhodnom podklade a po dôkladnom prieskume. V opačnom prípade vidíme (ako sa to aj najčastejšie stáva) iba zdvojené paratice.
V poľovníckej praxi je možné využiť posúdenie stopy napr. takto:
- stopa silného jedinca uprostred malých stôp dokazuje, že sa jedná vždy o diviačicu,
- silné stopy zanechané niekoľkými idúcimi jedincami dokazujú, že sa jedná o kancov.
Ak v stope čriedy nedokážeme zistiť bližšie vekové zloženie, potom je dobre stopu čriedy sledovať až napr. na miesto, kde sa črieda rozčlenila napr. pri rozrývaní pôdy, lístia alebo na vnadisku a tam je potom možné zistiť stopy jedincov a ich počet podľa veľkosti.
Diviača zver má vo zvyku pri pokojnej chôdzi sa zastavovať a rozrývať pôdu a lístie, čo je viditeľným znakom prítomnosti diviakov.
Ďalším dôležitým znakom prítomnosti diviačej zveri v revíri je, že v dôsledku nízkej stavby tela i pri malej výške snehu vytvára diviača zver svojím hrudníkom rýhu v snehu.
V prachovom snehu a aj vtedy keď ide viacej kusov zveri za sebou nie je možné rýchle určiť napr. aj druh zveri. Vtedy je nutné stopu sledovať až po okraj hustého porastu a v poraste podľa výšky straseného snehu z konárov a stromkov je možné určiť o aký druh zveri sa jedná, či je to diviak alebo jeleň.
Ďalším znakom prítomnosti diviačej zveri v revíri je sledovanie dĺžky kroku, ktorá podľa všetkých v článku menovaných autorov sa pohybuje od 30 do 60 cm (napr. 3 - 4 ročný diviak má dĺžku kroku 30 - 35 cm ale 8 ročný diviak až 60 cm viac) na rozdiel od jelenej zveri u ktorej je minimálna dĺžka kroku 50 cm.
Čím je väčšia dĺžka kroku, tým väčší a ťažší je aj diviak.
A napokon je veľmi dôležité sledovať nielen jednotlivé odtlačky stôp ale aj ich vzájomné zaradenie.
Pri pokojnom pohybe sú odtlačky stôp takmer v jednej čiare za sebou (čiarovanie), ale jednotlivé stopy pravých končatín sa odtláčajú mierne vpravo a ľavých zasa vľavo od myslenej stredovej osi stopovej dráhy, ako vidno na obrázku, pričom najčastejšie stopy vytvárajú zášlapy, tj. v stope vidíme odtlačky štyroch paratíc prednej a zadnej nohy.
Pri pomalom cvale diviak odtláča stopy všetkých štyroch končatín z každého kratšieho skoku v rade za sebou, pričom však stopa tej zadnej končatiny, ktorá je po doskoku najďalej vpredu, vybočuje mierne do strany.
Ešte častejšie však vybočuje trocha do strany aj stopa druhej zadnej končatiny, takže potom sú odtlačené predné končatiny viac alebo menej vedľa seba a zadné viac alebo menej za sebou a v každej stope sú odtlačené aj paratice tak ako je to vidieť na obrázku. Tieto skoky sú ale kratšie ako u jelenej zveri.
Týmto článkom chceme prispieť k bližšiemu posudzovaniu diviačej zveri vo volnej prírode a hlavne priblížiť určenie veku, pohlavia a váhy starších jedincov podľa stopy. Lebo stopy diviačat je možné bez problémov posudzovať a rozpoznať podľa ich veľkosti.
Ing. Ján MERCEL,
bývalý poľovný hospodár PZ Pravenec
Doc. Ing. Ľuboslav BUZNA,
Technická univerzita Žilina
MVDr. Viliam PEDIAČ,
Okresná veter. správa, Prievidza
 
Zpracování dat...