Časopis Myslivost

Záhorácké zelené jubileum

Myslivost 5/2016, str. 106  Oldřich Koudelka
Poľovnícke združenie Hôrka Rohožník oslavuje osmdesátku Obec Rohožník je malebná slovenská obec ležící v Záhorské nížině na úpatí Malých Karpat. Z jedné strany ji lemuje stuha malokarpatských kopců, z druhé rovinný, borovicový les s bohatými písčinami. Nadmořská výška je sice jen nějakých sto devadesát devět metrů v centru obce, ale v dosahu je druhý nejvyšší vrchol pohoří Vysoká, která je se sedmi sty padesáti čtyřmi metry dominantou stejnojmenné přírodní rezervace. Obcí protéká Rohožnický potok a strouha Rudávka.
Okolí je bohaté na podzemní vody, v katastru vyvěrá pramen Vajar a v okolí další čtyři. Je zde i rašeliniště Rybník. Na jednom z bočních výběžků Vysoké se nacházejí zbytky středověkého fortifikačního objektu z počátku čtrnáctého století. Nejspíše sloužil k ostraze královských vinic a panovník zde se svou družinou pobýval při lovu, neboť v této přírodní scenérii se vždy dařilo zvěři. Letos si v Rohožníku připomínají osmdesáté výročí založení Poľovníckeho združenia Hôrka. Proto jsme při naší návštěvě regionu Záhorí požádali předsedu sdružení Stanislava Hudeca o rozhovor.
 

Pane předsedo, vraťme se do minulosti. Co předcházelo vzniku vaší jubilující myslivecké společnosti?
„Charakter práva lovu, ako výlučne zemepanskej a šľachtickej výsady pretrvala až do zrušenia poddanstva. Už uhorský kráľ Karol VI. vydal v roku 1729 dekrét o poľovníctve, v ktorom je už uvádzaný čas ochrany, teda hájenia niektorých druhov zveri v čase kladenia mláďat a ich odchovu. A podľa dekrétu Jozefa II. z roku 1786 sa prikazovalo mestám a obciam, aby poľovné právo na svojich pozemkoch povinne prenajímali v dražbe.
Prvé kroky k sprístupneniu práva poľovníctva pre širšiu verejnosť sa urobili až po skončení prvej svetovej vojny. Do tej doby boli výhradne poľovníkmi len zemepáni, ktorí vlastnili rozsiahle pozemky a lesy, kde lovili a organizovali hony na zver.
Aby sa zabránilo nepriaznivému vývoju a živelnosti v poľovníctve, vznikla potreba vytvoriť národnú poľovnícku organizáciu. Toto sa udialo v roku 1920, kedy bol založený v Bratislave Lovecký ochranný spolok, a to z iniciatívy generála MUDr. Jána Červíčka.
Účel spolku bol jasne vymedzovaný a mal podporovať výkon poľovníctva podľa platných predpisov a usilovať sa o zlepšenia pomerov v poľovníctve všetkými zákonnými prostriedkami, zlepšiť hospodársky, sociálno-politický a etický význam lovu zveri, podporovať vlastníkov a nájomcov poľovných revírov pri správnom uplatňovaní zákonov na úseku poľovníctva, podporovať v rámci zákonov potláčanie a trestanie pytliactva a krádeže zveri, využívať všetky pomôcky a zariadenia na vzorné a správne vykonávanie lovu a na zveľaďovanie poľovníctva usporadúvaním výstav, odborných prednášok, vydávaním časopisov apod., usilovať sa o nadviazanie stykov s ostatnými loveckými družinami a loveckými ochrannými spolkami v Československej republike, sprostredkúvať nájom lovu a poľovnícke potreby členov spolku a zakladať miestne skupiny Loveckého ochranného spolku, pozdejšie, po roku 1923 Československej poľovníckej jednoty.“
 
Vše, co jste uvedl, samozřejmě inspirovalo i přátele cechu svatého Huberta ve vaší obci. Kdo a kdy položil základy organizované myslivosti v Rohožníku?
„V už spomínaných dvadsiatych rokoch minulého storočí existoval v našej obci Rarboku, čo bol pôvodný názov obce Rohožník, Lovecký ochranný spolok. Písomnosti sa však k tomuto nezachovali, údaje o ňom sú len z ústneho podania a niekoľkých fotografií.
V tom čase polesný Leopold Ryba, ako zamestnanec vojenských lesov, si prizýval k spoločným poľovačkám na zajace a bažanty vtedajšie vedenia obce a samozrejme bohatších sedliakov, žandárov, učiteľov, prednostu železničnej stanice a tiež pána farára Mikuláša Šikutu.
Vtedajšia poľovnícka spoločnosť a dnes teda naše pokračujúce poľovnícke združenie bolo založené dňa druhého marca 1936 o dvadsiatej hodine večer v priestoroch starej obecnej kancelárie. Tak sa píše v zakladajúcej listine - zápisnici.
V tomto roku mala spoločnosť v Rarboku jedenásť členov a schádzali sa v už spomenutých priestoroch. Každý spoločník zaplatil ročne čiastku dve sto päťdesiat korún, čo bola splátka ročného prenájmu za poľovný revír.“
 
Jak sdružení v prvních letech své existence fungovalo, jak se v běhu času vyvíjelo?
„Spoločníci – členovia sa dohodli na jasne popísanom domácom poriadku, podľa ktorého sa všetci mali a museli aj riadiť. Ktorý samozrejme a následne všetci do jedného aj podpísali. Nedodržiavanie tohoto definovaného poriadku a hlavne pytliactvo alebo zatajovanie odloveného kusu zveri bolo jasne a zreteľne popísané a bez ďalšieho pojednávania znamenalo vylúčenie spoločníka zo spoločnosti.
Ďalej sa jasne v tomto domácom pozadku definovalo, že každý spoločník za nezákonný odstrel ručí si sám a tak tiež sa prísne zakazovalo zver v dobe hájenia loviť. Domáci poriadok samozrejme v upravenej a aktualizovanej forme je aj dnes alfou a omegou našej činnosti.
Po rozpade Československa a vzniku Slovenského štátu navštevovali rarborský revír vládni činitelia a ich úradníci, pre ktorých sa organizovali hony a po nich zábavy v Pálffyovskom kaštieli na Vývrate. O hojnosti zveri vo vtedajšom revíri svedčí aj fakt a v štatistikách aj uvádzaná muflonia trofej ohodnotená 225,8 bodmi CIC. Na škodu tejto veci je fakt, že muflón nebol odlovený poľovníkom, ale našiel sa uhynutý.
Potom prišla druhá svetová vojna a po nej nástup komunizmu, s nástupom jednej vládnucej strany. Poľovanie pre bohatých sedliakov a živnostníkov bolo zastavené. Členskú základňu poľovníckeho združenia v tej dobe tvorili zamestnanci Okresného ústavu národného zdravia v Malackách. Hospodárom bol Maximilián Pruner, pokladníkom Jozef Blusk ako jediný občan Rarboka a navyše nebol poľovník. Členskú základňu tvorili lekári Brechtl, Javorek, Tesák a Krčma.
V roku 1953 si urobili odborné skúšky z poľovníctva Anton Hoffer, Ambróz Rečný a Karol Štark a aj napriek odporu vtedajších poľovníkov boli do združenia prijatí. Po nich nasledovali ďalší občania Rohožníka.
Poľovníci vykonávali riadny odlov zveri, starali sa o zver, chránili ju aj pred chorobami a samozrejme aj tlaku pytliactva a niekedy aj zatúlanými predátormi. Jedna zo spomienok ochrany zveri pred škodnou bola aj poľovačka lesníka Romana Čulena, ktorý v tej dobe býval v horárni Obora a druhého júna 1963 v skorých ranných hodinách pri čakanej v časti Kaltenbruck odlovil vlka v domnienke, že ide o pytliačiaceho psa. No ale komisia prizvaných odborníkov potvrdila, že išlo o skutočne zatúlaného vlka do našej lokality.
V roku 1969 malo poľovnícke združenie dvanásť členov. Opísať osemdesiatročnú históriu by bolo aj na vydanie knihy a teda nie je možné všetko vypovedať v jednom časopiseckom rozhovore.“
 
V tom s vámi pane předsedo souhlasím. Proto se přesuňme do současnosti. Jaká je aktuální podoba a činnost Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník?
„V súčasnosti má združenia dvadsať dva členov, dvoch čestných členov a štyroch čakateľov na členstvo. Disponujeme vlastným technickým zázemím v podobe poľovníckej chaty, skladom pre úschovu krmiva a skladom pre ostatné potrebné poľovnícke zariadenia. Nevynímajúc zariadenia pre prikrmovanie zveri a spoločné posedy.
Našou hlavnou činnosťou je orientácia na starostlivosť o zver v čase núdze, teda v zimných a skorých jarných mesiacoch, kedy sa organizujú spoločné alebo aj individuálne brigády na doplňovanie kŕmidiel a solísk. Taktiež vykonávame tlmenie škodnej zveri, pytliačiacich psov a mačiek.
Našou obrovskou devízou je, že ako združenie máme možnosť samo prípravy sena, ktoré následne uskladňujeme a rozvážame po celú zimu do kŕmelcov v našom revíri. Nevynímajúc vlastníctvo políčok v samostatnom revíri o výmere cca štyri hektáre, ktoré musíme podľa zmluvy osievať odvádzajúcimi plodinami.
Samozrejme sa venujeme aj kynologickej, streleckej a kultúrno osvetovej činnosti. Najväčšou akciou tohto roka budú samozrejme oslavy nášho jubilea začiatkom mája.“
 
Nedílnou součástí myslivecké činnosti, takovou tou třešničkou na dortu, je lovecká činnost. Jak ji zajišťujete a jakých výsledků v ní dosahujete?
„Tu je treba povedať, že sa striekne riadime plánom chovu a lovu, ale samozrejme aj domácim poriadkom. Poľovnícke zariadenia, ako sú už spomenuté kŕmelce, soliská, zásypy, máme podelené v jednotlivých častiach revíru medzi členov. Tieto zariadenia sú každoročne pred zimou a v dobe núdze dopĺňané a kontrolované. Kontrola spočíva aj v bodovom hodnotení stavov zariadení v správe konkrétnych členov a tiež naša plánovaná činnosť počas kalendárneho roka a toto sa prenáša do bodovej výšky – hodnoty člena, ktorá je predpísaná pre príslušný kalendárny rok. Od bodovej hodnoty členov sa potom odvíjajú poľovnícke zážitky premietnuté do samostatného poľovania na raticovú zver.
Naše združenie je platným členom Okresnej poľovníckej komory a Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu Malacky. Náš revír je zaradený do srnčej oblasti S1. Okrem toho máme v revíri zastúpenie v podobe srnčej a muflonej zveri. Pociťujeme aj tlak daniel, ktorému sa darí v susedných revíroch a tlačí sa po Karpatoch aj do ostatných susediacich revírov. Kvalita však odpovedá úživnosti. Neevidujeme vysoko bodované trofeje, nemáme také úživné a chovné možnosti.
Stavy bažantov a zajacov decimujú predátori ako je líška a túlajúci sa psi a mačky. Najväčším predátorom drobnej aj raticovej vrátane diviačej zveri je však automobilová premávka. Tu platí pravidlo, že vždy nám auto zrazí ten najsilnejší kus, či už po stránke chovnosti, alebo bodovej hodnoty.
Naopak sa môžeme pochváliť pernatou zverou, oko sú kačice v lokalite Rašelina a Ílovisko, kde majú vytvorené prírodné podmienky pre svoje hniezdenie.
Vo vysokej miere sa však prejavuje činnosť bobra, ktorý pritiahol po rieke Rudava a vtekajúcich potokoch. Škody, ktoré páchajú sú enormné, devastácia stromov a krov všetkého druhu a veľkosti je do neba volajúca. Ich činnosťou dochádza k úbytku drevín, remíz a k zaplavovaniu obrovských plôch úrodnej zeme a tak tiež prírodnévytvorených úkrytov všetkej žijúcej zveri v predmetných lokalitách.“
 
Jaká je vaše spolupráce se zemědělskými subjekty v regionu, resp. státní správou a samosprávou?
„Jedným slovom povedané dobrá a kvalitná. Musím sa zmieniť o veľmi dobrej a obojstrannej spolupráci so spoločnosťou Agropartner, s.r.o. Plavecké Podhradie. Máme možnosť prístupu ku kvalitnému krmivu pre prikrmovanie zveri v dobe núdze, na odplatu poľnohospodárskej spoločnosti zabezpečuje zber kameňa po poliach, aby neprichádzalo k poškodeniu techniky, spoločne budujeme elektrické ohradníky k zamedzeniu škôd zverou na poľnokultúrach apod.
Obdobne sa musíme poďakovať za spoluprácu nášmu Obecnému úradu, s ktorým máme výbornú spoluprácu a podporu počas celého roka v podobe obecných a spoločenských akcií, vrátane našich vlastných. Nevynímajúc už našu dlhoročnú spoluprácu s mládežou a to so škôlkou a školou. Tak tomu bude aj v tomto jubilejnom roku, kedy sa naša činnosť s deťmi odzrkadlila v zisku grantu práve z Obecného úradu, ktorý bude použitý na tieto naše spoločne aktivity. Tak isto je vysoko hodnotená naša činnosť a spolupráca s okresnými poľovníckymi orgánmi aj okolitými združeniami.“
 
Co byste si vy osobně i jménem celého vašeho sdružení k osmdesátinám Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník přál?
„Ako poľovníci nezažívame len samé pekné a pozitívne veci. Počas roka máme i vlastné trápenia, kratšie alebo dlhodobo trvajúce, ktoré prináša život a doba, ktorú momentálne žijeme. Sú spravidla spôsobené egoizmom, sebectvom, vlastným záujmom postaveným pred všetkých a na úkor ich. Tieto trápenia prichádzajú spravidla vo všetkých poľovníckych spoločnostiach a združeniach v opakujúcich sa vo vlnách a v určitom čase. Každý, kto sa venuje poľovníctvu, ich pozná a vie ich popísať. Pravidelne za nimi stoja tí, istý ktorí počas poľovníckeho života stoja v druhom rade, podporujú a živia vnútorné nepokoje v rôznych formách a za každú cenu a to buď k dosiahnutiu svojich potrieb, potešeniu a v neposlednom rade k svojmu prospechu.
Ďalšie takéto hlavy bolenia nám spôsobujú aj nezmyselne prijaté zákony, alebo aj ochranársky prístup a to za každú cenu. Som za, chrániť treba! Ale s rozumom a jasne definovaným systémom! Teda nie chrániť kvantitu, ale kvalitu!
Byť poľovníkom je česť, a zároveň je ho treba poľovníctvo chápať ako stavovskú príslušnosť. Preto by som si prial, aby sa poľovnícke spoločenstvo viac združovalo, rešpektovalo sa, aby bolo viacej poľovníckych zážitkov, radostí než nešvárov, aby sa nedehonestovali medziľudské vzťahy a v našich radoch bolo viac priateľstva, družnosti a pochopenia. A zo zreteľom na zachovanie si odkazu v podobe všetkých zvyklostí, tradícií a obyčajov v poľovníctve a poľovníckom živote !
Súčasne by som rád touto cestou poďakoval našim jedenástym zakladajúcim členom a všetkým, ktorý boli v minulosti členmi nášho združenia a už nie sú medzi nami. Nevynímajúc už spomenutých dnešných členov PZ Hôrka. Naozaj si prajem a to za všetkých našich členov, aby sme spoločne boli hrdý a vďačný za odkaz našich predkov, od ktorých sme ho dostali do vienka a sme povinný voči nim ho zveľaďovať a odovzdať ho našim nástupcom so všetkými zvykmi a obyčajmi nášho poľovníckeho stavu tak, aby bol tento stav na chválu všetkých poľovníkov.“
 
Pane předsedo, s přáním Lovu zdar! se připojuje i redakce časopisu Myslivost. Děkuji za rozhovor.
Připravil Oldřich KOUDELKA
Ilustrační snímky archív PZ HôrkaRohožník, Jan HLAVÁČ
 
 
Zpracování dat...