Časopis Myslivost

Kulminácia srnčieho parožia

Myslivost 6/2017, str. 65  Matúš rajský, Miroslav Vodňanský, Dušan Rajský
Na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie raticovej zveri, ktoré je spoločnou experimentálnou bázou Středoevropského institutu ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra a Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, VÚŽV Nitra riešime v rámci otázok širokej problematiky fyziológie výživy, výživových potrieb, kŕmenia, návrhov kŕmnych zmesí, kvality krmív, ale aj otázok škôd na lese a poli, ekológie zveri a celkového obhospodarovania zveri, aj tému kvality zveri. Z dlhodobého hľadiska vyhodnocujeme telesné parametre srnčej, jelenej a ďalšej zveri, vrátane parametrov parožia.
 
Vývoj a kulmináciu parožia je možné presne hodnotiť iba na väčšom počte jedincov, ktoré je možné presne identifikovať – sú označené. Ak chceme vyhodnotiť vplyv jedného faktora, v tomto prípade - veku, musia byť podmienky prostredia rovnaké pre všetky sledované jedince, tak ako tomu bolo aj v pokuse, ktorého výsledky budeme prezentovať.
Zdravotný stav bol dobrý a výživa bola vybilancovaná na reálne potreby srncov. Tu by sme preto chceli zdôrazniť, že sa jednalo o dobré životné podmienky, čo bude dôležité z pohľadu interpretácie získaných výsledkov.
Na prehliadkach sa vedú pri jednotlivých trofejach diskusie o tom, čo by v budúcnosti nasadil ten, či onen srnec, keby nebol ulovený, resp. kde je vek bodovej kulminácie trofeje. Keďže sa jedná o populárnu tému, rozhodli sme sa prezentovať pre poľovnícku prax naše výsledky.
 
V priloženom grafe je znázornený vývoj priemernej hmotnosti zhodov parožia siedmich srncov od prvého po ôsme parožie (vek 1-8 rokov). Priemerná hmotnosť zhodov ročných srncov bola zaznamenaná na úrovni 128 g (44-201 g).
Niektoré srnce už v prvom roku dosiahli značnú hmotnosť zhodov, čo potvrdzuje, že prvé parožie je tvorené pod ochranou matky a bez negatívneho vplyvu teritoriality iných srncov. Preto v prípade, ak sa jedná o kvalitnú matku a výživa vrátane ďalších faktorov je vyhovujúca, môže ročiak pôsobiť dojmom dvojročiaka, a preto je potrebné v praxi dávať pri love dvojročných jedincov na túto možnosť zámeny pozor.
dvojročných srncov bola priemerná hmotnosť zhodov 190 g (142-234 g). U dvoch z dvojročných srncov sme zaznamenali dokonca kulmináciu hmotnosti zhodov, čiže tieto dva srnce vo vyššom veku už väčšiu hodnotu hmotnosti zhodov nedosiahli.
Priemerná hmotnosť zhodov trojročných srncov bola zistená na úrovni 209 g (187-237 g). Z výsledkov vyplynulo, že priemerná hmotnosť zhodov parožia siedmich hodnotených srncov bola najvyššia v treťom paroží. V tomto veku kulminovali dva srnce, čiže zo siedmich hodnotených srncov kulminovali do troch rokov života spolu štyri srnce (dva v druhom paroží a dva v treťom paroží).
Takmer identická, iba o 3 g nižšia hmotnosť zhodov bola zaznamenaná pri štvorročných srncoch, a to 206 g (163–259 g).
Hmotnosť zhodov trojročných a štvorročných srncov môžeme považovať za porovnateľnú. Vo veku štyri roky kulminovali zostávajúce tri srnce. Takže, po zosumarizovaní týchto údajov vyplynulo, že do veku štyroch rokov dosiahlo kulmináciu hmotnosti zhodov parožia všetkých sedem srncov, a to dva v druhom paroží, dva v treťom paroží a tri v štvrtom paroží.
Priemerná hmotnosť zhodov päťročných srncov 201 g (171-245 g) bola ešte bez výraznejších zmien v porovnaní s hmotnosťou zhodov vo veku kulminácie.
Z uvedeného vyplýva, že vo veku tri až päť rokov došlo iba k minimálnym zmenám v priemernej hmotnosti parožia. U srncov bola po dosiahnutí maxima zaznamenávaná ešte dva roky približne rovnaká hmotnosť parožia.
K výraznejšiemu poklesu priemernej hmotnosti zhodov došlo u šesťročných srncov, a to na úroveň 185 g (129-221 g). Tieto srnce boli už v priemere 3 roky po dosiahnutí maxima.
siedmom paroží poklesla priemerná hmotnosť na 166 g (98-191 g) a v ôsmom paroží sme zaznamenali pokles priemernej hmotnosti až na 154 g (99-170 g). Takže od priemerného veku kulminácie hmotnosti zhodov, ktorý sme zaznamenali u trojročných srncov poklesla ich hmotnosť z 209 g na 154 g, čiže o 26,3 %.
 
Sledované srnce sa nachádzali v dobrých životných podmienkach, ktoré by sme v poľovníckej praxi mohli prirovnať k nížinným oblastiam, pre ktoré sú charakteristické vyhovujúce klimatické a výživové podmienky. Na základe doterajších sledovaní na srnčej ale aj jelenej a ďalšej raticovej zveri je možné predpokladať, že čím sú vyhovujúcejšie podmienky prostredia, tým rýchlejšia je kulminácia parožia. Po kulminácii si srnec asi dva roky zachováva parožie podobnej hmotnosti s menšími odchýlkami.
V horských revíroch, kde sú životné podmienky pre srnčiu zver komplikovanejšie, bude pravdepodobne trofej kulminovať neskôr ako v nížinných podmienkach.
Výživa, stres, zdravie, konkurenčné medzidruhové vzťahy, predátori a samotný vnútropopulačný stres sú faktory, ktoré sú v jednotlivých oblastiach odlišné a v závislosti od nich kulminuje aj srnčia trofej. A preto nie je možné všeobecne jednoznačne vymedziť vek trofejovej kulminácie srnca.
Podľa našich doterajších zistení však platí, že v dobrých podmienkach srnce kulminujú skôr ako vo veku 6 rokov, v ktorom sa stávajú, podľa predpisov platných na Slovensku, lovnými. Potvrdzujú to aj výsledky výskumu kulminácie srnčieho parožia v Rakúsku v nížinných oblastiach, kde kulminuje už 40 % srncov do troch rokov, 73 % srncov do štyroch rokov a až 91 % srncov do piatich rokov života.
 
Srnčie parožie reaguje citlivo na výraznejšie zmeny v životnom prostredí, v ktorom sa jedinec nachádza. Jeho vývoj je okrem toho ovplyvňovaný aj individuálnymi charakteristikami jedinca. U mladého srnca môže dôjsť k poklesu hmotnosti parožia ešte pred jeho fyziologickou kulmináciou. Je to iba reakcia na zhoršené podmienky, z čoho vyplýva, že pri lepších podmienkach zase môže dôjsť k nárastu hmotnosti parožia. V takýchto prípadoch je však nezmyselné hovoriť o dvoch alebo viacerých kulmináciách parožia ako o nejakej fyziologickej zákonitosti vývoja srnčieho parožia. Srnčie parožie je indikátorom životných podmienok, ktorým je srnec vystavený.
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
Odbor výživy, NPPC – VÚŽV Nitra
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
Doc. MVDr. Dušan RAJSKÝ, PhD.
Lesnícka fakulta TU vo Zvolene
 
Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu "BELNUZ č. 26220120052", na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja."
 
Zpracování dat...