Časopis Myslivost

V Lotyšsku je asi 25 000 poľovníkov, to znamená, že 1,1 % obyvateľstva poľuje. Podobne je tomu v Českej (1,1 %) a taktiež v Slovenskej republike (1,1 %). Pre porovnanie, medzi európske krajiny s najvyšším percentom poľovníkov patrí Írsko (8,9 %), Fínsko (5,8 %) a medzi krajiny s najnižším podielom poľovníkov, Holandsko (0,1 %), Belgicko (0,2 %).
V Lotyšsku sa plán lovu vzťahuje na druhy: los, jeleň, srnec, diviak, rys, hlucháň, tetrov a vlk. Bez licencie a bez plánovania počtu jedincov sa lovia druhy: kríženec hlucháňa a tetrova, zajac poľný, zajac belák, kuna lesná, kuna skalná, tchor tmavý, jazvec, jariabok, bažant, holub hrivnák, holub domáci, sluka, vrana, straka, divé husi a kačice, bobor, ondatra, líška, norok severoamerický, jeleň sika, psík medvedíkovitý, šakal. V pripojenej tabulke sú uvedené doby lovu jednotlivých druhov zveri.
V Lotyšsku sa nachádza približne 2500 registrovaných poľovníckych revírov. Poľovníckych klubov (užívateľov) je približne 1750. Poľovný revír nie je potrebné registrovať v prípade, ak sa na vlastnej pôde loví iba „malá zver“ nepodliehajúca poľovníckemu plánovaniu (rozdelenie zveri bolo uvedené v texte vyššie).
Poľovníctvo spadá pod Ministerstvo poľnohospodárstva, Ministerstvo ochrany životného prostredia a rozvoja regiónov a Ministerstva vnútra. Približne 9000 poľovníkov je združených v Únii lotyšských poľovníkov, väčšina poľovníkov nie je združených vo väčšej organizácii, iba v základných jednotkách - kluboch. Kluby majú rôzny počet členov (od 1 do 100 a viac).
Štát prenajíma klubom revíry, cena za prenájom štátnej pôdy je konštantná. Súkromný vlastníci pôdy prenajímajú poľovníkom pozemky za podobné ceny. Štát prenajíma revíry klubom až na dobu 30 rokov. Keď počas prenájmu vykonávajú poľovníci manažment zveri v prospech ochrany lesných kultúr, to znamená, že napr. lovia okrem iného aj dostatočné množstvo bobrov, zmluva sa spravidla predlžuje o ďalších 30 rokov. V prípade súkromnej pôdy je situácia s predlžovaním zmlúv odlišná, a to napr. v dôsledku zmeny majiteľa pozemkov počas trvania zmluvy a pod.
 
Minimálna výmera revíru, v ktorom je povolené loviť losa je 2500 ha (lesnej plochy), jeleňa - samca 2000 ha (lesnej plochy), jeleňa – samicu a mláďa 1000 ha (lesnej plochy), diviaka 1000 ha s min. podielom lesnej plochy 200 ha, srnca 200 ha lesnej aj poľnohospodárskej plochy.
 
Vo všeobecnosti je lov vodného vtáctva v chránených územiach zakázaný, sú však niektoré výnimky. V národných parkoch (Gauja, Ķemeri, Slītere) je lov povolený na súkromných rybníkoch. Na veľkých jazerách (Lubana, Engure, Babite, Pape), ktorých sa týka Ramsarský dohovor, sa tiež nachádzajú lokality, kde je lov povolený, ale iba za podmienky použitia oceľových brokov.
Pretrvávajúcim problémom je expanzia norka severoamerického, ktorý decimuje hniezda vodného vtáctva. Poľovníci sú v súčasnosti jediným nástrojom jeho regulácie. Tento nepôvodný norok zároveň potláča pôvodný druh norka európskeho. Na ostrovoch jazera Engure, kde pred 20-30 rokmi hniezdilo veľké množstvo divých kačíc, v súčasnosti populácia kačíc takmer zanikla. Keďže norok likviduje znášky vajec, poľovníci budujú vyvýšené (pre norka nedostupné) hniezdne búdky. Kačice si na túto alternatívu zvykli a využívajú ju. Takto je možné úspešne vyviesť mláďatá.
 
Lov losej zveri v priebehu posledných piatich rokov zaznamenal nárast. V roku 2011 sa ulovilo 3190 jedincov a v roku 2015 to bolo 5810 jedincov. V sezóne 2016 plánovali uloviť o niečo menej losov.
Záväzné kritéria lovu na základe parametrov parožia nie sú stanovené pri žiadnom druhu trofejovej zveri a realizujú sa podľa dohôd v jednotlivých kluboch a na dobrovoľnej báze.
Do prírody Lotyšska bol vypúšťaný jeleň a jeho areál sa rozširuje. Preto bolo možné v mesiaci september, v ktorom sa prelína ruja jeleňa a losa, počúvať súčasne hlasové prejavy samcov obidvoch druhov. V hlasovej intenzite dominuje jednoznačne jeleň.
V roku 2011 sa ulovilo 5605 jedincov jelenej zveri a v roku 2015 to bolo až dvakrát viac, a to 11805 jedincovi.
Nárast lovu bol zaznamenaný v predchádzajúci rokoch aj u diviaka. V roku 2014 bol však u tejto zveri potvrdený prvý prípad afrického moru ošípaných a dramaticky sa rozšíril po celej krajine. V súčasnosti postúpilo toto ochorenie aj do susedného Poľska.
 
Pre väčšinu druhov zveri platí, že sa smú loviť max. 2 hodiny po západe a 2 hodiny pred východom slnka. V prípade diviaka, líšky a psíka medvedíkovitého je povolené používať umelé osvetlenie a tiež nočné videnie.
V Lotyšsku podobne ako v niektorých ďalších európskych krajinách je povolené pri love používať tlmič.
Losa, jeleňa a diviaka je možné loviť aj brokovnicou, jednotnou strelou. Druhy ako bobor, kuny, norok, tchor, líška, psík medvedíkovitý, ondatra, nutria, straka, vrana je možné loviť aj do pascí.
 
Pre krajinu je charakteristické množstvo vodných plôch, od ihličnatých cez zmiešané, po listnaté lesy, podmáčané, močaristé územia s nízkymi borovicami, brezami a rôznofarebnými plodmi (čučoriedka, brusnica, moruška, kľukva močiarna a iné) a všadeprítomné komáre a „losie muchy“ (naša známa „jelenia mucha“ Lipoptena cervi). Domáci sú priateľskí, ponúknu vás napr. brezovým vínom, prípadne ako prírodný liek odporučia výťažok z bobrích žliaz.  
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Brno, Wien, Nitra
 
Konzultácie poskytla Anita Upite, MMD Lotyšsko
Foto: Andris Eglitis, Didzis Pakalns, Peteris Belinskis, Anita Upite, Matúš Rajský
 
"Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu "BELNUZ č. 26220120071", na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja."