Časopis Myslivost

Manažment vlka dravého na Slovensku

Myslivost 5/2020, str. 36  Martina Hustinová
Keďže problematika veľkých šeliem a konkrétne vlka dravého môže mať viacero uhlov pohľadu, snažila som sa na konferencii v Hradci Králové predstaviť ten zo slovenského poľovníckeho hľadiska. V krátkosti nemohla chýbať história s súčasnosť osídlenia vlka na našom území, legislatívne postavenie, predstavenie schváleného programu starostlivosti o vlka dravého, čo môže spôsobiť zákaz jeho lovu a následne krajný postoj antipoľovníckej spoločnosti.
 
História osídlenia Slovenska vlkom
           
V minulosti bol vlk rozšírený takmer na celom Slovensku. Už v 16. storočí boli na našom území evidované prvé škody spôsobené vlkmi. Neskôr začali nebezpečné početné svorky vlkov napádať stáda oviec a jalovíc, po čom Likavské a Hrádocké panstvo nariadilo vytvoriť akési vlčie hliadky. Dokonca v 18. storočí boli vyplácané prvé odmeny za zlikvidovanie šelmy, ktoré hradili miestne župy, či stolice.
Najviac bol vlk ohrozený v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, kedy sa záznamy o jeho výskyte objavovali len sporadicky, a to aj z dôvodu, že 2/3 z úbytku vlčej populácie predstavovali otravy strychnínom.
Počas obidvoch svetových vojen sa stavy vlka mierne zvýšili, ale v medzivojnovom období opäť poklesli.
Posledný významný úpadok vlčej populácie bol zaznamenaný v 60-tych rokoch 20. storočia.
Aj v období populačného minima vlky trvalo obývali severovýchodné Slovensko.

mapy.jpg
 
Stav populácie a legislatívne postavenie podľa národnej a európskej
           
Slovensko je rozdelené na dve časti, a to na alpský a panónsky biografický región.
Stav druhu v alpskom biogeografickom regióne je už dlhé roky hodnotený ako priaznivý, v panónskom biogeografickom regióne však ako nedostatočný či nepriaznivý.
Priaznivý stav vlčej populácie úzko korešponduje s enormným nárastom populácie raticovej zveri. Odhadovaný jarný stav je uvádzaný vo výške 313 a v jeseni pred dobou lovu cca 420 jedincov.
Podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve je vlk zaradený medzi srstnatú poľovnú zver s riadnou dobou lovu a určenou dobou ochrany. Podľa vyhlášky č. 344/2009 Z. z. je doba lovu vlka stanovená od 1. novembra do 15. januára. Spoločenská hodnota vlka je podľa vyhlášky určená na hodnotu 2000 EUR.
Na rozdiel od Českej republiky, máme vlka uvedeného v prílohe II. a V. smernice o biotopoch. Aj preto máme za povinnosť určiť osobitné chránené územia s výskytom biotopov vlka, ktoré by mali umožniť zachovanie tohto druhu. Lov musí byť zlučiteľný so zachovaním v priaznivom stave ochrany. Viac v kapitole podmienky lovu vlka.
 
Program starostlivosti o vlka dravého (PSoV)     

program-starostlivosti-vlka-draveho-canis-lupus-slovensku.jpgPSoV máme na Slovensku schválený od roku 2016. Na jeho zostavovaní sa podieľala Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV), Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO), Slovenská poľovnícka komora (SPK), Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie KE (UVLF), Národné lesnícke centrum (NLC), Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Slovak wildlife society (SWS), Lesoochranárske zoskupenie VLK (LOZ VLK).
Jeho cieľom je praktické riešenie ochrany so zosúladením manažmentu na národnej a európskej úrovni. Zahŕňa tiež opatrenia na zachovanie priaznivého stavu, spôsob monitoringu a vyplácaniu škôd, spôsob a podmienky určenia kvóty lovu, vymedzenie území ochrany, doby lovu a pod.
Celý dokument má cca 114 strán a môžete si ho voľne stiahnuť z webovej stránky SPK (www.polovnickakomora.sk).
 
Určenie kvóty lovu vlka      


Ako som spomínala vyššie, určenie kvóty lovu prebieha podľa postupu stanoveného v PSoV. Kvóta sa stanovuje na osobitnom rokovaní pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu a určenie kvóty lovu vlka dravého, ktorú zriaďuje MPRV a ktorej členmi sú zástupcovia MŽP, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, ŠOP, NLC, SPK, SPPK, SWS a LOZ VLK.
 
Výstupy pre určenie kvóty:     
- výsledky získané z monitoringov vlka dravého,
- škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách za predchádzajúce dve pastevné sezóny (KIMS, poľovnícka štatistika, štatistika v CEHZ-centrálna evidencia hospodárskych zvierat),
- údaje o stave lokalít území Natura 2000,
- lokality a počet usmrtených vlkov za predchádzajúce tri obdobia,
- straty na raticovej zveri v predchádzajúcich dvoch poľovníckych sezónach,
- návrhy poradných zborov jednotlivých poľovných oblastí predložených okresnými úradmi v sídle kraja
 
Pri určení kvóty lovu sa postupuje na základe dodržiavania dvoch hlavných zásad:
- lov vlka dravého musí zohľadňovať škody t. j. počet usmrtených domácich hospodárskych zvierat, finančné vyjadrenie škôd a ich lokalizáciu. Aplikovanie tohto princípu poukáže na lokality kde dochádza ku konfliktným situáciám a kde je nedostatočná ochrana hospodárskych zvierat, pričom nevzniknú nové finančné nároky na získanie týchto informácií,
- výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Čistý ročný prírastok bude stanovený pomocou matematicko – štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu druhu.
 
Po jednotlivých návrhoch zúčastnených členov skupiny, určí MPRV kvótu lovu pre danú poľovnícku sezónu tak, aby boli spokojné pomyselné obidve strany táborov.

mapa-2.jpg
 
Škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách


Škoda spôsobená vlkom je vlastne finančné ohodnotenie, za ktoré zodpovedá štát.
 
PSoV pozná škody, ktoré sú nahrádzané na:          
- vybraných domestikovaných (hospodárskych) živočíchoch, ako sú kôň, osol a ich krížence, dobytok, ovca, koza alebo ošípaná, hydina, králiky, kožušinové živočíchy a iné živočíchy chované v domácom chove
- psoch používaných na stráženie pred útokmi šeliem,
- psoch používaných pri pasení hospodárskych zvierat,
- živote a zdraví fyzickej osoby,
- inom type majetku (napríklad elektrické ohradníky),
- poľovnej raticovej zveri v oblastiach s celoročnou druhovou ochranou vlka – uvedený druh škody sa v zmysle tohto dokumentu uhrádza len do zmeny legislatívy na úseku ochrany prírody a krajiny.
 
Škoda je nahrádzaná po útoku vlka aj za:    
- výdavky na kafilerické poplatky pri likvidácii uhynutých zvierat,
- výdavky na veterinárnu starostlivosť poranených hospodárskych zvierat,
- výdavkov na stratené jedince,
- výdavkov na kafilerické poplatky pre jedince, ktoré boli napadnuté vlkom, ale uhynuli neskôr,
- hodnoty plemenných hospodárskych zvierat, gravidných jedincov a pod.
 
Spôsob výpočtu škôd je uvedený v PSoV. Tiež podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. platí, že škoda nie je vyplatená vtedy, pokiaľ vlk spôsobí škodu na majetku počas jeho doby lovu.
 
Monitoring vlka dravého     


Monitoring vykonáva viacero organizácií a každý si tak pomyselne vedie svoju štatistiku. Pri výpočte prírastku a určení kvóty sa vychádza z nasledovných údajov:
- údaje z mapovania realizovaného ŠOP SR (KIMS – www.biomonitoring.sk),
- údaje z mapovania realizovaného užívateľmi poľovných revírov (poľovnícka štatistika),
- údaje z veľkoplošného monitoringu vlka na snehu na výberových plošných jednotkách – zimného stopovania,
- evidencia reprodukčných párov, resp. prírastku – letného monitoringu,
- evidencia všetkých škôd spôsobených vlkom (komisionálne šetrené a nešetrené škody – KIMS, údaje CEHZ o úbytku hospodárskych zvierat pod vplyvom veľkých šeliem, údaje o strhnutej poľovnej zveri),
- údaje z analýzy DNA z uhynutých a usmrtených jedincov vlka (hlavne pri určovaní kvót v pohraničných oblastiach),
- iné relevantné dáta (projekty, výskum a pod.).
 
Podmienky lovu vlka dravého        


Aby sme naplnili literu zákona o poľovníctve, ochrany prírody a krajiny ale aj európskej legislatívy, lov vlka, ktorý je realizovaný vďaka zaradeniu druhu do prílohy V. smernice o biotopoch, musí spĺňať prísne podmienky:
- lov v určenej dobe lovu od 1. novembra do 15. januára a len na určenom území,
- pracovná skupina môže určiť počet ulovených vlkov pre daný kraj alebo poľovnú oblasť
- lov môže byť vykonávaný posliedkou, postriežkou, na spoločnej poľovačke,
- v jednom poľovnom revíri je možné uloviť max. 2 jedincov,
- v prípade, že sa povolí lov na spoločnej poľovačke, určí sa max 30 strelcov;
- ak bude zdecimovaná celá svorka, na ďalší rok sa PR nezaradí do procesu kvótovania,
- po ulovení musí poľovník ohlásiť ulovenie orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva – OÚ a ŠOP SR
- s úlovkom poľovník nesmie manipulovať do príchodu orgánov,
- poľovník založí značku na označovanie zveri a zapíše do povolenia na lov zveri druh zveri, dátum, hodinu ulovenia a číslo značky,
- spíše sa záznamu o love pre ŠOP SR a OÚ,
- po byrokratickej časti následne poverený pracovník odoberie vzorky, vlka zmeria a zváži...

mapa-3.jpg
 
Čo môže spôsobiť zákaz lovu vlka?         


V Myslivosti 2/2020 som písala o tom, ako prebiehalo kvótovanie vlka v októbri minulého roka. Už dva roky sa mimovládne organizácie a tentokrát i orgány MŽP a ŠOP snažili presadiť zákaz lovu vlka, resp. jeho nulovú kvótu. Pokúsila som sa zhodnotiť po pripomienkovaní viacerých strán, čo by mohlo spôsobiť takéto rozhodnutie.
Aj s poukázaním na to, k čomu dochádza na území ČR, zcela iste by došlo k postupnému zvyšovaniu škôd na hospodárskych zvieratách. Takisto, v Poľsku je lov vlka zakázaný a dochádza tam k zmene správania šelmy i k strate plachosti. Zvyšoval by sa konflikt medzi obyvateľmi, chovateľmi a vlkom.
Podobne ako je tomu v Rumunsku a nepopierateľne i v Poľsku, zaznamenali by sme nelegálne zásahy do populácie zo strany pytliakov, chovateľov a držiteľov strelných zbraní.
Došlo by k takmer úplnej strate informácií o genóme, zdravotnom stave vlčích populácií, strata štatistických údajov, postupne by došlo k hybridizácii so psami, zhoršenie zdravotného stavu – kvantita na úkor kvality, ale čo je hlavné porušil by sa už prijatý a schválený dokumentu PSoV, ktorý vznikol po dohode všetkých strán!
 
Záver 


Slovensko spĺňa všetky podmienky pre prísny lov tejto šelmy daný prílohou V. Smernice o biotopoch.
Vlk je aj napriek vykonávanému lovu dlhodobo v priaznivom stave, pretože rast jeho populácie úzko korešponduje s nárastom populácie raticovej zveri. Za 15 rokov zväčšil vlk svoj areál výskytu z pôvodných 1,3 mil. ha na 1,79 mil. ha, čo predstavuje nárast o 38 % .
Každoročná výška lovu nespôsobuje jeho pokles, pretože nikdy nie je ulovená ani 1/4 jeho ročného prírastku, kde sa počíta s prirodzeným úhynom a počtom, ktoré majú zabezpečiť migráciu vlčích populácií do iných krajín, čo sa nám posledné roky úspešne darí (zaznamenaný zvýšený výskyt vlkov v Poľsku, Maďarsku i Českej republike).
Zákaz lovu vlka dravého platí celoročne v miestach jeho prirodzeného výskytu, migračných koridoroch a panónskom bioregióne, čo je viac ako 56,3 % územia celého Slovenska a nie územia len s výskytom vlka.
K jeho lovu opäť pristupujú aj ďalšie krajiny, ktoré jeho lov v minulosti zastavili (Rakúsko, Nemecko), čo je v súlade aj s platnou legislatívou EÚ praktizovaný vo Švédsku, Fínsku, Slovinsku, Bulharsku.
Pre populáciu vlka je potrebná jeho praktická ochrana, nie papierová, či podriadenie sa „pocitom“.
 
Krajný postoj a trestné oznámenie SPK   


„Vlk odjakživa bol a je významným druhom, ale predsa len jedným z mnohých zo zvieracieho sveta- vytvárať z neho modlu, rovnako tak ho zatracovať, neprospieva vlkom, ale výhradne prívržencom jedného alebo druhého krajného postoja.“ Autorom tejto myšlienky je Lucyan David Mech – americký expert, vedec a autor mnohých publikácií o vlkoch, pôsobiaci od roku 1958.
Krajný postoj zaujala aj nepoľovnícka, povedzme, až extrémistická skupina z radov laickej verejnosti, ktorá sa neváhala slovenským poľovníkom vyhrážať na sociálnych sieťach smrťou, či vyplatením odmeny za každého zabitého poľovníka, či člena jeho rodiny.
Na konferencii boli ukázané aj nevraživé komentáre, po prečítaní ktorých by ste počuli v sále obsadenej asi 200 účastníkmi počuť padnúť špendlík. Na facebooku sme si na adresu poľovníkov prečítali už kadečo, avšak to, čo sa dialo po zverejnení fotografií ulovených vlkov na profile (vtedy) Správy TANAP-u zlomilo všetky rekordy a s normálnym, či mierne znepokojivým správaním nemalo toto počínanie spoločné absolútne nič.
Preto odbor legislatívy a odbor poľovníctva SPK spracoval trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a podal ho na Generálnej prokuratúre SR. Ako sa situácia vyvinie, budeme čitateľov časopisu Myslivost určite informovať.
Žiaľ, ako sa opäť ukázalo, život zvieraťa je určitej skupine obyvateľstva prednejší, čo vysvetľujú aj tvrdením, že „veď vlk tu bol skôr ako človek“. Aj keď aktuálna vážna situácia so šírením koronavírusu určite nikoho neteší, pevne však verím, že prinúti vstúpiť si do svedomia väčšinu facebookových pisálkov. Nečakám, že pochopia, že trvalo udržateľné „poľovníctvo má zmysel“, ale stavať život zvieraťa nad život človeka, je trochu... no posúďte sami, aké.
Sami ochranári si musia uvedomiť, že úplný zákaz lovu nikdy nefungoval a fungovať nebude. Oni budú prichádzať o údaje, o štatistiku a vlk o pokoj, ktorý má stanovený dostatočne dlhou dobou ochrany.
 
Ing. Martina HUSTINOVÁ
Slovenská poľovnícka komora
 

Zpracování dat...