ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Ako je to s „prirodzenými“ zmenami trávenia?

Myslivost 2/2024, str. 24  Matúš rajský, Miroslav Vodňanský
V Myslivosti 1/2024 bol publikovaný článok „Proč, kdy a jakou zvěř přikrmovat?“. Zásady prikrmovania boli v článku vymenované, no pri vysvetľovaní dôvodov „prirodzených“ zmien v trávení prežúvavej zveri boli uvedené niektoré nepresnosti. Konkrétne, dvakrát bolo zdôraznené, že k zmenám v schopnosti využívať energeticky bohaté krmivá dochádza v dôsledku zmeny dĺžky denného svetla a nie potravovej ponuky. Na základe dlhoročného výskumu fyziológie výživy jelenej a srnčej zveri by sme teraz vysvetlili ako to funguje naozaj.
 
K zmenám v morfometrii bachorových papíl a v zastúpení mikroorganizmov dochádza tam, kde dochádza k zmenám prijímanej potravy. Parametre papíl a namnoženie alebo naopak redukcia jednotlivých druhov mikroorganizmov sú primárne reakciou na prijímanú skladbu živín. Konkrétne živiny sú štiepené konkrétnymi skupinami mikroorganizmov, podobne ako aj u domácich prežúvavcov a produktom tejto bachorovej fermentácie sú unikavé mastné kyseliny.
V prípade, že nie je vytvorené adekvátne bachorové prostredie, čiže nie sú v dostatočnom množstve prítomné mikroorganizmy štiepiace živiny obilia, dochádza pri nárazovom príjme obilia k nežiaducej tvorbe kyseliny mliečnej a nastupuje acidóza.

_MG_9858-Miloslav-Kratochvil.jpg

V prirodzených podmienkach, teda v situácii keď je veľký rozdiel vo výživnej hodnote dostupnej potravy medzi vegetačným a mimo vegetačným obdobím, platí, že so skracujúcou sa dĺžkou dňa sa znižuje aj výživná hodnota dostupnej potravy. Čiže možno konštatovať, že s nastupujúcou zimou, ktorú sprevádza skracovanie dní, ale v prvom rade znižovanie energetickej hodnoty potravy, sa mení aj trávenie zveri, ktoré sa na zníženú ponuku potravy prispôsobuje.
Odlišná situácia je v dnešnej kultúrnej intenzívne poľnohospodársky využívanej krajine, ktorá poskytuje zveri celoročne energeticky bohatú potravu. V takomto prostredí nedochádza pri skracujúcich sa dňoch k výrazným zmenám v trávení. Taktiež platí, že tam kde poľovníci systematicky v pravidelných intervaloch aj množstvách predkladajú jadrové, dužinaté a ďalšie krmivá, tak ich aj zver dokáže efektívne tráviť.
Vo viacerých experimentoch sme stanovili, že trávenie prežúvavej zveri sa v prvom rade prispôsobuje obsahu prijímaných živín a nie ročnému obdobiu alebo dĺžke dňa.
Pri výskume morfometrie papíl pri srnčej zveri z lesných revírov bez prikrmovania a bez agrárnych plôch, sme zistili, že plocha papíl je v zime približne o 50 % menšia ako v lete.
Tieto výsledky sme následne porovnali s hodnotami zo susedných revírov, kde bola zver minimálne prikrmovaná (100 g ovsa na 1 jedinca a deň) a zistili sme, že zver bez krmiva mala menšiu plochu papíl o 10 až 17 %. Čiže aj minimálne množstvo ovsa ovplyvnilo tráviaci trakt.
V bilančných pokusoch pri srnčej a jelenej zveri sme zhodne stanovili vysokú stráviteľnosť obilia a kŕmnych zmesí, a to na úrovni 70 až 75 % v letných aj zimných mesiacoch.
Pri pravidelnom príjme ľahko stráviteľných sacharidov (napr. obilie) vzrastá v bachore počet amylolytických baktérií, pri potrave s vyšším obsahom vlákniny sa rozmnožujú v prvom rade celulolytické baktérie. Pokiaľ dôjde ku zmene potravy, prispôsobujú sa baktérie na nové zloženie živín pomerne pomaly. Preto pri nepravidelnom predkladaní krmív alebo pri náhlom prechode z jedného krmiva na druhé, nie je prežúvavá zver schopná prijaté živiny efektívne využiť.
 
Okrem jadrových krmív sme riešili projekty zamerané aj na dužinaté krmivá. Využiteľnosť cukrovarských repných rezkov vo forme siláže je v lete a zhodne aj v zime približne 83 až 84 %. Zistené údaje stráviteľnosti sú bez štatisticky významných rozdielov.
Aj tieto pokusy potvrdili, že jelenia zver efektívne dokáže tráviť energeticky bohaté krmivá aj v zime. Dĺžka dňa priamo neovplyvňuje bachorové mikroorganizmy, a preto dĺžka dňa neovplyvňuje ani stráviteľnosť živín. Schopnosť zveri tráviť živiny je ovplyvnená prítomnosťou adekvátnych mikroorganizmov, ktoré sa prispôsobujú dlhodobo prijímanej potrave.
 
 
image002-1.jpg
 Stráviteľnosť siláže z cukrovarských repných rezkov v lete a v zime pri jelenej zveri (NL – dusíkaté látky, čiže bielkoviny), BNLV – bezdusíkaté látky výťažkové, čiže ľahko využiteľná energia, OH - organická hmota, čiže súhrn živín)
 
  
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
MVDr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře, z.ú.
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum-VÚŽV Nitra

Logo-SIEZ-1-1.jpg




NPPC-logo-1.jpg

 
 Zpracováno v rámci projektu podporovaného Ministerstvem zemědělství
 

Zpracování dat...