Prezentované témy
Problémy s jeleňovitými sú vo svete neraz podobné, majú globálny charakter. Prezentované témy sa týkali aj ďalších živočíšnych a rastlinných druhov, a ekosystémov, ktoré sa s touto druhovo pestrou čeľaďou kopytníkov ovplyvňujú.
Kongresu sa zúčastnilo 200 zástupcov základného a aplikovaného výskumu krajín Európy, Ázie, Austrálie a severnej a južnej Ameriky. Príspevky zaslali aj africké organizácie.
Diskutovalo sa najmä o vplyve nepôvodných druhov na ekosystémy, vývoji populácií, ochrane pôvodnej biodiverzity, adaptívnom manažmente, chove a love, ochrane prírody a ďalších funkciách aktívneho manažmentu zveri, farmovom chove, fyziológii a výžive, chorobách, genetike, produktoch živočíšneho pôvodu.
Z Európskych krajín mali zastúpenie Slovenská republika, Česká republika, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Maďarsko.
Za náš autorský kolektív zo Slovenska sme prezentovali tému chemického zloženia a senzorických vlastností jeleniny. Príspevok sme pripravili v rámci výskumného projektu „Využitie zveriny - domáceho trvalo udržateľného zdroja živín na slovenskom trhu“. Na základe analýz 80 vzoriek sme poukázali na to, že v celoslovenskom meradle, chemické zloženie jeleniny ani jej chuťové vlastnosti nedosahovali štatisticky významné rozdiely v závislosti od pôvodu, čiže či je jelenina z revíru alebo z farmy, predstavuje vysokohodnotnú potravinu vo výžive človeka, ak je správne ošetrená a spracovaná. Tu ale treba poukázať na to, že na N. Zélande, v USA a v ďalších krajinách sa na komerčný predaj používa zverina z fariem, kým mäso z voľne žijúcej zveri je určené prevažne na vlastnú spotrebu.
Veľké bylinožravé ani mäsožravé cicavce sa tu nevyskytovali a krajine vládli vtáky
Na kongrese dominovali domáci prezentujúci, preto by sme čitateľom v rámci predloženého článku chceli priblížiť „ako to s tými novozélandskými jeleňmi a ďalšími druhmi je“.
„Novozélandský jeleň“, toľko skloňovaný pojem, paradoxne nie je na N. Zélande pôvodným. Viaceré druhy jeleňovitých, dobytok, králiky, lasice, potkany a iné introdukoval človek. Rôzne jeleňovité boli dovážané od konca 19. stor. z Anglicka a Škótska, ale aj ďalších krajín, konkrétne jeleň lesný, wapity, sika, sambar, rusa, daniel, jeleník bielochvostý.
Fauna N. Zélandu sa pôvodne vyvíjala izolovane od okolitého sveta a neexistovali tu veľké cicavce. Jelene boli dovezené kolonistami ako potrava pre ľudí. V súčasnosti predstavujú dominantných ohryzovačov – konzumentov drevín, ktorí tu pred 200 rokmi neboli a človek musí zabezpečovať ekologickú rovnováhu a ochranu ekosystémov.
Nielen jeleňovité, ktoré nemajú na N. Zélande predátora, ale aj ďalšie dovezené druhy ovplyvnili krajinu. Do príchodu Maurov z Polynézie v 13. stor. a britských kolonistov v 19. stor. sa vyvíjala novozélandská príroda bez ľudského vplyvu a izolovane od fauny a flóry okolitého sveta.
Tlak množacich sa polynézskych potkanov, dovezených Maurmi, na hniezda vtákov prispel k vyhynutiu endemického nelietavého vtáka Moa. Moa, podobný dnešným pštrosom predstavoval pôvodného bylinožravca - ohryzovača, čiže konzumoval lístie a letorasty drevín, čo v súčasnosti robia jelene. K premnoženiu, ktoré by ohrozovalo pôvodné rastlinstvo, nedochádzalo vzhľadom na to, že populácie Moa kontroloval ich hlavný predátor – novozélandský orol Haastov. Keďže dospelé jedince Moa predstavovali jeho hlavnú korisť, jej vyhynutím, vyhynul následne aj tento najväčší orol planéty.
Vplyvom nepôvodných druhov dovezených Európanmi, ako lasica, fretka sa dostali na pokraj vyhynutia aj ďalšie endemity ako nelietavý vták kiwi - symbol N. Zélandu, alebo nelietavý papagáj kakapo.
Nový Zéland je príkladom krehkosti biodiverzity a ekologickej rovnováhy ekosystému voči inváznym druhom. Dnes, patrí medzi krajiny s najprísnejšími biologickými kontrolami vstupujúcich osôb na svete – aby sa zabránilo dovozu nových inváznych druhov.
Adaptívny manažment
Stratégia ochrany prírody a biodiverzity na N. Zélande je založená na adaptívnom manažmente druhov, ktorý sa plasticky mení v závislosti na vývoji, objasnení nových skutočností, potrieb, získaní nových poznatkov atď. Platí, že neexistuje jedno univerzálne riešenie.
Poľovníci sa podieľajú na ochrane pôvodnej biodiverzity v chránených územiach. Ciele sledujúce ochranu pôvodnej biodiverzity sú jasné. Realizujú sa projekty zamerané na elimináciu inváznych predátorov, ktorí výrazne zdecimovali populácie vtákov. Plošne sú využívané vo veľkom rozsahu pasce, aj v chránených územiach.
Okrem spomenutých druhov výrazné problémy spôsobuje aj dovezená mačka domáca, ktorá zdivela, ale aj vačice pôvodom z Austrálie.
V súčasnosti tu môže poľovať na štátnej pôde každý, kto má záujem a v podstate zadarmo už od veku šestnásť rokov. Iné pravidlá platia pre súkromnú pôdu. Na oplotených plochách „Game estates“ s chovom zveri je možné realizovať lov kapitálnych jeleňov. Poplatkoví lovci prichádzajú aj zo zámoria.
Ochrana pôvodných rastlinných druhov pred škodami spôsobovanými jeleňmi
Podľa vyjadrenia Rady pre poľovnú zver Nového Zélandu (2026) poskytuje príroda všetko pre našu dušu, našu pohodu, aj naše rodiny. Táto organizácia manažuje populácie jeleňov wapity v Národnom parku Fjordland na južnom ostrove a jeleňov sika na severnom ostrove. Organizuje lov a turizmus.
Tendencie poľovníkov zameriavať sa na trofejovú zver, badať aj tu, a preto je zdôrazňovaný význam lovu samíc z pohľadu eliminácie škôd. Realizuje sa selekcia samcov s cieľom vyradiť z populácie slabších. Podľa vyjadrenia Rady „Premnožené jelene nie sú dobrým výsledkom pre nikoho“ sa realizuje monitoring stavov prostredníctvom viacerých metód, jednak posudzovaním vplyvu na vegetáciu, monitorovaním trusu, robia sa letecké operácie s využitím termovízie, pričom zver je nielen monitorovaná, ale aj lovená a odvážaná na spracovanie s využitím vrtuľníkov.
Prevádzkujú viac ako 500 pascí na predátorov so zameraním na ochranu endemitov, popri kiwi aj kačice whio, alebo nelietavého netopiera pekapeka.
Rada realizuje aj výskum zameraný na vplyv jeleňovitých na pôvodné druhy vegetácie, názory poľovníkov, význam poľovníctva vrátane ekonomického. Vyhodnocujú tiež parametre spodných čeľustí ulovenej zveri s cieľom posúdiť vekovú štruktúru, ale aj zdravotné a výživové podmienky, v ktorých jedinec rástol.
Táto a ďalšie poľovnícke organizácie zabezpečujú organizovaný lov vo voľnosti na ďalšie druhy, ako napr. vyhľadávaného himalájskeho tahra, ale aj kamzíka, pacifické kozy, divé ovce, diviaky kapitána Cooka.
Základom je nízky pasienok
Na N. Zélande nevyužívajú dotácie pre poľnohospodárov, ako ich poznáme v Európe, napriek tomu predstavujú svetovú špičku v exporte jahňaciny a jeleniny. Výživa hovädzieho dobytka a oviec je založená na vysokokvalitnej biomase pasienkov (približne 90 %), pri farmových jeleňoch je to približne 77 %. Používanie doplnkového krmiva pre jelene teda tvorí 23 % kŕmnej dávky. Kŕmnu dávku dopĺňajú kapustovité plodiny (12,8 %), kŕmna repa (3,8 %), trávna/ďatelinotrávna siláž (3,6 %) a iné.
Farmový chov jeleňov a dobytka na Novom Zélande patrí medzi významné hospodárske odvetvia. Prevažná väčšina poľnohospodárskej pôdy je využívaná ako pasienky a iba menšia časť na pestovanie plodín, kým v našich podmienkach je to naopak.
Napriek tomu, že dotácie pre farmárov sú iba 2 eurá/1 ha pasienkov, sú novozélandskí farmári konkurencieschopní. Napomáha tomu aj vyhovujúca klíma a dlhé vegetačné obdobie.
Vláda zapája farmárov do výskumných schém. Čím viac energie získajú zvieratá z pasienku, tým menej musí farmár financovať krmivá. Pasienok má byť nízky s mladou na živiny bohatou fytomasou. Keď zvieratá nestíhajú vypásať, kosí sa. Z nadbytočnej biomasy sa vyrába siláž. Pasienky sú hospodárne využité, to znamená 5-6 jeleníc alebo 1-1,5 dospelých jedincov hovädzieho dobytka/ha. Pri vyšších počtoch sú potrebné doplnkové krmivá.
Zo škodcu sa stal cenný poľnohospodársky zdroj
Farmový chov jeleňov začal na N. Zélande v roku 1970, čím sa zo „škodcu“ stalo cenné poľnohospodárske zviera.
N. Zéland je najväčší svetový exportér farmovej zveriny, pričom ročne sa jedná o 15-18 000 ton a produkcia zrezávaného nezrelého parožia je na úrovni 1100 ton. Hlavný export zveriny sa postupne presúva z Európy do USA, kde v súčasnosti končí až 40 % produkcie.
Na produkciu mäsa sa využívajú taktiež medzidruhové hybridy - jeleň lesný x jeleň wapity.
Zvýšený záujem o zrezané nezrelé parožie - panty ovplyvnil štruktúru stád a podiel samcov určených na produkciu parožia v lyku vzrástol z 21 % v roku 2015 na 37 % v roku 2022. Čína a Južná Kórea sú hlavní odberatelia.
Ďalšou komoditou je jelenie mlieko, ktorým sa zaoberajú v súčasnosti 3 farmy. Uvažuje sa s produkciou jeleních jogurtov do budúcnosti.
V chove jeleňovitých prevažujú kombinované farmy, čiže asi v 77 % prípadov sa jedná o spoločný chov jeleňov, hovädzieho dobytka, oviec na farme. A 23 % fariem sa zameriava iba na jelene. Podľa skúseností, tento prístup, prináša výhody, robí farmu stabilnejšou. Lepšie sa využíva pasienková produkcia fytomasy.
V súčasnosti sa chová na N. Zélande 705 000 jedincov jeleňovitých, z toho 520 000 na južnom ostrove. Na novozélandských farmách chovajú väčší počet jeleňovitých ako spolu vo farmách Európy. Stratégia obchodu s jeleňmi sa vypracúva dopredu na 10 rokov. Opiera sa o výskum. Vzhľadom na hospodársky význam jeleňovitých, sa výskumné organizácie zameriavajú na ich úžitkovosť a v súčasnosti prebieha program „Jelene budúcnosti“ ako podpora jeleniarskeho priemyslu, čiže vysokoprodukčná črieda s vysokou odolnosťou voči parazitárnym infekciám, hodnotnými prírastkami a parametrami jatočných tiel.
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-23-0077.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD.
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum,
Odbor živočíšnej výroby, Lužianky
Európski účastníci kongresu počas terénnej exkurzie do jeleních fariem
Zástupcovia z Českej a Slovenskej republiky. Sprava Ondřej Faltus, Václav Brynda, Matúš Rajský
Zrezané parožie v lyku je vyvážané najmä do Číny a Južnej Kórei pre účely tradičnej ľudovej medicíny.
Národný park Fiorland na južnom ostrove. Kým v minulosti ohrýzali dreviny pštrosom podobné vtáky Moa, v súčasnosti ich nahradili jelene.
Pre účastníkov kongresu pripravila Rada pre poľovnú zver NZ terénnu exkurziu do oblasti fjordov na západnom pobreží. Pohľad z helikoptéry na prostredie národného parku. Helikoptéry sa v ťažkom teréne využívajú aj na lov zveri. Populácia jeleňov wapity je manažovaná na 20 % územia.
Základom výživy jeleňovitých na farmách je nízky pasienok, ktorý je z ekonomického a krmovinárskeho hľadiska optimálnym riešením. Biomasa pasienkov sa nenecháva prerásť do starších fenologických fáz, ale je vypásaná alebo vykášaná. Cieľom manažmentu výživy jeleňovitých je nízky mladý porast, ktorý je podstatne výživnejší ako porast vo fáze kvetu, resp. odkvitnutý.
Farmy jeleňovitých na Novom Zélande patria medzi najsilnejších producentov zveriny na svete. Založené sú na rotačnom systéme pasienkov. Pasienky sú ohraničené udržiavanými stromovými pásmi, vetrolamami. Pasienky sú prioritou a prevažná väčšina poľnohospodárskej pôdy je využívaná na pastvu jeleňovitých, hovädzieho dobytka a oviec